Prejavuj obetavého ducha!

ROLFa bol pracovníkom, ktorého si veľmi vážili. Keď sa rozhodol pracovať na skrátený úväzok, aby mohol zväčšiť svoj podiel na kresťanskej službe, jeho zamestnávateľ mu ochotne vyšiel v ústrety. Preto sa Rolf mohol celé roky tešiť z priekopníckej služby. Jedného dňa sa však situácia v zamestnaní zmenila. Rolf prejavil pri svojej práci také schopnosti, že mu firma ponúkla funkciu vedúceho marketingu. K tejto práci patril pekný plat a vyhliadky na ďalší postup. No pracovať na skráteny úväzok by už nebolo možné.

Rolf živil manželku a dve deti, takže peniaze navyše by sa mu zišli. A predsa túto ponuku odmietol a požiadal o inú prácu, ktorá by mu umožňovala plniť si aj svoje duchovné, aj finančné záväzky. Rolfov zamestnávateľ bol týmto rozhodnutím prekvapený. Jeho vedúci, uvedomujúc si, že aj ponuka vyššieho platu bola márna, povedal: „Vidím, že nemôžem súperiť s vaším presvedčením.“

Naozaj, Rolfovo presvedčenie bolo pevné. Mal však aj ďalšiu vlastnosť — ducha obetavosti. Takýto duch je v našom svete zameranom na uspokojovanie vlastných záľub zriedkavý, ale môže viesť k užitočnému a uspokojujúcemu spôsobu života. Čo je to duch obetavosti? Čo si vyžaduje a čo musíme robiť, aby sme si ho udržali?

Biblická požiadavka

Obetovať znamená vzdať sa, zrieknuť sa niečoho cenného. Obetovanie bolo súčasťou pravého uctievania už odvtedy, keď prvý verný svedok Ábel priniesol „niečo z prvotín svojho stáda drobného dobytka“ ako obeť Bohu. (1. Mojžišova 4:4) Muži viery, napríklad Noach a Jakob, nasledovali tento príklad. (1. Mojžišova 8:20; 31:54) Zvieracie obete boli tiež dôležitou súčasťou mojžišovského Zákona. (3. Mojžišova 1:2–4) Týmto Zákonom boli Boží ctitelia pobádaní, aby obetovali to najlepšie, čo mali. Nesmeli obetovať žiadne zviera s nejakou chybou. (3. Mojžišova 22:19, 20; 5. Mojžišova 15:21) Keď odpadlícki Izraelčania porušovali tento Zákon, Boh ich karhal slovami: „Keď predkladáte chromé... zviera [ako obeť, hovoríte]: ‚Nie je to nič zlé.‘ Prines to, prosím, svojmu miestodržiteľovi. Nájde v tebe zaľúbenie alebo prijme ťa láskavo?... Môžem mať zaľúbenie v tom, čo prichádza z vašej ruky?“ — Malachiáš 1:8, 13.

Táto zásada o obetovaní sa dostala aj do kresťanského uctievania. No keďže Kristus zaplatil plnú výkupnú cenu, zvieracie obete už nie sú Bohu prijateľné. Teda čo môžu kresťania prijateľne obetovať? Pavol píše v Rimanom 12:1: „Preto vás teda, bratia, kvôli prejavom Božieho súcitu úpenlivo prosím, aby ste predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu.“ Aká je to úžasná zmena! Namiesto obetovania mŕtvych tiel zvierat mali kresťania predkladať ako živú obeť seba — svoju energiu, prostriedky a schopnosti. A podobne ako to bolo v Izraeli, Jehova neprijme „chromé“ čiže polovičaté obete. Od svojich ctiteľov vyžaduje, aby mu dávali to najlepšie, čo majú, aby mu slúžili celým srdcom, dušou, mysľou a silou. — Marek 12:30.

K obetavému duchu teda patrí oveľa viac než len pravidelne navštevovať zhromaždenia a byť činný v kresťanskej službe. Znamená to byť odhodlaný konať Božiu vôľu za akúkoľvek cenu a byť pripravený znášať útrapy a ťažkosti. Ježiš povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ (Matúš 16:24) Kresťanovým hlavným záujmom nie sú osobné ambície alebo hmotné ciele. Jeho život sa sústreďuje na to, aby najprv hľadal Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť. (Matúš 6:33) Ak je to nutné, je pripravený ‚vziať svoj mučenícky kôl‘, znášať prenasledovanie, pohanu, či dokonca smrť!

Požehnania prameniace z obetavosti

Zoči-voči takýmto možným dôsledkom sa môže prirodzene niekto spýtať, či tá obetavosť stojí za to. Tým, ktorí milujú Jehovu a chcú byť svedkami toho, že jeho meno bude ctené, to určite stojí za to. (Matúš 22:37) Uvažujme o dokonalom príklade, aký dal Ježiš Kristus. Predtým, než prišiel na zem, sa ako duchovný tvor tešil z vysokého postavenia v nebi. No ako povedal svojim učeníkom, nehľadal ‚vlastnú vôľu, ale vôľu Boha, ktorý ho poslal‘. (Ján 5:30) A tak sa dobrovoľne „vzdal sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom. Viac ako to: Keď sa nachádzal v stave ako človek, pokoril sa a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole.“ — Filipanom 2:7, 8.

Takéto obete neboli márne. Pretože Ježiš bol ochotný ‚vzdať sa svojej duše za svojich priateľov‘, mohol zaplatiť výkupnú cenu a umožniť nedokonalým ľuďom získať nesmrteľnosť v nebesiach alebo večný život na zemi. (Ján 3:16; 15:13; 1. Jána 2:2) Tým, že dokonale zachoval rýdzosť, spôsobil, že Jehovovo meno bolo veľmi chválené. (Príslovia 27:11) Nie div, že Jehova ho požehnal za jeho obetavosť! ‚Boh ho povýšil do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno.‘ — Filipanom 2:9.

Prirodzene, Ježiš bol Boží jednosplodený Syn. Odmeňuje však Boh aj ďalších, ktorí preňho prinášajú obete? Áno, ukazujú to mnohé príklady zo staroveku i z dnešnej doby. Zamyslime sa nad biblickou správou o Moábčanke Rút. Zrejme sa dozvedala o Jehovovi od svojho izraelského manžela. Po jeho smrti sa musela rozhodnúť, či zostane v pohanskej krajine, kde sa narodila, alebo či pôjde do Zasľúbenej krajiny so svojou zostarnutou svokrou Noemou. Rút si vybrala druhú možnosť, hoci to znamenalo stratu spoločenstva s rodičmi a možno aj stratu vyhliadky na opätovný vydaj. No Rút spoznala Jehovu a túžba uctievať ho medzi jeho vyvoleným ľudom ju viedla k tomu, že sa držala Noemy.

Bola Rút odmenená za takúto obetavosť? Určite áno! Po čase si ju vzal za manželku majiteľ pôdy Boáz a Rút sa stala matkou syna Obéda, čím sa stala predkom Ježiša Krista. — Matúš 1:5, 16.

Z požehnaní sa tešili aj obetaví novodobí Boží služobníci. Jedným z takých príkladov je William R. Brown, viacej známy pod menom „biblický“ Brown. V roku 1923 opustil svoj domov v Západnej Indii, aby razil cestu zvestovateľskému dielu v západnej Afrike. Sprevádzala ho manželka a dcéra. Napokon sa prisťahoval do Nigérie, kde zvestovateľské dielo iba začínalo prinášať svoje ovocie. Spolu s jedným čiernym Američanom Vincentom Samuelsom a s ďalším svedkom zo Západnej Indie Claude Brownom zohral „biblický“ Brown dôležitú úlohu pri začiatkoch diela v západnej Afrike.

V súčasnosti slúži vyše 187 000 zvestovateľov v Sierra Leone, Libérii, Ghane a v Nigérii, teda na územiach, ktoré priekopnícky „otváral“ „biblický“ Brown a jeho druhovia. Pred svojou smrťou v roku 1967 „biblický“ Brown povedal: „Aké je to radostné vidieť mužov i ženy, ako začínajú konať podľa dobrého posolstva o Božom kráľovstve!“ Bol skutočne bohato požehnaný za svoju obetavosť.

Spôsoby prejavovania obetavosti

Akými spôsobmi môžeme v súčasnosti prejaviť rovnakého ducha? Jedným z nich je pravidelná účasť každý týždeň na službe z domu do domu. (Skutky 20:20) Robiť to, najmä po namáhavom týždni v svetskej práci, možno nie je ľahké. Možno si to vyžaduje disciplínu a dobré plánovanie. Radosť však preváži akékoľvek nepohodlie. Skutočne, môžeš mať prednosť pomôcť niekomu, aby sa stal ‚Kristovým listom... vpísaným nie atramentom, ale duchom živého Boha, nie na kamenných tabuľkách, ale na telesných tabuľkách, na srdciach.‘ — 2. Korinťanom 3:3.

Starostlivým ‚vykupovaním príhodného času‘, azda zo svetského zamestnania alebo zo zábavy, niektorí zvýšili svoju účasť na zvestovateľskej službe. (Efezanom 5:16) Mnohí si upravili svoj časový plán tak, aby sa mohli tešiť z pomocnej priekopníckej služby aspoň raz za rok. Ďalší slúžia ako pomocní priekopníci nepretržite alebo slúžia ako pravidelní priekopníci. Ďalšou obeťou, o ktorej možno uvažovať, je presťahovanie sa do oblasti, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Často je to spojené s výraznými zmenami spôsobu života, znášaním nepohodlia a prispôsobovaním sa novým kultúram a zvykom. No požehnanie z plnšej účasti pri pomáhaní iným, aby získali život, stojí za takéto obete.

John Cutforth, ktorý sa narodil v Kanade, sa o tom sám presvedčil. Po absolvovaní Biblickej školy Strážnej veže Gileád bol pridelený ako misionár do Austrálie. „Ako ďaleko to bolo od môjho domova!“ zaspomínal si brat Cutforth. „Dostanem sa vôbec niekedy do Kanady navštíviť rodičov a priateľov ešte pred Armagedonom? Jediným spôsobom, ako to zistiť, bolo ísť.“ Brat Cutforth išiel a neľutoval obete, ktoré priniesol. V neskorších rokoch razil cestu zvestovateľskému dielu na Papui-Novej Guinei, kde doteraz horlivo slúži, pričom v službe celým časom strávil už 50 rokov. Raz povedal: „Snažiť sa vždy nasledovať Jehovovo vedenie a prijímať akékoľvek pridelenie, ktoré považuje za vhodné, prináša radosť, šťastie, spokojnosť a nespočetné množstvo priateľov.“

Samozrejme, že rôzne okolnosti, napríklad zdravotné či finančné, alebo rodinné záväzky nás môžu obmedziť v tom, čo môžeme robiť; nie všetci môžu slúžiť ako priekopníci alebo misionári. Napriek tomu buď odhodlaný mať čo možno najväčšiu účasť na zhromaždeniach a zvestovateľskej službe. Nepripusti, aby ťa odradili malé ťažkosti, napríklad nepriaznivé počasie. (Hebrejom 10:24, 25) Možno tiež dokážeš obetovať viac času na osobné štúdium Božieho slova. Niektoré rodiny to robia tak, že obmedzili množstvo času stráveného sledovaním televízie; možno dokonca majú každý týždeň jeden večer „bez televízie“ alebo vôbec nepozerajú televíziu. Tým, že si nájdeš čas na osobné štúdium, „obeť chvály“, ktorou sa ‚verejne hlásiš k jeho menu‘ na zhromaždeniach a vo zvestovateľskej službe, bude s väčšou pravdepodobnosťou obeťou vysokej kvality. — Hebrejom 13:15.

Pamätaj, že zvestovateľské dielo je teraz vo svojom záverečnom štádiu. Boh čoskoro vykoná rozsudok nad týmto chamtivým svetom zameraným na seba. (Sofoniáš 2:3) Ak si chceme udržať Božiu priazeň, nemôžeme sa šetriť. Musíme ‚predkladať svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu‘. (Rimanom 12:1) Takýto duch nám prinesie veľké šťastie a spokojnosť. Pomôže nám dosiahnuť v našej službe väčšiu radosť a rozradostní srdce Boha Jehovu! — Príslovia 27:11.

Udržuj si teda obetavého ducha! Neváhaj namáhať sa kvôli druhým a na podporu záujmov Kráľovstva. Pavol nabáda: „Nezabúdajme konať dobro a deliť sa o veci s inými, lebo také obete sa páčia Bohu.“ — Hebrejom 13:16.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Nájsť si čas na osobné štúdium a zvestovateľskú službu si možno bude vyžadovať obete, ale prinesie to odmenu

[Obrázok na strane 28]

W. R. Brown a John Cutforth boli bohato požehnaní za svoju obetavosť