Zápas Casiodora de Reinu o španielsku Bibliu
ŠPANIELSKO šestnásteho storočia bolo nebezpečným miestom na čítanie Biblie. Katolícka cirkev nariadila inkvizícii, aby uhasila aj ten najmenší plamienok neortodoxnosti. Ale v južnom Španielsku bol mladý muž, ktorý si Písma nielenže čítal, ale aj slávnostne sľúbil, že ich preloží do domáceho jazyka, aby ich mohol čítať každý Španiel. Volal sa Casiodoro de Reina.
Reinov záujem o Bibliu sa prebudil v priebehu rokov, ktoré strávil v kláštore San Isidro del Campo na okraji Sevilly (Španielsko). V päťdesiatych rokoch 16. storočia väčšina mníchov v tomto nezvyčajnom kláštore trávila viac hodín čítaním Písiem než konaním svojich kanonických povinností. Posolstvo Biblie zmenilo ich zmýšľanie. Odmietli katolícke učenie o používaní obrazov i vieru v očistec. Ich názory sa nevyhnutne stali v tej oblasti známymi, a preto sa z obavy pred zatknutím španielskou inkvizíciou rozhodli utiecť do cudziny. Reina bol jedným z dvanástich, ktorým sa podarilo utiecť do Ženevy (Švajčiarsko).
Po tomto tesnom úniku cestoval po Európe z mesta do mesta a vždy sa mu nejako podarilo byť krok pred svojimi prenasledovateľmi. V roku 1562 sklamaní inkvizítori upálili v Seville jeho figurínu, ale ani táto surová hrozba neprinútila Reinu vzdať sa úlohy preložiť Písma. Napriek tomu, že bola na jeho hlavu vypísaná odmena a že žil v stálych obavách zo zatknutia, neprestajne pracoval na svojom španielskom preklade. Sám o tom povedal: „Okrem času, keď som bol chorý alebo keď som cestoval... som nikdy nepustil pero z ruky.“
Reina dokončil prácu za desať rokov. V roku 1569 bol v Bazileji vo Švajčiarsku vydaný jeho preklad celej Biblie. Toto vynikajúce dielo bolo prvým kompletným španielskym prekladom z pôvodných jazykov. Po stáročia boli dostupné latinské Biblie, ale latinčina bola jazykom privilegovanej vrstvy. Reina bol presvedčený, že Biblii by mal rozumieť každý a pri podporovaní tohto cieľa riskoval svoj život.
V úvode k svojmu prekladu vysvetlil aj dôvody. „Zakazovanie Svätých Písiem v bežnom jazyku nevyhnutne a nesmierne uráža Boha a škodí blahu ľudí. Je to očividne dielo Satana a tých, ktorých ovláda... Keďže Boh dal ľuďom svoje Slovo a praje si, aby mu všetci rozumeli a uplatňovali ho, ten, kto by ho v ktoromkoľvek jazyku zakazoval, v žiadnom prípade nemôže mať dobré pohnútky.“
Bol to odvážny výrok, pretože bol publikovaný iba 18 rokov po tom, čo index španielskej inkvizície postavil mimo zákona konkrétne Bibliu „v kastílskej románčine [španielčine] alebo v ktoromkoľvek inom bežnom jazyku“. Reina očividne nepripustil, aby strach z ľudí potlačil jeho lásku k pravde.
Okrem toho, že Reina dychtivo túžil urobiť Bibliu dostupnou všetkým ľuďom hovoriacim po španielsky, chcel urobiť aj čo najpresnejší preklad. Vo svojom úvode objasnil výhody toho, keď sa prekladá priamo z pôvodných jazykov. Vysvetlil, že do latinského textu Vulgáty sa dostali určité chyby. Jednou z najkrikľavejších chýb bolo odstránenie Božieho mena.
Božie meno v španielskych prekladoch
Reina si uvedomil, že Božie meno Jehova by malo byť v každom svedomitom preklade Biblie, tak ako je v pôvodnom texte. Odmietol riadiť sa zvykom nahrádzať Božie meno titulmi ako „Boh“ alebo „Pán“. V úvode k svojmu prekladu vysvetlil svoje dôvody s typickou otvorenosťou.
„Zachovali sme meno (Iehoua), lebo sme mali na to tie najvážnejšie dôvody. Jednak všade, kde ho možno nájsť v našom preklade, sa nachádza aj v hebrejskom texte, a domnievali sme sa, že ho nemôžeme vynechať alebo zmeniť bez toho, že by sme sa nedopustili nevernosti a svätokrádeže voči Božiemu zákonu, ktorý prikazuje, že nič nesmie byť odstránené ani pridané... Tento zvyk [vynechávať toto meno], ktorý má na svedomí Diabol, vznikol z povery moderných rabínov, ktorí síce tvrdili, že ho majú v úcte, ale v skutočnosti [Božie] sväté meno pochovali a spôsobili, že Boží ľud zabudol na to, čím si [Boh] želal byť odlíšený od všetkých ostatných... bohov.“
Reinova chvályhodná túžba velebiť Božie meno mala ďalekosiahly účinok. Dodnes sa drvivá väčšina španielskych prekladov — katolíckych i protestantských — riadi týmto vzorom a všade používa Božie meno. Hlavne vďaka Reinovi môžu čitatelia takmer každého španielskeho prekladu Biblie ľahko postrehnúť, že Boh má osobné meno, ktoré ho odlišuje od všetkých ostatných bohov.
Pozoruhodná je aj skutočnosť, že Jehovovo meno v hebrejčine je jasne viditeľné na titulnej strane Reinovej Biblie. Reina venoval svoj život ušľachtilej veci uchovania Božieho Slova a urobil ho dostupným v jazyku, v ktorom ho môžu čítať milióny ľudí.