Prečo sa máme usilovať o spravodlivosť?

V NÁSILNOM svete pred potopou vynikal jeden muž, ktorý sa odlišoval od ostatných. Bol to Noach. On a jeho rodina chodili s Bohom, kým ostatné ľudstvo ho odmietalo. A tak v týchto zlých časoch bol „Noach... spravodlivým mužom“, a pre svetských ľudí, ktorí nedbali na nič, sa stal „hlásateľom spravodlivosti“. — 1. Mojžišova 6:9; 2. Petra 2:5.

Asi v roku 56 n. l. bol apoštol Pavol vo väzení v Cézarei. Keď bol predvolaný pred miestodržiteľa Félixa, Pavol sa chopil príležitosti a tomuto vysokému rímskemu úradníkovi zvestoval. Čo bolo jadrom jeho slov? „Hovoril o spravodlivosti, sebaovládaní a budúcom súde.“ (Skutky 24:25) Aj Pavol bol hlásateľom spravodlivosti.

Títo dvaja verní Boží služobníci prejavili hlboký záujem o spravodlivosť. Jehova je „spravodlivý Boh a záchranca“. (Izaiáš 45:21) Inšpirované príslovie nám hovorí: „Cesta skazeného je Jehovovi niečím odporným, ale toho, kto sa usiluje o spravodlivosť, miluje.“ (Príslovia 15:9) Preto všetci Boží služobníci sa musia usilovať o spravodlivosť.

Je smutné, že dnes mnohí berú túto vlastnosť na ľahkú váhu. Hovoria: ‚Nikomu neškodím, a preto sa Bohu určite páčim.‘ Alebo azda tvrdí: ‚Ku spravodlivosti vedie mnoho ciest. Všetko je v poriadku, ak beriem svoje náboženstvo úprimne.‘ Myslíš, že takýto nezáväzný postoj je Bohu prijateľný?

Iní možno poukážu na iné otázky. Poznajú azda výrok apoštola Pavla: „Boli sme vyhlásení za spravodlivých na základe viery.“ (Rimanom 5:1) A potom sa možno čudujú a pýtajú: ‚Prečo sa majú kresťania usilovať o spravodlivosť, keď už sú vyhlásení za spravodlivých?‘ Ako by si odpovedal na túto otázku?

Boh spravodlivosti

Spravodlivosť je podľa slovníka morálna čistota a priamosť, zmysel pre právo a súlad s Božím alebo morálnym zákonom. Jehova je Boh spravodlivosti, a preto každý, kto sa mu chce páčiť, musí mať záujem o túto nesmierne dôležitú vlastnosť. „Jehova je spravodlivý“, hovorí žalmista, „On miluje spravodlivé skutky. Priami, tí zbadajú jeho tvár.“ (Žalm 11:7; 5. Mojžišova 32:4) A apoštol Peter povedal: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich úpenlivé prosby.“ — 1. Petra 3:12.

Preto nemôžeme byť v tejto otázke ľahkomyseľní ako kedysi mnohí Židia. Mnohí boli zaiste slušní ľudia, ktorí nikomu neškodili. Aj vo svojom náboženstve mohli byť úprimní, ba dokonca horliví, ale väčšina tých, ktorí žili v prvom storočí, nebola v Božích očiach spravodlivá. Pavol povedal: „Svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania; nepodriadili sa totiž Božej spravodlivosti, pretože nepoznali Božiu spravodlivosť, ale usilovali sa ustanoviť svoju vlastnú.“ — Rimanom 10:2, 3.

V čom robili Židia chybu? Pavol hovorí, že sa neusilovali o spravodlivosť podľa presného poznania. Z ich výstražného príkladu vidno, že nestačí mať len príjemnú osobnosť a vyhýbať sa konaniu zla. Takisto je jasné, že nie je veľa rôznych ciest ku spravodlivosti. Cesta, ktorú si vybrala väčšina Židov v apoštolských dňoch, bola zrejme zlá. O spravodlivosť sa možno úspešne usilovať iba vtedy, ak počúvame Boha. Kniha Prísloví hovorí: „Môj synu, ak prijmeš moje slová a ak zachováš v sebe moje prikázania, v tom prípade porozumieš spravodlivosti a súdu a priamosti, celému chodu toho, čo je dobré.“ — Príslovia 2:1, 9.

Cesta spravodlivosti

Od Mojžiša až po Ježiša bola spravodlivosť spájaná s poslúchaním Božích prikázaní zapísaných v mozaickom zákone. Nedokonalí Izraelci neboli schopní neprestupovať tieto prikázania, a preto museli prinášať obetné dary a obete za hriech predpísané Zákonom, aby pokryli svoju vinu. Mojžiš povedal Izraelcom: „To znamená našu spravodlivosť, že budeme dbať na všetky prikázania pred Jehovom naším Bohom, tak ako nám prikázal.“ — 5. Mojžišova 6:25.

Zákon nebol schopný dokonale dodržať po celé stáročia nikto. Ale mnohí sa úprimne snažili a pomocou Zákona sa usilovali o spravodlivosť. Biblia o nich hovorí ako o spravodlivých. Napríklad o rodičoch Jána Krstiteľa je napísané, že boli „spravodliví pred Bohom, lebo chodili bezúhonne v zhode so všetkými Jehovovými prikázaniami a zákonnými požiadavkami.“ — Lukáš 1:6.

Ježiš otvoril novú cestu ku spravodlivosti. On dodržal mozaický zákon dokonale — dokázal to jediný. Ježiš zomrel na mučeníckom kole a Jehova prijal hodnotu jeho dokonalého života ako výkupné za ľudstvo. Odvtedy obete pod zmluvou mozaického zákona neboli viac potrebné, lebo Ježišova dokonalá obeť pokryla hriechy všetkých úprimných ľudí. — Hebrejom 10:4, 12.

Praví kresťania vyhlásení za spravodlivých

Od Ježišovej smrti a vzkriesenia bola spravodlivosť spojená s vierou v tohto spravodlivého Božieho syna. (Ján 3:16) Ortodoxní Židia v Pavlových časoch nedosiahli spravodlivosť, lebo odmietli presné poznanie o Ježišovi, ale o verných kresťanoch čítame: „Jeho nezaslúženou láskavosťou sú vyhlásení za spravodlivých pomocou vyslobodenia výkupným, ktoré zaplatil Ježiš Kristus.“ — Rimanom 3:24.

Zo súvislosti vidno, že tieto slová sa vzťahujú na pomazaných kresťanov, ktorí sú pre svoju vieru v Ježišovu obeť vyhlásení za spravodlivých s nádejou, že budú spoludedičmi s Kristom v nebeskom kráľovstve. Dnes sa objavil na scéne veľký zástup kresťanov, ktorých prorocky videl apoštol Ján a ktorí majú pozemskú nádej. Aj oni prejavujú vieru vo výkupné. „Vyprali si svoje rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi“, a tak sú vyhlásení za spravodlivých ako Boží priatelia s vyhliadkou prežiť veľké súženie. — Zjavenie 7:9, 14; porovnaj Jakoba 2:21, 26.

Neustále sa usiluj o spravodlivosť

Všimni si, že úsilie o spravodlivosť sa nekončí tým, že uveríme v Ježiša. Timoteus bol už mnoho rokov oddaným pomazaným kresťanom, keď mu apoštol Pavol napísal: „Usiluj sa o spravodlivosť, zbožnú oddanosť, vieru, lásku, vytrvalosť, miernu povahu. Bojuj znamenitý boj viery.“ (1. Timotejovi 6:11, 12; 2. Timotejovi 2:22) Prečo sa Timoteus musel ‚usilovať o spravodlivosť‘, ak ho už Boh vyhlásil za spravodlivého?

Lebo slovo „spravodlivý“ sa v Biblii používa vo všeobecnom význame, keď sa hovorí o niekom, kto žije poctivým a mravným životom a usiluje sa čo najlepšie poslúchať Božie príkazy. V tomto zmysle boli spravodliví napríklad rodičia Jána Krstiteľa. (Lukáš 1:6) Ježišov adoptívny otec Jozef a Jozef z Arimatie boli tiež z tohto hľadiska spravodliví. (Matúš 1:19; Lukáš 23:50) Kresťania boli vyhlásení za spravodlivých, ale to ich nezbavuje zodpovednosti o spravodlivosť sa usilovať. Preto každý kresťan, ktorý prestane žiť poctivým, mravným životom, alebo prestane poslúchať Božie príkazy, stratí spravodlivé postavenie pred Jehovom.

Úsilie o spravodlivosť — náročná úloha

Úsilie o spravodlivosť je náročná úloha. Prečo? Lebo všetci sme nedokonalí a máme silný sklon k nespravodlivosti. (1. Mojžišova 8:21; Rimanom 7:21–23) Okrem toho žijeme vo svete, ktorý podporuje nespravodlivé myšlienky a skutky a je pod vplyvom satana diabla, „toho zlého“. (1. Jána 5:19; 2. Korinťanom 4:4) Nemôžeme sa teda čudovať, že Pavol písal Timoteovi, aby spojil úsilie o spravodlivosť so ‚znamenitým bojom za vieru‘. — 1. Timoteovi 6:11, 12.

Môžeme v tomto ‚znamenitom boji‘ dosiahnuť úspech? Áno, ale len vtedy, ak rozvíjame vrúcnu lásku k Jehovovým meradlám a nenávisť k zlému. O Ježišovi Biblia hovorí: „Miloval si spravodlivosť a nenávidel si nezákonnosť.“ (Hebrejom 1:9) Aj my by sme mali mať rovnaký postoj: veľkú túžbu rozvíjať a milovať to, čo sa páči Bohu a mať odpor k všetkému, čo sa mu nepáči.

Mali by sme pamätať aj na to, že úsilie o spravodlivosť nie je žiadna súťaž. Ak sa považujeme za lepších ako je niekto iný, alebo ak sme hrdí na svoju spravodlivosť, podobáme sa na židovských farizejov. (Matúš 6:1–4) Tí, ktorí sa úspešne usilujú o spravodlivosť, majú skromný pohľad na seba a ‚ostatných považujú za vyšších od seba‘. — Filipanom 2:3.

Pavol zdôraznil, že v úsilí o spravodlivosť je veľmi dôležité štúdium Biblie. Napísal: „Celé písmo inšpiroval Boh a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na výchovu v spravodlivosti.“ (2. Timoteovi 3:16) Ak študujeme Bibliu a navštevujeme kresťanské zhromaždenia, na ktorých sa rozoberá Biblia, budeme sa cvičiť v spravodlivosti. Biblia nás môže zmeniť tak, že si oblečieme ‚novú osobnosť, ktorá je stvorená v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti‘. — Efezanom 4:24.

Ak sa spravodlivosť stane súčasťou našej osobnosti, nezákonnosť budeme nenávidieť naozaj. Nebudeme v pokušení vyhľadávať zlú spoločnosť tohto sveta. (1. Korinťanom 15:33) Nedáme sa ovplyvniť, aby sme milovali veci tohto sveta, alebo aby sme sa prispôsobovali hodnotám tohto materialistického sveta. (Príslovia 16:8; 1. Timotejovi 6:9, 10; 1. Jána 2:15–17) Nebudú nás priťahovať nemravné a násilné zábavy, ktoré sú dnes stále bežné. — Efezanom 5:3, 4.

Požehnanie spravodlivosti

Usilovať sa o spravodlivosť Jehovovým spôsobom je ťažká úloha, ale tento boj sa vyplatí. Prečo? Lebo získame osobný vzťah k Jehovovi. Je to veľmi významná prednosť! Biblia nám hovorí: „[Jehova] žehná miestu bývania spravodlivých.“ „Jehova je veľmi ďaleko od skazených, ale modlitbu spravodlivých počuje.“ (Príslovia 3:33; 15:29) Okrem toho získame bohaté porozumenie Jehovovho predsavzatia. „Chodník spravodlivých je ako jasné svetlo, ktoré svieti stále viac, kým je pevne založený deň.“ — Príslovia 4:18.

Biblia sľubuje ochranu pre tých, ktorí hľadajú spravodlivosť, keď príde koniec tohto nespravodlivého systému. „Hľadajte Jehovu všetci mierni zeme, ktorí ste vykonávali jeho sudcovské rozhodnutia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť. Pravdepodobne sa budete môcť ukryť v deň Jehovovho hnevu.“ (Sofoniáš 2:3) Pre tých, ktorí majú pozemskú nádej, Biblia ponúka skutočne krásnu vyhliadku: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej žiť navždy.“ — Žalm 37:29.

To je naozaj nádherný dôvod na to, aby sme sa usilovali o spravodlivosť! Veď sám Boh hovorí: „Kto sa usiluje o spravodlivosť a milujúcu láskavosť, nájde život, spravodlivosť a slávu.“ — Príslovia 21:21.