Starostlivosť o zostarnutých rodičov

„VO DNE v noci som bola na nohách, ale stále som to považovala za výsadu.“ Takto opísala jedna žena starostlivosť o svoju zostarnutú matku. Pre túto ženu i pre mnohých ďalších je starostlivosť o starnúcich rodičov pozitívnou skúsenosťou.

Stáva sa tiež stále bežnejšou skúsenosťou. Najrýchlejšie rastúca skupina ľudí v Spojených štátoch je údajne veková kategória nad 75 rokov. Roku 1900 bolo menej než milión Američanov 75-ročných alebo starších. Roku 1980 bolo už takmer 10 miliónov vyše 75-ročných. Starí ľudia žijú dlhšie a asi tretina 85-ročných a starších ľudí potrebuje pravidelnú pomoc.

Hoci poskytovanie starostlivosti môže byť užitočnou skúsenosťou, nie je bez stresu. Ak váš rodič alebo obaja rodičia zostarli a potrebujú vašu starostlivosť, možno zistíte, že v istých ohľadoch je to náročné. Už len pozorovať, ako zdravotne upadajú, pôsobí bolesť. A ak vám ostatní členovia rodiny pomáhajú len málo alebo vám nepomáhajú vôbec, potom bremeno starostlivosti zostáva na vás.

Možno tiež zistíte, že bez ohľadu na to, koľko máte rokov, pri svojich rodičoch sa nikdy necítite dospelí. Možno majú sklon zaobchádzať s vami ako s dieťaťom a vy možno máte sklon reagovať ako dieťa. Nedostatok citovej podpory zo strany priateľov môže k vašej starostlivosti pridať ďalší stresujúci prvok.

Avšak náročnosť starostlivosti nemusí prekážať v tom, aby ste si udržali k svojim rodičom blízky vzťah. Písma jasne usmerňujú dospelých, „nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné“. Naproti tomu ten, čo „vyháňa matku, je synom, ktorý koná hanebne a potupne“. — 1. Timotejovi 5:4; Príslovia 19:26.

Zbožná oddanosť prejavovaná poskytovaním starostlivosti môže byť obohacujúcou skúsenosťou. No najprv musíte vedieť, akú pomoc od vás vaši rodičia vlastne potrebujú. Nasledujúce články vám môžu pomôcť zistiť, aké sú to potreby, a spĺňať ich. A hoci sa tieto články zameriavajú na to, čo možno urobiť doma, je pochopiteľné, že v niektorých prípadoch budú azda rodičia vzhľadom na veľmi zlý zdravotný stav alebo pokročilý vek potrebovať odbornú pomoc, napríklad takú, aká sa poskytuje v domove opatrovateľskej služby.

Zistite, čo vaši rodičia potrebujú

ABY STE boli skutočnou pomocou pre svojich starnúcich rodičov, musíte zistiť, čo potrebujú a čo uprednostňujú. Inak možno budete s dobrým úmyslom poskytovať svojim rodičom zaopatrenie a pomoc, ktorú nepotrebujú a nechcú, i keď sa azda zdráhajú povedať vám to. Potom by boli vaše vzťahy založené na nedorozumeniach a zbytočne by stresovali nielen vás, ale aj vašich rodičov.

Čo skutočne chcú?

Istá žena bola presvedčená, že príde deň, keď bude musieť rodičov presťahovať k sebe, a aj to zariadila. Neskôr zistila, že rodičia sú úplne spôsobilí žiť vo vlastnom dome — a boli by aj šťastnejší!

Jeden syn, ktorý nasťahoval rodičov k sebe, povedal: „Nebudete platiť za to, že bývate v mojom dome. Veď ste pre mňa toľko urobili!“ Spôsobilo to však, že rodičia sa cítili príliš závislí. Napokon mu povedali, že by si radi udržali dôstojnosť a nejakým spôsobom prispievali.

Istá rodina robila pre svojich starnúcich rodičov aj tie najmenšie práce, aby zaistila, že budú mať pohodlie a nebudú zaťažení nijakou telesnou námahou. Neskôr zistili, že rodičia si chcú viaceré veci robiť sami.

V každom z vyššie uvedených príkladov rodičia nechceli a nepotrebovali poskytovanú pomoc. Taká situácia môže ľahko nastať, ak syna či dcéru, ktorí to myslia dobre, podnecuje prehnaný pocit zodpovednosti, alebo ak deti dostatočne nechápu, čo rodičia skutočne potrebujú. Predstavte si ten zbytočný stres, ktorý to prináša všetkým zúčastneným. Riešením je zistiť, čo vaši rodičia naozaj potrebujú a chcú.

Naozaj sa musia vaši rodičia teraz nasťahovať k vám? A chcú sa vôbec prisťahovať? Môže vás prekvapiť, keď sa dozviete, že niektorí starší ľudia túžia žiť natoľko nezávisle, nakoľko je to len možné. Z obavy, aby sa nezdali nevďační, azda váhajú svojim deťom povedať, že by napriek určitému nepohodliu radi bývali vo vlastnej domácnosti. Môžu milovať svoje deti a môžu túžiť tráviť s nimi istý čas. Ale byť závislí od svojich detí? Možno sa radšej budú starať o svoje veci sami.

Jedného dňa bude azda potrebné, aby sa rodičia prisťahovali k vám. No ak ten čas ešte neprišiel a ak naozaj radšej bývajú sami, prečo im odopierať tieto roky samostatnosti? Umožnili by nejaké úpravy v domácnosti alebo pravidelne naplánovaný telefonický rozhovor či návšteva, aby aj ďalej mohli bývať vo vlastnej domácnosti? Možno sa vo vlastnej domácnosti budú cítiť šťastnejší, keďže sa každý deň budú môcť samostatne rozhodovať.

Istá žena, ktorá sa starala o matku, rozprávala, ako sa ponáhľala presťahovať ju do svojho domu: „Keď otecko zomrel, vzali sme si matku k sebe, lebo nám jej bolo ľúto. Ako sa však ukázalo, žila ešte 22 rokov. Nemusela predať svoj dom, mohla v ňom bývať aj naďalej. Nikdy sa neponáhľajte s rozhodnutím, aké kroky by sa mali podniknúť. Keď sa už v takejto veci rozhodnete, ťažko je to potom meniť.“ — Porovnaj Matúša 6:34.

Môžete však namietať: ‚Ale čo keď sa niektorému z rodičov niečo stane, ak budú bývať vo vlastnej domácnosti? Keby mamička či otecko spadli a ublížili by si, nikdy by som si to neodpustil!‘ To sú oprávnené obavy, najmä ak sila alebo zdravie vašich rodičov natoľko upadlo, že je tu reálne nebezpečenstvo úrazu. No ak to tak nie je, položte si otázku, či sa obávate o svojich rodičov, alebo o seba, aby ste sa chránili pred neprimeraným pocitom viny.

Uvažujte aj o možnosti, že vaši rodičia by sa mali lepšie vo vlastnom dome. Edith M. Sternová a Dr. Mabel Rossová píšu v knihe You and Your Aging Parents (Vy a vaši starnúci rodičia) toto: „Štúdie ukázali, že starí ľudia zostanú mladší a životaschopnejší vo vlastnom domove než inde. Skrátka, veľa chybných pokusov uľahčiť posledné roky života malo za následok urýchlenie zhoršovania zdravotného stavu.“ Pomôžte teda rodičom žiť natoľko samostatne, nakoľko je to len možné, a popritom im poskytujte starostlivosť a pomoc, ktorú naozaj potrebujú. Mali by ste tiež pravidelne hodnotiť situáciu a prispôsobovať sa podľa toho, ako potreby rodičov rastú, alebo sa dokonca zmenšujú.

Buďte citliví

Keď zvážite zdravotný stav a okolnosti svojich rodičov, môže z toho nakoniec vyplynúť, že najlepším riešením je vziať si ich k sebe domov. Ak je to tak, buďte citliví vzhľadom na možnosť, že si radšej sami urobia toľko, koľko môžu. Podobne ako ľudia každého veku, pravdepodobne si želajú mať svoju individualitu, vlastný plán činnosti a vlastný okruh priateľov. To môže byť zdravé. Hoci bude radostné robiť niektoré veci spoločne ako jedna veľká rodina, bude dobré, ak si vyhradíte nejakú činnosť iba pre najužšiu rodinu a takisto umožníte rodičom, aby mali čas na svoju vlastnú činnosť. Jedna opatrovníčka múdro upozornila: „Uistite sa, že vaši rodičia majú nábytok, na ktorý si zvykli, a fotografie, ktoré majú pre nich zvláštny význam.“

Porozprávajte sa s rodičmi, keď sa snažíte zistiť ich skutočné potreby. Počúvajte, aké majú starosti, a citlivo vnímajte, čo sa vám snažia povedať. Vysvetlite im, čo môžete a čo nemôžete pre nich urobiť, aby ich nezranili márne nádeje. „Snažte sa pochopiť, čo možno očakávať od každého člena rodiny,“ odporúča jeden opatrovateľ. „Často sa spolu rozprávajte, aby ste sa vyhli zlým pocitom a nahromadeniu horkosti.“ Ak dáte nejaký dlhodobý sľub („každý pondelok popoludní ti zatelefonujem“; každý víkend ťa vezmem na vychádzku“), budete azda chcieť objasniť, že určitý čas sa budete snažiť to robiť a uvidíte, ako sa to osvedčí. Ak sa to ukáže ako nepraktické, máte možnosť vec prehodnotiť.

Nič z vyššie uvedeného by nemalo byť dôvodom na to, aby ste rodičov pripravili o úctu a pomoc, ktorá im patrí. Postoj Stvoriteľa je v tejto veci jednoznačný. Dospelé deti dlhujú svojim rodičom úctu, starostlivosť a podporu. Ježiš odsúdil samospravodlivých farizejov za to, že prekrúcajú písma, aby ospravedlnili zanedbávanie svojich rodičov. Obrazné vyjadrenie v Prísloviach 30:17 odhaľuje, že Boh pociťuje odpor k tým, ktorí si nectia rodičov: „Oko, ktoré sa posmieva otcovi a pohŕda poslušnosťou voči matke — vyzobú krkavce z údolia bystriny a synovia orla ho zožerú.“ — Pozri Marka 7:9–13; 1. Timotejovi 5:4, 8.

Keď poskytujete rodičom potrebnú pomoc, azda čelíte novým tlakom. Ako sa s nimi môžete vyrovnať? Nasledujúci článok ponúkne niekoľko návrhov.

[Obrázky na strane 5]

Rodič sa môže tešiť tak zo samostatných činností s priateľmi, ako aj s rodinou

Poskytovanie starostlivosti — ako sa vyrovnávať s každodenným tlakom

AK VÁM poskytovanie starostlivosti spôsobuje napätie, najmä také, aké ste neočakávali, možno máte sklon cítiť sa vinný. Možno si kladiete otázky: ‚Nie je dačo v poriadku s mojím vzťahom k rodičom? Či nežijú dospelí v mnohých kultúrach so svojimi rodičmi šťastne po celý život?‘

Vaša situácia môže byť odlišná. Rodičia sa k vám prisťahovali možno po 20, 30, 40 alebo ešte po viacerých rokoch, počas ktorých bývali oddelene od vás. To znamená, že vy i vaši rodičia ste si po väčšinu života vytvárali životný štýl a návyky nezávisle od seba. V priebehu niekoľkých desaťročí sa váš životný štýl a návyky stali možno veľmi odlišnými. No teraz, keď sa o rodičov staráte, je potrebné harmonicky zladiť váš život so životom tých, ktorí sú vo vašej starostlivosti. To môže byť oveľa ťažšie, než keby ste žili spolu po celý čas.

Okrem toho, niektorí rodičia môžu byť naozaj chorí alebo v inom ohľade potrebujú zvláštnu starostlivosť. Hoci im poskytujete všetko potrebné, čo je, pravdaže, chvályhodné, a v súčasnosti nepovažujete za potrebné umiestniť rodičov v domove opatrovateľskej služby, táto situácia pochopiteľne znamená každodennú záťaž pre všetkých. Starať sa o rodičov je prirodzené. Starnutie a choroby nie sú prirodzené. Stvoriteľovým zámerom nebolo, aby ľudia s pribúdajúcim vekom strácali silu a zdravie. Nemyslite si preto, že s vami nie je čosi v poriadku, keďže situácia si po citovej i psychickej stránke vyžaduje viac, než ste predpokladali. — 1. Mojžišova 1:26–31; Žalm 90:10.

Tlak spojený s poskytovaním starostlivosti nemusí odzrkadľovať zlé vzťahy medzi vami a rodičmi. Najmä ak medzi vami boli dobré vzťahy predtým, ako potrebovali vašu pomoc, je pravdepodobné, že všetky ťažkosti, ktoré prežívate, sú dôsledkom náročnosti poskytovanej starostlivosti. Ako sa môžete účinne vyrovnať s každodenným tlakom?

Vyrovnať sa s pocitom viny

Dokonca i ľudia, ktorí robia pre svojich rodičov všetko, čo môžu a majú robiť, mávajú niekedy pocit viny, že nerobia dosť. Neprimeraný pocit viny však môže byť problémom. Možno zistíte, že robíte rozhodnutia, ktoré majú zmierniť váš pocit viny, ale nie sú nevyhnutné pre vaše dobro či pre dobro vašich rodičov. Napríklad, čo by sa stalo, keby niektorá žena bola natoľko zaujatá poskytovaním starostlivosti, že by pre zmiernenie neprimeraného pocitu viny zanedbávala manžela a deti? Následkom toho by trpela ona, manžel i deti. Nedovoľte teda, aby váš život ovládol nepatričný pocit viny.

Mávate niekedy pocit viny, lebo sa vám zdá, že nemôžete pre rodičov nikdy urobiť dosť? Ak áno, je možné, že potreby vašich rodičov prevyšujú to, čo ste schopní im poskytnúť. Situácia môže byť taká, že bez ohľadu na to, čo robíte, je vždy viac toho, čo by sa mohlo urobiť. Navyše, ak považujete starostlivosť za prostriedok, ako sa rodičom odplatiť za všetko, čo pre vás urobili, keď ste vyrastali, vždy budete mať pocit viny, pretože sa im nikdy nemôžete odplatiť úplne.

Kniha You and Your Aging Parents poukazuje na to, že je potrebné rozhodnúť sa, koľko toho pre rodičov urobíte. Píše sa tam: „Ušetríte si veľa útrap a sĺz, ak [svoje rozhodnutia] nebudete zakladať v prvom rade na tom, čo by ste radi urobili, či dokonca na tom, čo by ste mali urobiť, ale na tom, čo môžete urobiť.“

Áno, realisticky si stanovte, čo od seba môžete očakávať. Pomocou pre vás môže byť rozhovor s dôveryhodným priateľom, ktorý pozná vaše schopnosti, vaše obmedzenia a situáciu vo vašej rodine. Môžete si vziať rodičov k sebe domov? Máte dosť miesta? Budú rodičia súhlasiť s presťahovaním? Ak nebývajú s vami, ako často ich môžete navštevovať a kedy? Ak budete robiť to, čo môžete, nemusíte mať pocit viny. Ak i tak máte pocit viny, uznajte, že tento pocit je nenáležitý, a nedovoľte, aby ovládal vaše rozhodovanie.

Podeľte sa o bremeno

Biblická kniha Kazateľ poukazuje na to, aké nezdravé je byť „príliš skazený“ alebo „príliš spravodlivý“ a že byť príliš spravodlivý vám môže „spôsobiť spustošenie“. (Kazateľ 7:16–18) To sa môže stať, ak sa pokúšate urobiť viac, než chcete, môžete a máte urobiť.

Ak ste mali svoj časový rozvrh naplnený už predtým, ako ste sa začali starať o rodičov, musíte alebo vylúčiť niektoré činnosti, alebo si zaobstarať pomoc. No mnohí, čo potrebujú pomoc, sa zdráhajú o ňu požiadať. Azda sú príliš ostýchaví alebo tvrdia, že druhí nie sú ochotní im pomôcť. Ak sa však vyčerpáte, urobíte medvediu službu sebe i všetkým okolo vás. Takú prílišnú obetavosť nazýva autorka E. Jane Mallová v knihe o poskytovaní starostlivosti „martýrskym syndrómom“. Radí: „Mali by ste mať kalendár priorít, a tromi vašimi prioritami má byť čas strávený s vaším [partnerom], čas strávený s deťmi a priateľmi a čas pre seba.“

Áno, azda budete potrebovať podeliť sa o bremeno. Kde môžete hľadať pomoc? Pomôcť vám môže rodina, priatelia, susedia a odborníci. Ale o túto pomoc musíte požiadať. A musíte požiadať priamo. Nepriame zmienky nie vždy pomáhajú. Možno vás prekvapí, kto a koľkí sú vám ochotní pomôcť, ak jasne uvediete svoje potreby, ak vaše požiadavky budú konkrétne. Môžete napríklad niekoho požiadať, aby vám pomohol urobiť v dome poriadok. Ak by vám to poskytlo potrebnú úľavu, potom nie je namieste trvať na tom, že si upracete sami, lebo ‚to nikto iný poriadne neurobí‘.

Ak máte bratov či sestry, aj oni majú zodpovednosť starať sa o rodičov. Možno ste sa až doteraz starali o rodičov úplne alebo zväčša sám — alebo sama — v presvedčení, že vaši bratia alebo sestry pomáhať nemôžu alebo nechcú. Požiadali ste ich však o pomoc priamo? Niektorí ľudia zareagujú kladne, ak im vysvetlíte, že pomoc potrebujete.

Niektorí si robia monopol na starostlivosť o rodiča v snahe získať alebo udržať si jeho uznanie. Alebo môžu nadobudnúť pocit zbožnej oddanosti, keď sa sami podujímajú na všetku prácu. Možno sa sťažujú, že ďalší im v starostlivosti o rodičov nepomáhajú, ale môžu tiež dávať najavo, že uprednostňujú tento spôsob. To môže byť istá forma prílišnej spravodlivosti. No prečo si spôsobovať zbytočné útrapy? Ak je pomoc dostupná, požiadajte o ňu a využite ju.

Ešte jedna výstraha: Neočakávajte, že vaši bratia a sestry prevezmú rovnaký diel zodpovednosti. Niekedy im to okolnosti možno dovolia, ale často im to môžu sťažovať, ak nie znemožňovať. V mnohých prípadoch je praktickejšie, ak je jeden člen rodiny hlavným opatrovníkom, zatiaľ čo ostatní členovia rodiny, najmä bratia a sestry, prispievajú finančne a zároveň rodičom telefonujú a navštevujú ich alebo si ich príležitostne vezmú k sebe, či na výlet cez víkend.

Spolunažívanie

Život v tesnej blízkosti môže dať podnet k istej podráždenosti. Návyky, ktoré by ste priateľovi ľahko prepáčili, sa u blízkeho člena rodiny môžu zdať neznesiteľné.

Môže sa tiež stať, že váš rodič povie: ‚Bol by som rád, keby si mohol so mnou tráviť viac času, ale viem, že si príliš zaneprázdnený.‘ Táto poznámka môže v sebe skrývať presvedčenie, že sa o rodiča v skutočnosti dostatočne nestaráte. Na takúto poznámku môžete zareagovať hnevom. Ale namiesto toho, aby ste sa rozhnevali, nebolo by lepšie všimnúť si skutočné želanie rodiča, ktoré je skryté za slovami, teda to, že chce tráviť s vami viac času? I keď nemôžete vyhovieť tejto žiadosti, ak veci láskavo vysvetlíte, prinesie to lepšie výsledky než zraňujúca odpoveď. — Príslovia 12:18.

Vážne úsilie pestovať vlastnosti, ktoré odporúča Biblia, nám umožní zostať láskavými, no ak je to potrebné, aj pevnými. Biblia v liste Kolosanom realisticky uznáva, že niekedy máme „proti inému dôvod na sťažnosť“. Dáva pokyn: „Ďalej sa vzájomne znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte.“ Nabáda nás tiež, aby sme si obliekli „nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť“. (Kolosanom 3:12–14) Takéto vlastnosti nám iste pomôžu zmenšiť na minimum podráždenosť z blízkeho spolunažívania.

Aj keď niekedy urobíte chybu, ak stratíte trpezlivosť a poviete dačo, čo ste nechceli, „nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou“. Rýchlo sa ospravedlňte a viac o veci neuvažujte. Nedovoľte, aby sa stala ďalším zdrojom pocitov viny. — Efezanom 4:26, 27.

Zachovať si súkromie

Ak žijete s rodičmi v jednej domácnosti, je ťažké zachovať si súkromie. Ale vy i vaši rodičia potrebujete určité súkromie. Môžete si s nimi o probléme pohovoriť a dohodnúť sa, že určitý čas a určité miesta budú pre vás alebo pre vašu najbližšiu rodinu súkromné. Napríklad v niektorých rodinách, no nie všade, môžu byť zatvorené dvere s označením ‚Nerušiť‘ obojstranne chápané ako označenie súkromného miesta alebo času osoby, ktorá je za nimi.

Ak miestnosť nemá dvere, rovnako dobre poslúži prenosná zástena alebo paraván. Ak je potrebné súkromie náhle narušené, môže byť vhodná taktná pripomienka. Dôležité je, aby všetci členovia rodiny rešpektovali súkromie ostatných.

Výsada

Pamätajte na to, že aj keď vám zhoršujúce sa zdravie rodičov spôsobuje bolesť, náš Stvoriteľ Jehova chce, aby sme do istej miery prežívali radosť, i keď prechádzame strastiplnými situáciami. Táto práca vám tiež môže pomôcť priblížiť sa k Stvoriteľovi, keď sa naňho spoliehate a obraciate sa naňho v modlitbách. Jedna opatrovníčka to vyjadrila takto: „Jehova mi bol vždy blízky, ale poskytovanie starostlivosti ma naučilo úplne sa na neho spoliehať. Bol to taký rozdiel, ako medzi diaľkovým telefonickým rozhovorom a tým, keď je druhá osoba pri vás. Jehova bol priamo pri mne.“

Poskytovanie starostlivosti je výsadou, ale aj povinnosťou. Zostaňte v styku s rodičmi, aby ste poznali ich potreby. Starajte sa o ich potreby a udržiavajte si pritom radosť. — Filipanom 4:4–7; 1. Petra 5:7.

[Rámček na strane 7]

Ako spríjemniť poskytovanie starostlivosti

1. Rodičia vo všeobecnosti vyžadujú od svojich dospelých detí kvalitný kontakt. To si vyžaduje priblížiť sa k rodičom a dať im najavo svoje vlastnosti. To môže byť vo vzťahu dospelého dieťaťa k rodičom ťažké. Akékoľvek posudzovanie zo strany rodičov alebo detí bude prekážkou. Ak sa má dosiahnuť dôverný vzťah, taký postoj je potrebné odložiť.

2. Ak vám jeden z rodičov rozpráva o probléme alebo starosti, s pochopením počúvajte. Odpovede, ktoré bagatelizujú ich pocity, napríklad: ‚Veď to vôbec nie je také zlé‘ alebo ‚Ja viem, to sa stáva i mne‘, môžu prehĺbiť ich negatívne pocity. Oveľa účinnejšie bude, ak sa vynasnažíte spoznať pocity rodičov, ktoré sú skryté za slovami, a potom ich uznáte a prejavíte účasť (‚Zdá sa, že práve prežívaš ťažké obdobie, ale spoločne sa cez to dostaneme‘). — Príslovia 20:5.

3. Ak ste manželským partnerom hlavného opatrovníka, podporujte ho fyzicky i citovo. Rozprávajte sa so svojím partnerom; inak vzniknú nedorozumenia. Podpora partnera je veľmi dôležitá. Jedna manželka sa sťažovala, že s nedostatkom podpory zo strany rodiny sa vyrovnávala „ťažšie než so samotnou starostlivosťou o [svoju] matku“. Naproti tomu si veľmi cenila pomoc jednej priateľky, ktorá jej príležitostne pomáhala. Povedala: „Keď mi ponúkla pomoc, dotklo sa to môjho srdca. Bolo to také príjemné a veľmi ma to k nej priblížilo.“

[Rámček na strane 10]

Ak sa niekto stará o vás

Možno ste na tej strane, ktorej sa poskytuje starostlivosť. Čo môžete robiť, aby ste pomáhali udržiavať vyrovnané a pokojné vzťahy medzi vami a vašimi deťmi?

Niektorí rodičia robia tú chybu, že sa snažia ovládať situáciu sekírovaním, vyzvedaním alebo vyvolávaním pocitu viny. Pravdepodobne viete, že výsledkom bude iba menšie sebaovládanie a väčší stres. Výsledky budú lepšie, ak svojim dospelým deťom dáte najavo, že ich rešpektujete, že rešpektujete ich súkromie a ich názory, a to aj vtedy, keď s nimi nesúhlasíte. Účinné je pravidelne svoje deti pochváliť. Jedna dospelá dcéra povedala: „Dieťa chce získať uznanie svojich rodičov bez ohľadu na svoj vek.“

V takom ovzduší lásky a úcty oznamujte deťom svoje potreby. Narážky a náznaky často narobia viac škody než úžitku. Buďte preto priami, ale láskaví. Aj keď sa v niektorej veci s deťmi nezhodnete, vaša taktnosť iste prispeje k blízkemu a úprimnému vzťahu bez nedorozumení.

[Obrázky na stranách 8, 9]

Pri starostlivosti o rodičov si urobte čas aj pre manželského partnera, pre deti a pre seba