KEĎ hovoríš s inými o Božích predsavzatiach, či už súkromne, alebo z pódia, mal by si zamerať pozornosť na to, čo je v Božom Slove. K tomu zvyčajne patrí čítanie textov z Biblie, a práve to by malo byť kvalitné.

Správny dôraz zahŕňa cit. Biblické texty treba čítať precítene. Všimnime si niektoré príklady. Keď čítaš nahlas Žalm 37:11, tvoj hlas by mal vyjadrovať radostné očakávanie pokoja, ktorý je v tomto texte prisľúbený. Keď čítaš Zjavenie 21:4 o ukončení utrpenia a smrti, tvoj hlas by mal odzrkadľovať úprimné ocenenie pre túto úžasnú úľavu, ktorá bola predpovedaná. Zjavenie 18:2, 4, 5, v ktorom zaznieva výzva vyjsť z „Veľkého Babylona“ zaťaženého hriechmi, treba čítať s tónom naliehavosti. Samozrejme, city treba vyjadrovať vrúcne, ale nie prehnane. Správnu mieru citu určuje samotný text i spôsob, akým je použitý.

Zdôrazňuj správne slová. Ak rozoberáš z určitého verša len nejakú časť, mal by si ju pri čítaní textu vyzdvihnúť. Napríklad ak chceš analyzovať, čo v Matúšovi 6:33 znamená ‚hľadať najprv kráľovstvo‘, nemal by si pri čítaní klásť hlavný dôraz na „Jeho spravodlivosť“ alebo na „toto všetko“.

V prejave na služobnom zhromaždení možno plánuješ prečítať Matúša 28:19. Ktoré slová by si mal zdôrazniť? Ak chceš povzbudiť k usilovnému zavádzaniu biblických štúdií, zdôrazni „robte učeníkov“. No ak chceš rozoberať kresťanskú zodpovednosť deliť sa o biblickú pravdu s prisťahovalcami alebo chceš niektorých zvestovateľov povzbudiť, aby slúžili tam, kde je väčšia potreba, mohol by si zdôrazniť „ľudí všetkých národov“.

Biblický text sa často uvádza ako odpoveď na nejakú otázku alebo na podporu argumentu, ktorý iní považujú za sporný. Ak je každá myšlienka v texte zdôraznená rovnako, poslucháči sotva pochopia súvislosť. Tebe sa to môže zdať jasné, ale im nie.

Keď napríklad čítaš Žalm 83:18 z Biblie, ktorá obsahuje Božie meno, a položíš všetok dôraz na výraz „Najvyšší“, domáci nemusí pochopiť zdanlivo jasný fakt, že Boh má osobné meno. Zdôrazniť musíš meno „Jehova“. No keď tento text používaš pri téme Jehovovej zvrchovanosti, mal by si klásť hlavný dôraz na slovo „Najvyšší“. Podobne keď cituješ Jakuba 2:24, aby si poukázal na dôležitosť spojenia viery so skutkami, zdôraznenie slov „vyhlásený za spravodlivého“ namiesto slova „skutkami“ môže viesť k tomu, že niektorým poslucháčom unikne pointa.

Ďalší užitočný príklad možno nájsť v Rimanom 15:7–13. Je to úryvok z listu, ktorý napísal apoštol Pavol zboru, ktorý sa skladal z pohanov i z prirodzených Židov. Apoštol tu dokazuje, že z Kristovej služby majú úžitok nielen obrezaní Židia, ale aj ľudia z národov, aby „národy oslavovali Boha za jeho milosrdenstvo“. Potom Pavol cituje štyri biblické texty, ktoré upozorňujú na to, že národy budú mať túto príležitosť. Ako by si mal prečítať tieto citáty, aby si zdôraznil myšlienku, ktorú mal na mysli Pavol? Ak si výrazy, ktoré chceš zdôrazniť, značíš, môžeš si zvýrazniť „národmi“ v 9. verši, „národy“ v 10. verši, „všetky národy“ a „všetci ľudia“ v 11. verši a „národmi“ a „národy“ v 12. verši. Snaž sa prečítať pasáž z Rimanom 15:7–13 s týmto dôrazom. Keď to urobíš, Pavlova argumentácia bude jasnejšia a ľahšie pochopiteľná.

Metódy zdôrazňovania. Slová, ktoré sú nositeľmi myšlienky a ktoré by mali vyniknúť, možno zdôrazniť viacerými spôsobmi. Metódy, ktoré používaš, by mali byť v súlade s daným textom i s rámcom prejavu. Tu je niekoľko návrhov.

Hlasový dôraz. Ten zahŕňa akúkoľvek zmenu hlasu, ktorá spôsobí, že vo vete vyniknú kľúčové slová. Dôraz možno dosiahnuť zmenou sily hlasu — či už jej zvýšením, alebo znížením. V mnohých jazykoch sa dá dôraz vyjadriť aj zmenenou výškou hlasu. V niektorých jazykoch to však môže celkom zmeniť zmysel. Keď sa kľúčové výrazy prečítajú pomalšie, pridá im to na váhe. V jazykoch, ktoré nepoužívajú hlasový dôraz ako spôsob zdôrazňovania určitých slov, bude potrebné použiť iné prostriedky daného jazyka, aby sa dosiahol požadovaný výsledok.

Prestávky. Prestávku možno urobiť pred čítaním kľúčovej časti textu alebo po nej — alebo v oboch prípadoch. Prestávka tesne pred čítaním hlavnej myšlienky vyvoláva očakávanie; prestávka po prečítaní umocňuje dojem. No príliš časté prestávky by spôsobili, že by nič nevyniklo.

Opakovanie. Na určitú časť textu môžeš položiť dôraz tak, že zastaneš a znova prečítaš dané slovo alebo slovné spojenie. Mnohí rečníci dávajú zas prednosť metóde, pri ktorej sa text prečíta do konca a potom sa zopakuje kľúčový výraz.

Gestá. Pohyby tela i výraz tváre môžu často dodať slovu alebo slovnému spojeniu emocionálny náboj.

Tón hlasu. V niektorých jazykoch môžu byť slová občas prečítané tónom, ktorý ovplyvňuje ich význam a vyčleňuje ich z textu. Aj tu však treba konať uvážlivo, najmä pri použití sarkazmu.

Keď texty čítajú druhí. Keď číta biblický text tvoj poslucháč, môže zdôrazniť nesprávne slová alebo nezdôrazní nič. Čo urobiť v takom prípade? Zvyčajne je najlepšie objasniť zmysel vysvetlením textu. Potom môžeš ešte zamerať pozornosť priamo na kľúčové slová.

KEĎ vyučujeme druhých, vyžaduje si to od nás viac ako len čítať verše z Biblie. Apoštol Pavol svojmu spoločníkovi Timotejovi napísal: „Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený, ako robotník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne zaobchádza so slovom pravdy.“ — 2. Tim. 2:15.

Znamená to, že naše vysvetlenie biblických textov musí byť v súlade s tým, čo učí samotná Biblia. To si vyžaduje, aby sme brali do úvahy kontext, a nie aby sme si len vyberali výrazy, ktoré sa nám páčia, a pripájali vlastné názory. Jehova prostredníctvom proroka Jeremiáša varoval pred tými prorokmi, ktorí vyhlasovali, že hovoria z Jehovových úst, ale v skutočnosti predkladali „videnie vlastného srdca“. (Jer. 23:16) Apoštol Pavol varoval kresťanov pred poškvrnením Božieho Slova ľudskými filozofiami, keď napísal: „Zriekli [sme sa] postranných vecí, za ktoré sa treba hanbiť, nechodíme prefíkane, ani nefalšujeme Božie Slovo.“ V tých dňoch nečestní predavači vína riedili víno, aby ho mali viac a zarobili viac peňazí. My nefalšujeme Božie Slovo tým, že by sme ho miešali s ľudskými filozofiami. „Nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom ako mnohí,“ vyhlásil Pavol, „ale hovoríme v úprimnosti, áno, ako poslaní od Boha, pod Božím dohľadom spolu s Kristom.“ — 2. Kor. 2:17; 4:2.

Občas možno cituješ určitý biblický text s cieľom vyzdvihnúť nejakú zásadu. Biblia je plná zásad, ktoré poskytujú rozumné vedenie v rôznych situáciách. (2. Tim. 3:16, 17) Ale dbaj na to, aby tvoje vysvetlenie bolo presné a aby si nezneužil biblický text tým, že by si vyvolal dojem, akoby hovoril to, čo vyhovuje tebe. (Žalm 91:11, 12; Mat. 4:5, 6) Použitie textu musí byť v súlade s Jehovovým predsavzatím a s celým Božím Slovom.

‚Správne zaobchádzať so slovom pravdy‘ tiež znamená pochopiť ducha toho, čo hovorí Biblia. Biblia nie je „palica“ na zastrašovanie ľudí. Náboženskí učitelia, ktorí odporovali Ježišovi Kristovi, citovali z Písiem, ale zatvárali oči pred závažnejšími vecami — týkajúcimi sa práva, milosrdenstva a vernosti —, ktoré vyžadoval Boh. (Mat. 22:23, 24; 23:23, 24) Keď Ježiš vyučoval Božie Slovo, odzrkadľoval osobnosť svojho Otca. Ježišova horlivosť za pravdu bola spojená s hlbokou láskou k ľuďom, ktorých učil. Mali by sme sa snažiť napodobňovať jeho príklad. — Mat. 11:28.

Ako môžeme získať istotu, že určitý text používame správne? Pomôže nám pravidelné čítanie Biblie. Musíme si tiež ceniť Jehovovo opatrenie v podobe „verného a rozvážneho otroka“, zboru kresťanov pomazaných duchom, prostredníctvom ktorých Boh poskytuje domácnosti viery duchovný pokrm. (Mat. 24:45) Osobné štúdium a pravidelná účasť na zborových zhromaždeniach i aktívne zapájanie sa do nich nám pomôže mať úžitok z vyučovania, ktoré dostávame prostredníctvom triedy verného a rozvážneho otroka.

Ak je v tvojom jazyku dostupná kniha Rozhovory z Písma a ty sa naučíš dobre ju používať, budeš mať naporúdzi pomoc, aby si vedel správne vysvetliť stovky biblických textov, ktoré sa často používajú v službe. Ak chceš použiť nejaký neznámy text, skromnosť ťa podnieti, aby si urobil potrebný výskum. Tak budeš správne zaobchádzať so slovom pravdy. — Prísl. 11:2.

Snaž sa texty jasne vysvetliť. Keď učíš druhých, dbaj na to, aby jasne videli súvislosť medzi námetom, ktorý rozoberáš, a biblickými textami, ktoré používaš. Ak si biblický text uviedol otázkou, tvoji poslucháči by mali pochopiť, ako ten text na ňu odpovedá. Ak používaš biblický text na podporu nejakého výroku, uisti sa, že študujúci jasne chápe, ako text danú myšlienku dokazuje.

Iba prečítať text — hoci aj s dôrazom — zvyčajne nestačí. Pamätaj, že priemerný človek nepozná Bibliu a iba z jedného prečítania zrejme nepochopí, čo chceš vyzdvihnúť. Upozorni na tú časť textu, ktorá sa priamo vzťahuje na to, čo rozoberáš.

To si zvyčajne vyžaduje vyčleniť kľúčové slová, tie, ktoré priamo súvisia s rozoberanou myšlienkou. Najjednoduchšou metódou je zopakovať slová, ktoré sú nositeľmi myšlienky. Ak sa rozprávaš s jednotlivcom, môžeš mu položiť otázky, ktoré mu pomôžu nájsť kľúčové slová. Niektorí rečníci pri prejave pred skupinou sa zas snažia vyzdvihnúť kľúčové slová textu tak, že použijú synonymá alebo vyjadria danú myšlienku inými slovami. No ak si sa rozhodol pre tento spôsob, daj pozor, aby poslucháči nestratili súvislosť medzi tvojou argumentáciou a biblickým textom.

Keď si vyčlenil kľúčové slová, položil si dobrý základ. Teraz pokračuj ďalej. Uviedol si na začiatku biblický text tak, aby bolo jasné, prečo ho ideš použiť? Ak áno, poukáž na to, ako slová, ktoré si zdôraznil v biblickom texte, súvisia s očakávaním, ktoré si vyvolal u svojich poslucháčov. Túto súvislosť by si mal vyjadriť jasne. I keď si text tak konkrétne neuviedol, mal by si ho potom nejako vysvetliť.

Farizeji položili Ježišovi otázku, ktorú považovali za ťažkú. Pýtali sa: „Je zákonné, aby sa niekto rozviedol so svojou manželkou z akýchkoľvek dôvodov?“ Ježiš odpovedal na základe 1. Mojžišovej 2:24. Všimni si, že zameral pozornosť len na jednu časť tohto textu a potom z nej vyvodil potrebný záver. Poukázal na to, že muž a jeho manželka sa stávajú ‚jedným telom‘, a potom to uzavrel slovami: „Teda čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ — Mat. 19:3–6.

Aké rozsiahle vysvetlenie by si mal podať, aby bolo jasné, na čo sa text vzťahuje? O tom by malo rozhodnúť zloženie poslucháčov i dôležitosť rozoberanej myšlienky. Daj si za cieľ jednoduchosť a priamosť.

Veď rozhovory na základe Písiem. V súvislosti so službou apoštola Pavla v Tesalonike sa v Skutkoch 17:2, 3 dozvedáme, že Pavol viedol „rozhovory na základe Písiem“. (Preklad M. Pavlíka) To je schopnosť, ktorú by sa mal snažiť vypestovať si každý Jehovov služobník. Pavol napríklad porozprával fakty o živote a službe Ježiša, ukázal, že to bolo predpovedané v Hebrejských Písmach, a potom vyslovil pôsobivý záver: „Ježiš je Kristus, ktorého vám zvestujem.“

Keď Pavol písal Hebrejom, opakovane citoval z Hebrejských Písiem. Na zdôraznenie alebo objasnenie myšlienky často vyčlenil jedno slovo alebo krátke slovné spojenie a potom poukázal na jeho význam. (Hebr. 12:26, 27) V správe, ktorá sa nachádza v 3. kapitole listu Hebrejom, Pavol cituje zo Žalmu 95:7–11. Všimnime si, že potom podrobnejšie rozoberá tri časti tejto pasáže: (1) zmienku o srdci (Hebr. 3:8–12), (2) význam slova „dnes“ ​(Hebr. 3:7, 13–15; 4:6–11) a (3) význam výroku: „Nevojdú do môjho odpočinku“ ​(Hebr. 3:11, 18, 19; 4:1–11). Snaž sa tento príklad napodobniť pri použití každého biblického textu.

Všimnime si, ako podľa správy v Lukášovi 10:25–37 Ježiš pôsobivo hovoril z Písiem. Jeden muž zbehlý v Zákone sa opýtal: „Učiteľ, čo mám urobiť, aby som zdedil večný život?“ V odpovedi Ježiš najprv vyzval tohto muža, aby vyjadril svoj názor na vec, a potom vyzdvihol dôležitosť konania toho, čo hovorí Božie Slovo. Keď sa ukázalo, že muž nepochopil, o čo ide, Ježiš obšírne rozobral len jedno slovo z biblického textu — „blížny“. Nepovedal však len definíciu tohto slova, ale pomohol tomu mužovi prísť k správnemu záveru pomocou podobenstva.

Teda keď Ježiš odpovedal na otázky, necitoval len texty, ktoré dávali priamu, jednoznačnú odpoveď. Analyzoval, čo tieto texty obsahujú, a potom ich vysvetlil podľa danej otázky.

Keď saduceji spochybňovali nádej na vzkriesenie, Ježiš zameral pozornosť na jednu konkrétnu časť 2. Mojžišovej 3:6. Ale citovaním tohto textu neskončil. Na jeho základe ďalej jasne ukázal, že vzkriesenie je súčasťou Božieho predsavzatia. — Mar. 12:24–27.

Ak si osvojíš schopnosť správne a účinne argumentovať a viesť rozhovory na základe Písiem, bude to významný činiteľ na ceste k tomu, aby si sa stal dobrým učiteľom.

ČI UŽ hovoríš s jednotlivcom, alebo k väčšej skupine ľudí, nie je múdre domnievať sa, že tvojich poslucháčov bude to, čo hovoríš, zaujímať len preto, že to zaujíma teba. I keď je tvoje posolstvo dôležité, ak sa ti nepodarí objasniť poslucháčom praktickú hodnotu informácií, pravdepodobne si dlho neudržíš ich záujem.

To sa týka aj poslucháčov v sále Kráľovstva. Keď uvedieš znázornenie alebo skúsenosť, ktorú predtým nepočuli, budú zrejme sústredene počúvať. Ale keď budeš hovoriť o tom, čo už poznajú, a najmä ak to nerozvinieš, prestanú ťa vnímať. Musíš im pomôcť pochopiť, prečo a ako im to, čo hovoríš, môže byť užitočné.

Biblia nás povzbudzuje, aby sme uvažovali prakticky. (Prísl. 3:21) Jehova použil Jána Krstiteľa, aby obrátil ľudí k „praktickej múdrosti spravodlivých“. (Luk. 1:17) To je múdrosť, ktorá má korene v zdravej bázni pred Jehovom. (Žalm 111:10) Tí, ktorí si cenia takú múdrosť, môžu vďaka nej dnes úspešne kráčať životom a chopiť sa skutočného života, večného života, ktorý má prísť. — 1. Tim. 4:8; 6:19.

Ako urobiť prejav praktickým. Ak má byť tvoj prejav praktický, musíš dôkladne premýšľať nielen o látke, ale aj o poslucháčoch. Nemysli na nich len ako na skupinu. Túto skupinu tvoria jednotlivci a rodiny. Môžu byť medzi nimi malé deti, dospievajúci, dospelí i ľudia vyššieho veku. Môžu byť medzi nimi noví záujemcovia i takí, ktorí začali slúžiť Jehovovi ešte skôr, ako si sa ty narodil. Niektorí sú duchovne zrelí; iní sú ešte stále silne ovplyvňovaní postojmi a zvykmi sveta. Polož si otázky: ‚Ako by mohla látka, ktorú budem rozoberať, priniesť týmto poslucháčom úžitok? Ako im pomôcť, aby pochopili jej hodnotu?‘ Možno sa rozhodneš venovať hlavnú pozornosť iba jednej alebo dvom zo spomenutých skupín ľudí. No nezabudni celkom ani na tých ostatných.

Čo ak si dostal za úlohu rozobrať nejaké základné biblické učenie? Ako dosiahnuť, aby bol tento prejav užitočný aj pre poslucháčov, ktorí už danému učeniu veria? Snaž sa posilniť ich presvedčenie. Ako? Tak, že rozoberieš biblické dôkazy podporujúce dané učenie. Môžeš tiež prehĺbiť ich ocenenie preň. To sa dá urobiť tak, že im ukážeš, ako je toto učenie v súlade s inými biblickými pravdami a s Jehovovou osobnosťou. Použi príklady — ak je to možné, skúsenosti zo života —, ktoré ukážu, ako pochopenie práve tohto učenia prinieslo ľuďom úžitok a ako ovplyvnilo ich názor na budúcnosť.

Vysvetleniu praktickej hodnoty látky nevenuj len niekoľko krátkych viet v závere prejavu. Už od samého začiatku by mal každý človek v publiku cítiť, že „toto sa týka mňa“. Keď položíš taký základ, ďalej poukazuj na praktickú hodnotu látky pri každom hlavnom bode prejavu a tiež v závere.

Keď vysvetľuješ uplatnenie látky, rob to spôsobom, ktorý je v súlade s biblickými zásadami. Čo to znamená? Znamená to objasňovať praktickú hodnotu láskyplným a súcitným spôsobom. (1. Petra 3:8; 1. Jána 4:8) I vtedy, keď apoštol Pavol hovoril o vážnych problémoch v Tesalonike, snažil sa vyzdvihnúť pozitívne stránky duchovného pokroku tamojších kresťanských bratov a sestier. Vyjadril tiež dôveru, že v otázke, ktorá bola rozoberaná, budú chcieť robiť to, čo je správne. (1. Tes. 4:1–12) To je vynikajúci príklad pre nás!

Má tvoj prejav podnietiť poslucháčov k účasti na diele kázania a vyučovania dobrého posolstva? Snaž sa v nich vzbudiť nadšenie a ocenenie pre túto výsadu. Pritom však pamätaj na to, že každý sa nemôže na tomto diele zúčastňovať v rovnakej miere, a Biblia to berie do úvahy. (Mat. 13:23) Nevyvolávaj v bratoch pocity viny. Hebrejom 10:24 nás nabáda, „aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom“. Ak sa podnietime k láske, potom prídu aj skutky vychádzajúce z dobrej pohnútky. Uvedom si, že naším cieľom nie je vtláčať iných do nejakej formy. Jehova si želá, aby sme podporovali poslušnosť na základe viery. (Rim. 16:26) Keď na to budeme pamätať, budeme sa snažiť posilňovať vieru — našu i našich bratov.

Ako pomôcť druhým, aby pochopili hodnotu posolstva. Keď vydávaš svedectvo druhým, nezabudni vyzdvihnúť praktickú hodnotu dobrého posolstva. To si vyžaduje vziať do úvahy, o čom premýšľajú ľudia v tvojom obvode. Ako to môžeš zistiť? Počúvaj správy v rozhlase alebo v televízii. Všímaj si prvé stránky novín. Snaž sa tiež zapojiť ľudí do rozhovoru a počúvaj, čo hovoria. Možno zistíš, že ich trápia vážne problémy — strata zamestnania, platba nájomného, choroba či smrť člena rodiny, zločinnosť, krivda zo strany nadriadeného, rozpad manželstva, udržanie detí pod kontrolou a podobne. Môže im Biblia pomôcť? Rozhodne áno.

Keď začínaš s niekým rozhovor, pravdepodobne máš pripravený nejaký námet. No ak spozoruješ, že toho človeka momentálne zaujíma nejaký iný problém, neváhaj hovoriť o ňom, alebo ak to nie je možné, navrhni mu, že si zhromaždíš nejaké užitočné informácie a prídeš opäť. Samozrejme, nechceme sa ‚miešať do toho, čo sa nás netýka‘, ale radi hovoríme s druhými o praktických radách, ktoré obsahuje Biblia. (2. Tes. 3:11) Je zrejmé, že to, čo na ľudí zapôsobí najviac, je biblická rada, ktorá sa dotýka priamo ich života.

Ak ľudia nepochopia, ako sa ich naše posolstvo osobne týka, môžu rozhovor rýchlo ukončiť. A aj keby nás nechali rozprávať, naše slová budú mať na ich život zrejme len malý účinok, pokiaľ im neukážeme praktickú hodnotu posolstva. Naproti tomu, ak im jasne vysvetlíme praktickú hodnotu posolstva, náš rozhovor sa môže stať rozhodujúcim momentom v ich živote.

Aj na biblických štúdiách poukazuj na praktické uplatnenie látky. (Prísl. 4:7) Pomôž záujemcom pochopiť biblické rady, zásady a príklady, ktoré im ukazujú, ako kráčať po Jehovových cestách. Vyzdvihni úžitok, ktorý z toho vyplýva. (Iz. 48:17, 18) To záujemcov podnieti, aby urobili v živote potrebné zmeny. Buduj v nich lásku k Jehovovi a túžbu páčiť sa mu. Potom bude motivácia uplatňovať rady z Božieho Slova vychádzať z ich vnútra.