zákona malo za následok stratu niekoľkých rokov súčasného života.

Stav mojej manželky sa náhle zjavne zlepšil. Jedného dňa som prišiel a našiel som ju sedieť na posteli a čítať. Nasledujúce dni začala svedčiť pacientom a zdravotníckemu personálu. Potom ma predvolali do kancelárie chirurga. „Pán Wharerau,“ povedal chirurg, „ste naozaj šťastný človek! Veríme, že problém vašej manželky je prekonaný.“ Jej krvný tlak sa neočakávane ustálil. Spolu s manželkou sme ďakovali Jehovovi a posilnili sme si naše odhodlanie robiť v jeho službe všetko, čo vládzeme.

Teraz som znova pridelený na Cookove ostrovy a opäť slúžim na ostrove Rarotonga. Aká je to požehnaná prednosť! Keď sa s manželkou obzrieme späť, sme vďační za Jehovovu starostlivosť počas takmer piatich desaťročí v jeho službe. Po materiálnej stránke sme nikdy neboli bez toho, čo je nevyhnutné pre život. Požehnaní v duchovnom zmysle bolo príliš mnoho, než aby sa dali zrátať. Pozoruhodným požehnaním je množstvo mojich telesných príbuzných, ktorí sa chopili pravdy. Môžem narátať vyše 200 tých, ktorí sú teraz pokrstenými Jehovovými svedkami, vrátane mojich 65 priamych potomkov. Jeden môj vnuk je členom novozélandskej rodiny bétel a jedna moja dcéra s manželom a dvoma synmi pracujú na výstavbe odbočiek. — 3. Jána 4.

Keď sa pozerám vpred, s radosťou si udržiavam vyhliadku na život v raji, kde nádhera celej zeme prevýši aj nádheru krásneho zeleného údolia, kde som sa narodil. Akou prednosťou bude opäť privítať moju matku a otca pri vzkriesení a informovať ich o výkupnom, o Kráľovstve a o všetkých ďalších svedectvách Jehovovej starostlivosti.

Mojím rozhodnutím podopretým poznaním, že Boh sa o mňa stará, je to, čo povedal žalmista v Žalme 104:33: „Budem celý život spievať Jehovovi; budem hrať svojmu Bohu, dokiaľ som.“ — Rozprával Sarn Wharerau

Otázky čitateľov

Vyhýbajú sa Jehovovi svedkovia sláveniu narodenín preto, že tento zvyk mal v dávnej dobe nejaký náboženský význam?

Slávenie narodenín má svoj pôvod v poverách a vo falošnom náboženstve. To však nie je jediný či hlavný dôvod, prečo sa Jehovovi svedkovia tomuto zvyku vyhýbajú.

Niektoré zvyky, ktoré mali kedysi náboženský charakter, už takýto charakter na mnohých miestach nemajú. Napríklad svadobný prsteň mal kedysi náboženský význam, ale na väčšine miest ho už dnes nemá. Preto mnohí praví kresťania prijímajú miestny zvyk nosenia svadobného prsteňa na znak toho, že človek je v manželskom stave. V takýchto záležitostiach je vo všeobecnosti dôležité, či je zvyk teraz spájaný s falošným náboženstvom. — Pozri „Otázky čitateľov“ v Strážnej veži č. 18, 1972 a v Strážnej veži z 15. októbra 1991.

Je však nesporné, že mnohé príručky poukazujú na to, že slávenie narodenín má svoje korene v poverách a v náboženstve. The Encyclopedia Americana (rok vydania 1991) uvádza: „V staroveku sa v Egypte, Grécku, Ríme a Perzii oslavovali narodeniny bohov, kráľov a urodzených ľudí.“ Hovorí sa v nej, že Rimania slávili narodenie Artemis a deň Apolla. Naproti tomu „nie sú žiadne doklady o tom, že by starovekí Izraeliti, hoci si uchovávali záznamy o veku svojich občanov mužského rodu, robili nejaké oslavy pri výročiach narodenia“.

Ďalšie príručky uvádzajú pôvod osláv narodenín veľmi podrobne: ‚Oslavy narodenín sa začali robiť v Európe pred mnohými rokmi. Ľudia verili v dobrých a zlých duchov, ktorých niekedy nazývali dobrými a zlými škriatkami. Všetci sa obávali, že títo duchovia uškodia tomu, kto slávi narodeniny; preto bol obklopený priateľmi a príbuznými, ktorých blahoželania, ako aj ich prítomnosť, ho mali chrániť pred neznámymi nebezpečenstvami súvisiacimi s narodeninami. Dávanie darčekov prinášalo ešte väčšiu ochranu. Spoločné jedlo poskytovalo ďalšiu ochranu a pomáhalo priniesť požehnania dobrých duchov. Spoločenské posedenie pri príležitosti narodenín malo teda pôvodne za cieľ chrániť človeka pred zlom a zaistiť mu, aby nasledujúci rok bol preňho dobrý.‘ — Birthday Parties Around the World (Oslavy narodenín na celom svete), 1967.

Táto kniha vysvetľuje aj pôvod mnohých zvykov súvisiacich s narodeninami. Napríklad: „Dôvod [používania sviečok] nachádzame u starých Grékov a Rimanov, ktorí si mysleli, že sviečky majú magické vlastnosti. Modlili sa a vyslovovali priania, ktoré mali plamene sviečky vyniesť k bohom. Bohovia im mali zoslať svoje požehnanie a azda vypočuť ich modlitby.“ Ďalšie informácie o ich pôvode sú zhrnuté pod heslom Narodeniny v publikácii Rozhovory z Písma vydanej Newyorskou biblickou a traktátnou spoločnosťou Strážna veža.

Ako už však bolo uvedené, v tejto otázke ide nielen o to, či oslavovanie narodenín bolo alebo je náboženskou záležitosťou. Biblia sa o narodeninách zmieňuje a zrelí kresťania konajú múdro, keď citlivo reagujú na všetky náznaky, ktoré uvádza.

Boží služobníci v staroveku si zaznamenávali, kedy sa človek narodil, čo im umožňovalo vyjadrovať vek. Čítame o tom: „Noach dosiahol vek päťsto rokov. Potom sa Noach stal otcom Sema, Chama a Jafeta.“ „V šesťstom roku Noachovho života... sa prevalili všetky žriedla ohromnej vodnej hlbiny.“ — 1. Mojžišova 5:32; 7:11; 11:10–26.

Ako sa o tom zmienil aj Ježiš, narodenie dieťaťa bolo medzi Božím ľudom požehnanou, šťastnou udalosťou. (Lukáš 1:57, 58; 2:9–14; Ján 16:21) Dátum narodenia si však Jehovov ľud nepripomínal; zachovával iné výročia, ale nie narodeniny. (Ján 10:22, 23) Encyclopaedia Judaica hovorí: „Oslavy narodenín sú v tradičnom židovskom rituále neznáme.“ Kniha Customs and Traditions of Israel (Izraelské zvyky a tradície) uvádza: „Oslavy narodenín sú prevzaté zo zvykov iných národov, pretože ani Biblia, ani Talmud, ani spisy neskorších mudrcov sa nezmieňujú o tom, že by bol tento zvyk medzi Židmi. Je to v skutočnosti zvyk zo starého Egypta.“

Súvislosť s Egyptom je zrejmá z jedného biblického opisu oslavy narodenín, ktorej sa praví Boží ctitelia nezúčastnili. Bola to oslava narodenín faraóna, ktorý vládol v čase, keď bol Jozef v egyptskom väzení. Niektorí z týchto pohanov boli možno pri tejto oslave šťastní, no tieto narodeniny boli spojené so sťatím faraónovho vrchného pekára. — 1. Mojžišova 40:1–22.

V podobne nepriaznivom svetle je uvedená ďalšia oslava narodenín opísaná v Písmach — narodenín Herodesa Antipa, syna Herodesa Veľkého. Tieto narodeniny Biblia rozhodne nevykresľuje ako nejakú nevinnú slávnosť. Pri tejto príležitosti bol sťatý Ján Krstiteľ. Potom „prišli jeho učeníci a odniesli mŕtvolu, pochovali ju a prišli k Ježišovi a oznámili mu to“. Ježiš ‚odtiaľ odišiel na opustené miesto, aby bol sám‘. (Matúš 14:6–13) Viete si predstaviť, že by sa títo učeníci alebo Ježiš cítili priťahovaní k zvyku slávenia narodenín?

Vzhľadom na známy pôvod oslavovania narodenín, a čo je ešte dôležitejšie, vzhľadom na to, že v Biblii sú uvedené v nepriaznivom svetle, Jehovovi svedkovia majú vážny dôvod, aby sa tomuto zvyku vyhýbali. Nepotrebujú sa riadiť týmto svetským zvykom, pretože z príjemnej spoločnosti pri jedle sa môžu tešiť kedykoľvek v roku, a to aj robia. Dávajú si dary nie z povinnosti alebo kvôli nejakému spoločenskému stretnutiu; dávajú si ich spontánne v ľubovoľnom čase, čo je prejavom štedrosti a pravej náklonnosti. — Príslovia 17:8; Kazateľ 2:24; Lukáš 6:38; Skutky 9:36, 39; 1. Korinťanom 16:2, 3.