Kto bol Teofilos z Antiochie?

„NAZÝVAŠ ma kresťanom, akoby to bolo zatracujúce pomenovanie, ale pokiaľ ide o mňa, ja vyznávam, že som kresťan, a nosím toto meno, aby ma Boh miloval, dúfajúc, že budem Bohu užitočný.“

Takto Teofilos uvádza svoje trojdielne dielo s názvom Teofilos Autolykovi. Je to začiatok jeho obrany proti odpadlíctvu v druhom storočí. Teofilos sa odvážne označuje za nasledovníka Krista. Zdá sa, že je odhodlaný počínať si vo všetkých záležitostiach tak, aby ho v súlade s významom jeho mena v gréckom jazyku ‚Boh miloval‘. Kto vlastne bol Teofilos? Kedy žil? A čo robil?

Životopis

O Teofilovom živote sa vie málo. Vychovali ho rodičia, ktorí neboli kresťanmi. Neskôr sa Teofilos obrátil na kresťanskú vieru, ale až po dôkladnom štúdiu Písiem. Stal sa biskupom zboru v sýrskej Antiochii, známej dnes ako Antakya v Turecku.

Kresťania v prvom storočí v súlade s Ježišovým príkazom kázali obyvateľom Antiochie. Lukáš zaznamenal, akí boli úspešní: „Jehovova ruka bola s nimi, a veľký počet tých, ktorí sa stali veriacimi, sa obrátil k Pánovi.“ (Skutky 11:20, 21) Božským riadením sa nasledovníci Ježiša Krista stali známi ako kresťania. Toto pomenovanie bolo prvýkrát použité v sýrskej Antiochii. (Skutky 11:26) V prvom storočí n. l. pricestoval do sýrskej Antiochie apoštol Pavol a Antiochia sa stala jeho domovskou základňou. Z Antiochie sa Barnabáš a Pavol, sprevádzaní Jánom Markom, vydali na svoju prvú misionársku cestu.

Raných kresťanov z Antiochie určite veľmi povzbudzovali apoštolské návštevy prichádzajúce do ich mesta. Ich nadšená reakcia na pravdu Božieho Slova bola nepochybne sčasti podnietená návštevami zástupcov vedúceho zboru prvého storočia, ktoré posilňovali ich vieru. (Skutky 11:22, 23) Aké to muselo byť pre nich povzbudzujúce, keď videli, ako také veľké množstvo obyvateľov Antiochie oddáva svoj život Jehovovi Bohu! Teofilos však žil v Antiochii až o vyše 100 rokov neskôr.

Historik Eusebius uviedol, že Teofilos bol šiestym antiochijským biskupom, rátajúc od času Kristových apoštolov. Teofilos zapísal značný počet ústnych diskusií a argumentácií proti kacírstvu. Je zahrnutý medzi asi tucet kresťanských apologétov jeho čias.

Pohľad do jeho spisov

Reagujúc na skorší dialóg, Teofilos píše pohanovi Autolykovi tieto úvodné slová: „Plynulá reč a uhladený štýl poskytujú potešenie a chválu, z akej sa raduje márnomyseľnosť, biednym ľuďom, ktorých myseľ sa skazila.“ Teofilos to objasňuje, keď ďalej hovorí: „Ten, kto miluje pravdu, nevenuje pozornosť krasorečneniu, ale skúma skutočnú podstatu povedaného... Napadol si ma prázdnymi slovami, vystatujúc sa svojimi bohmi z dreva a kameňa, kovanými a odliatymi, vytesanými a vyrytými, ktorí nevidia ani nepočujú, lebo sú to modly a diela ľudských rúk.“ — Porovnaj Žalm 115:4–8.

Teofilos odhaľuje blud modlárstva. Vo svojom typickom štýle písania sa výrečne, i keď až príliš obšírne snaží uviesť skutočnú podstatu pravého Boha. Vysvetľuje: „Vzhľad Boha je nevysloviteľný a neopísateľný a nemožno ho vidieť ľudskými očami. Lebo On je v sláve nepochopiteľný, vo veľkosti nezmerateľný, vo výške nepredstaviteľný, v moci neporovnateľný, v múdrosti nedostihnuteľný, v dobrote nenapodobniteľný, v láskavosti nevýslovný.“

Pokračujúc v tomto opise Boha, dodáva: „Ale On je Pán, lebo vládne nad vesmírom; je Otec, lebo je pred všetkými vecami; je Utvárateľ a Tvorca, lebo je stvoriteľom a tvorcom vesmíru; je Najvyšší, lebo je nad všetkým; a je Všemohúci, lebo sám vládne nad všetkým a všetko obsiahne.“

Ďalej sa Teofilos zameriava na konkrétne Božie činy a spôsobom typickým pre jeho dôkladný štýl vyznačujúci sa tak trochu opakovaním pokračuje: „Lebo nebesia sú jeho dielom, zem je jeho výtvorom, more je dielom jeho rúk; človek je jeho výtvorom a jeho obrazom; slnko, mesiac a hviezdy sú prvkami, ktoré urobil pre znamenia a obdobia a dni a roky, aby slúžili a boli otrokmi človeku; a Boh urobil všetky veci [tak, že] z vecí, ktoré neboli, [urobil] veci, ktoré sú, aby prostredníctvom jeho diel bolo možné poznať a pochopiť jeho veľkosť.“

Ďalšiu ukážku Teofilovho útoku proti falošným bohom za jeho dní si možno všimnúť v nasledujúcich slovách Autolykovi: „Mená tých, o ktorých hovoríš, že ich uctievaš, sú mená mŕtvych ľudí... A akí to boli ľudia? Či nie je Saturn kanibal, ktorý zničil a zhltol svoje deti? A ak spomenieš jeho syna Jupitera... ako ho dojčila koza... A jeho ďalšie činy — jeho krvismilstvo a cudzoložstvo a chlipnosť.“

Rozširujúc svoj výpočet, Teofilos posilňuje svoj postoj odporu proti pohanskému modlárstvu. Píše: „Mal by som ďalej vypočítavať to množstvo zvierat uctievaných Egypťanmi, plazy a dobytok a divé zvieratá a vtáky a riečne ryby... Gréci a ďalšie národy uctievajú kamene a drevo a ďalšie druhy hmotných látok.“ „Ale ja uctievam Boha, živého a pravého Boha,“ vyhlasuje Teofilos. — Porovnaj 2. Samuelovu 22:47; Skutky 14:15; Rimanom 1:22, 23.

Cenné svedectvo

Napomínania a nabádania v Teofilovom trojdielnom diele dokazujúcom omyly Autolyka sú mnohostranné a podrobné. Ďalšie Teofilove spisy boli namierené proti Hermogenovi a Marcionovi. Teofilos písal aj knihy určené na vyučovanie a vzdelávanie, ktoré obsahovali aj komentáre k evanjeliám. Zachoval sa však iba jeden manuskript s troma knihami napísanými Autolykovi.

Prvá kniha je apológia napísaná Autolykovi, obhajujúca kresťanské náboženstvo. Druhá kniha napísaná Autolykovi uvádza argumenty proti populárnemu pohanskému náboženstvu, proti špekuláciám, filozofom a poetom. V Teofilovej tretej knihe je porovnávaná pohanská literatúra s Písmami.

Keď Teofilos začal písať tretiu knihu, Autolykos bol zjavne stále toho názoru, že Slovo pravdy je neužitočnou historkou. Teofilos Autolyka kritizuje: „Ochotne znášaš hlupákov. Inak by ťa neboli nerozumní ľudia priviedli k tomu, aby si podľahol prázdnym slovám a uveril všeobecne rozšíreným rečiam.“

Čo boli tieto ‚všeobecne rozšírené reči‘? Teofilos odhaľuje ich zdroj. Ohovárači „s bezbožnými perami nás falošne obviňujú — [nás], ktorí uctievame Boha a nazývame sa kresťanmi; tvrdia, že naše manželky sú držané pohromade a využívané na promiskuitu a že sa dokonca dopúšťame krvismilstva s vlastnými sestrami; a čo je najbezbožnejšie a najbarbarskejšie zo všetkého — že vraj jeme ľudské mäso.“ Teofilos sa snažil bojovať proti tomuto hrubo nesprávnemu názoru na tých, ktorí sa v druhom storočí hlásili ku kresťanstvu. Používal pritom svetlo pravdy obsiahnuté v Božom inšpirovanom Slove. — Matúš 5:11, 12.

O Teofilovej dobrej znalosti Božieho Slova svedčí to, že často používal hebrejské i grécke biblické texty a že sa na ne často odvolával. Teofilos bol jedným z prvých komentátorov evanjelií. Jeho mnohé odkazy na Písma poskytujú rozsiahly materiál umožňujúci porozumieť zmýšľaniu, ktoré bolo rozšírené za jeho čias. Teofilos využíval svoju znalosť inšpirovaných spisov na to, aby ukázal ich obrovskú prevahu nad pohanskou filozofiou.

Teofilovo usporiadanie látky, jeho poučujúci tón a štýl vyznačujúci sa opakovaním sa niektorým ľuďom nemusí páčiť. A do akej miery bola presnosť jeho názorov azda ovplyvnená predpovedaným odpadlíctvom, to dnes nedokážeme povedať. (2. Tesaloničanom 2:3–12) Avšak do času, keď Teofilos zomrel, čo bolo okolo roku 182 n. l., sa zjavne stal neúnavným apologétom, ktorého spisy sú pre pravých kresťanov dnešnej doby zaujímavé.

[Obrázok na strane 30]

Tefilos odvážne dokazoval nesprávnosť Autolykových argumentov

[Prameň ilustrácie na strane 28]

Ilustrácie na stranách 28 a 30 sú reprodukované z Illustrirte Pracht - Bibel/​Heilige Schrift des Alten und Neuen Testaments, nach der deutschen Uebersetzung D. Martin Luther’s