Pieseň 135
Jehova, náš príbytok
1. Ó, Jah, ty príbytkom si naším,
si štít ľudským pokoleniam.
Už skôr než stvoril si svet celý,
si sám od večnosti a Pán.
Hoc nás hriešnych v prach zeme vraciaš,
svoj zámer nikdy nezmeníš,
že v láske svojej prenesmiernej
nám večný život udelíš.
2. Veď liet tisíc je v tvojich očiach
sťa deň, čo včera uplynul,
a krása človeka je klamná,
jak kvet, čo rýchle uvädnul.
Vek náš je sedemdesiat rokov,
len niekto osemdesiat má
a čím sa človek pýšiť môže
je márnosť, slzy, trápenia.
3. Uč nás počítať tie dni naše,
nech môžeme sa radovať.
Do nášho srdca uveď múdrosť,
za pravdou chceme verne stáť.
Vždy žehnaj služobníkov svojich,
nech prácu plne dovŕšia.
Ó, Jah, ty príbytkom si naším,
nech národy ťa velebia.