Našli pokoj v rozbúrenom svete

ILUSTRÁCIA na obálke tohto časopisu zobrazuje ohnivú bojovú scénu z Bosny a Hercegoviny. Môže aj na takom mieste existovať pokoj? Odpoveďou je prekvapujúce áno. Zatiaľ čo rímskokatolícke, pravoslávne a moslimské komunity bojujú v tejto krajine postihnutej tragédiou o územie, mnoho jednotlivcov túži po pokoji, a niektorí ho aj našli.

Djoremovci boli obyvateľmi Sarajeva a boli Jehovovými svedkami. Uprostred celého toho nepokoja v tomto meste zvyčajne navštevovali svojich susedov, aby im oznámili dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. (Matúš 24:14) Prečo? Lebo rodina Djoremovcov vedela, že toto Kráľovstvo je skutočné, že je už zriadené v nebesiach a že je to najlepšia a jediná nádej na mier, akú ľudstvo má. Jehovovi svedkovia majú úplnú dôveru v to, čo apoštol Pavol nazval „dobrým posolstvom pokoja“. (Efezanom 2:17) Vďaka ľuďom ako Bozo a Hena Djoremovci mnohí nachádzajú pokoj i v Bosne a Hercegovine.

Skutočný pokoj, ktorý má prísť

O Djoremovcoch si povieme ešte viac. Najprv si však niečo povedzme o inej dvojici, ktorá získala dôveru v Božie Kráľovstvo. Volajú sa Artur a Arina. Oni a ich malí synovia žili v jednej republike na území bývalého Sovietskeho zväzu. Keď vypukla občianska vojna, Artur bojoval za jednu zo strán. Čoskoro si však položil otázku: ,Prečo bojujem proti týmto ľuďom, ktorí boli predtým mojimi blížnymi?‘ Opustil krajinu a po mnohých útrapách prišiel aj so svojou mladou rodinou do Estónska.

Pri jednej návšteve Sankt Peterburgu sa Artur stretol s Jehovovými svedkami a zapôsobilo naňho to, čo sa dozvedel o Božom Kráľovstve. Jehovovou vôľou je, aby onedlho bolo Božie Kráľovstvo jedinou vládou nad ľudstvom. (Daniel 2:44) Potom bude zem pokojným miestom, kde nebudú nijaké občianske vojny ani medzinárodné konflikty. Izaiáš o tom čase prorokoval: „Nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu; pretože zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more.“ — Izaiáš 11:9.

Keď si Artur v jednej biblickej študijnej pomôcke, ktorú mu svedok ukázal, všimol umelcovo zobrazenie tejto budúcej pokojnej zeme, poznamenal, že kedysi žil na mieste, ktoré tak vyzeralo. Teraz ho však pustoší občianska vojna. Artur sa vrátil do Estónska a spolu s rodinou sa ďalej učí o Božom Kráľovstve pomocou biblického štúdia s Jehovovými svedkami.

Pokoj uprostred nepokoja

Žalm 37:37 hovorí: „Pozoruj bezúhonného a maj na očiach priameho, lebo budúcnosť toho muža bude pokojná.“ Avšak pokoj toho, kto je bezúhonný a priamy v Božích očiach, sa neobmedzuje len na jeho budúcnosť. Taký človek sa teší z pokoja už dnes. Ako je to možné? Všimnime si skúsenosť muža menom Paul.

Paul žije v odľahlom utečeneckom tábore v juhozápadnej Etiópii, hoci v skutočnosti pochádza zo susednej krajiny. V domovskej krajine sa stretol s jedným z Jehovových svedkov, ktorý pracoval pre istú naftovú spoločnosť, a tento muž mu dal biblickú študijnú pomôcku Pravda, ktorá vedie k večnému životu.a Paul toho svedka už nikdy nestretol, ale knihu si starostlivo preštudoval. Občianska vojna ho zahnala do utečeneckého tábora v Etiópii, a tam hovoril s ďalšími o tom, čo sa dozvedel. Malá skupina ľudí to prijala ako pravdu. Na základe toho, čo sa naučili, čoskoro kázali druhým v tábore.

Paul napísal do ústredia spoločnosti Watch Tower a požiadal o pomoc. Služobník, ktorý bol vyslaný z Addis Abeby, žasol, keď pri príchode naňho čakalo 35 ľudí ochotných učiť sa viac o Božom Kráľovstve. Boli urobené opatrenia, aby títo ľudia pravidelne dostávali pomoc.

Prečo možno povedať, že ľudia ako Paul sa tešia z pokoja? Ich život nie je ľahký, ale majú vieru v Boha. Keď sú postihnutí nepokojom tohto sveta, uplatňujú biblickú radu: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou.“ Výsledkom je to, že sú spokojní, čo je dnes dosť vzácne. Vzťahujú sa na nich slová apoštola Pavla adresované zboru vo Filipi: „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ Áno, cítia blízky vzťah k Jehovovi, „Bohu pokoja“. — Filipanom 4:6, 7, 9.

Dnešný pokoj

Ustanoveným Kráľom Božieho Kráľovstva je Ježiš Kristus, nazývaný v Biblii „Knieža pokoja“. (Izaiáš 9:6) O ňom jeden staroveký prorok povedal: „On bude určite hovoriť pokoj národom; a jeho panovanie bude od mora k moru a od Rieky ku koncom zeme.“ (Zechariáš 9:10) Takéto inšpirované slová mali hlboký vplyv na život muža menom José.

V istom čase bol José vo väzení. Bol teroristom a bol zatknutý, keď sa pripravoval vyhodiť do vzduchu policajné baraky. Myslel si, že jedine násilie donúti vládu zlepšiť podmienky v jeho krajine. Kým bol vo väzení, Jehovovi svedkovia začali študovať Bibliu s jeho manželkou.

Aj José po prepustení študoval Bibliu a čoskoro sa začali naňho vzťahovať slová Žalmu 85:8: „Ja budem počúvať, čo bude hovoriť pravý Boh Jehova, lebo bude hovoriť pokoj svojmu ľudu a svojim verne oddaným.“ Avšak tento verš sa končí varovaním: „Nech sa neobracajú k sebadôvere.“ Čiže ten, kto sa usiluje o Jehovov pokoj, sa neodváži konať nezávisle od Jehovovej vôle alebo proti nej.

Dnes sú José a jeho manželka kresťanskými služobníkmi. Poukazujú druhým na Jehovovo Kráľovstvo ako na riešenie problémov, ktoré sa José predtým pokúšal vyriešiť vlastnoručne vyrobenými bombami. Ochotne dôverujú Biblii, ktorá hovorí: „Sám Jehova dá to, čo je dobré.“ (Žalm 85:12) José nedávno navštívil baraky, ktoré predtým plánoval zničiť. Prečo tam šiel? Aby s rodinami, ktoré tam žijú, hovoril o Božom Kráľovstve.

Pokojný ľud

V Žalme 37:10, 11 Biblia hovorí: „A ešte chvíľku a zlého už nebude; a určite sa pozrieš na jeho miesto, a jeho nebude. Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ Aká nádherná vyhliadka!

Všimnime si však, že Jehovov pokoj je len pre „miernych“. Tí, ktorí hľadajú pokoj, sa možno musia naučiť byť pokojnými. Tak to bolo v prípade Keitha, ktorý žije na Novom Zélande. O Keithovi hovorili, že je „dobre stavaný, je silnou osobnosťou, agresívny a hádavý“. Bol členom jedného gangu a žil v dome, ktorý bol naozajstnou pevnosťou so záhradami chránenými troma strážnymi psami na odstrašenie votrelcov. Jeho manželka, matka jeho šiestich detí, sa s ním rozviedla.

Keď sa Keith stretol s Jehovovými svedkami, dobré posolstvo naňho hlboko zapôsobilo. Čoskoro už i so svojimi deťmi navštevoval zhromaždenia svedkov. Ostrihal si dlhé vlasy, ktoré mu siahali po pás, a začal rozprávať o Božom Kráľovstve svojim bývalým spoločníkom. Niektorí z nich takisto začali študovať Bibliu.

Tak ako milióny ľudí priameho srdca žijúcich na celom svete aj Keith začal uplatňovať slová apoštola Petra: „Ten, kto by chcel milovať život a vidieť dobré dni... nech sa odvráti od zla a koná dobro; nech hľadá pokoj a usiluje sa oň.“ (1. Petra 3:10, 11) Keithova bývalá manželka súhlasila s tým, že sa zaňho znova vydá, a on sa dnes učí ,hľadať pokoj a usilovať sa oň‘.

Jehovov pokoj zachránil už mnohým ľuďom život. Patrí k nim aj jeden niekdajší atlét narodený v bývalom ZSSR. Tento muž získal medaily na olympijskej súťaži, ale potom stratil ilúzie a obrátil sa k drogám a alkoholu. Po 19 rušných rokoch, keď tri roky strávil v pracovnom tábore na Sibíri ako trestanec, prežil cestu loďou do Kanady ako čierny pasažier a dvakrát sa pre svoj drogový návyk ocitol blízko smrti, sa modlil k Bohu, aby mu pomohol nájsť skutočný zmysel života. Biblické štúdium so svedkami Jehovu hovoriacimi po rusky mu pomohlo nájsť odpovede na jeho otázky. Dnes tento muž, tak ako milióny ďalších, našiel pokoj s Bohom i so sebou samým.

Nádej na vzkriesenie

Napokon sa vráťme k Bozovi a Hene Djoremovcom do Sarajeva. Táto dvojica mala päťročnú dcérku Magdalenu. Minulý rok v júli, keď odchádzali všetci traja z domu, aby sa opäť zúčastnili na svojej kazateľskej činnosti, ich zabil explodujúci granát. A čo pokoj, o ktorom kázali druhým? Vari granát, ktorý im vzal život, ukázal, že to nie je skutočný pokoj?

Rozhodne nie! V tomto systéme vecí sa stávajú rôzne tragédie. Ľudí zabíjajú bomby a granáty. Ďalší zomierajú následkom chorôb alebo pri nehodách. Mnohí zomierajú následkom staroby. Tí, ktorí sa tešia z Božieho pokoja, nie sú voči tomu imúnni, ale možnosť takýchto udalostí ich neoberá o nádej.

Ježiš sľúbil svojej priateľke Marte: „Ja som vzkriesenie a život. Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ (Ján 11:25) Djoremovci tomu verili, tak ako tomu veria všetci Jehovovi svedkovia. A Djoremovci mali vieru, že ak aj zomrú, budú vzkriesení na zem, ktorá bude v tom čase naozaj pokojným miestom. Jehova Boh „im [zotrie] každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:4.

Tesne pred smrťou povedal Ježiš svojim nasledovníkom: „Svoj pokoj vám dávam... Nech sa vaše srdce neznepokojuje.“ (Ján 14:27) Tešíme sa, že Djoremovci mali takýto pokoj a že sa určite budú z neho ešte plnšie tešiť pri vzkriesení. Radujeme sa zo všetkých tých, ktorí uctievajú Jehovu, Boha pokoja. Títo ľudia majú pokoj mysle. Tešia sa z pokoja s Bohom. Pestujú pokoj aj s druhými. A majú dôveru v pokojnú budúcnosť. Áno, našli pokoj, hoci žijú v rozbúrenom svete. Skutočne, všetci, ktorí uctievajú Boha duchom a pravdou, sa tešia z pokoja. Kiež taký pokoj nájdete aj vy.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 7]

Našli pokoj, hoci žijú v rozbúrenom svete