„Zdá sa, že sa nevieme ani porozprávať!“

MICHAEL, právnik, musel mať dobré komunikačné schopnosti. Vyžadovala si to jeho práca. Po šestnástich rokoch manželstva bol však prinútený uznať, že keď prichádzal domov k svojej manželke Adrian, zdalo sa, že jeho komunikačné schopnosti sa stratili. „Zapáranie, kritizovanie pre maličkosti, zasypávanie drobnými narážkami,“ spomína Michael. „Vždy sme boli s Adrian v sebe; myslel som si, že nás to úplne vyčerpá. Uvažoval som, či to je manželstvo, tento nepretržitý príval nespokojnosti a nepríjemností. Ak by to malo byť naším údelom počas zvyšku spoločného života, tak som chcel uniknúť — vážne. Jednoducho som si nedokázal predstaviť žiť 20, 30, 40 rokov v týchto neustálych hnevoch a v napätí.“

Takéto pocity nie sú nijakou zvláštnosťou, netýkajú sa iba Michaela a Adrian. Sú skutočnosťou v prípade mnohých párov, ktorých vzťah sa pohybuje medzi bojom a prímerím. Najobyčajnejšie rozhovory prepukajú do slovnej vojny. „Počujú“ v nich to, čo nebolo povedané. Hovoria to, čo nemienili povedať. Útočia a obviňujú, a potom sa podráždení stiahnu do mlčania. Neodlučujú sa, ale nie sú ani „jedným telom“. (1. Mojžišova 2:24) Takýto vzťah uviazol na mŕtvom bode. Ísť dozadu by znamenalo rozdelenie, ísť dopredu by znamenalo priamo čeliť nezhodám. Aby sa tieto páry vyhli utrpeniu, ktoré by priniesli obe alternatívy, vzdajú sa a držia sa v bezpečnej citovej vzdialenosti od seba.

Takéto páry potrebujú vo svojom manželstve ,získavať obratné vedenie‘. (Príslovia 1:5) Toto vedenie je dostupné v Božom Slove, Biblii. Pavlov Druhý list Timotejovi potvrdzuje, že Biblia je ,užitočná na učenie, na karhanie, na nápravu vecí‘. (2. Timotejovi 3:16) Osvedčuje sa aj pri náprave narušeného komunikovania medzi manželmi, ako uvidíme ďalej.

Komunikácia — viac než len rozhovor

PREDSTAVTE si zástup turistov, ktorí sa pozerajú na malebnú krajinu. Hoci celá skupina hľadí na tú istú scenériu, každý ju vidí trochu inak. Prečo? Lebo každý jednotlivec stojí na inom mieste. Na tom istom mieste nemôžu stáť súčasne dvaja ľudia. Okrem toho, nie každý sa zameriava na tú istú časť scenérie. Každý človek považuje iný zorný uhol za osobitne zaujímavý.

To isté platí aj v manželstve. Dokonca aj keď sa partneri k sebe veľmi hodia, nenájdu sa dvaja ľudia, ktorí by mali na veci úplne rovnaký názor. Manžel a manželka sú rozdielne citovo založení, majú iné zážitky z detstva a boli vystavení rozdielnemu vplyvu rodiny. Rozdielne stanoviská, ktoré z toho vyplývajú, sa môžu stať zdrojom trpkých sporov. Apoštol Pavol otvorene povedal: „Tí, ktorí vstúpia do manželstva, budú mať bolesť a žiaľ.“ — 1. Korinťanom 7:28, The New English Bible.

Ku komunikácii patrí úsilie urovnať tieto rozdiely a vytvoriť vzťah jedného tela. To si vyžaduje nájsť si čas na rozhovor. (Pozri rámček na strane 7.) Patrí však k tomu ešte oveľa viac.

Prejavovanie pochopenia

Jedno biblické príslovie hovorí: „Srdce múdreho pôsobí, že jeho ústa prejavujú pochopenie, a jeho perám to pridáva presvedčivosti.“ (Príslovia 16:23) Hebrejské slovo, ktoré je tu preložené ako ‚pôsobí, že prejavujú pochopenie‘, znamená byť rozvážny a veci dôkladne zvážiť. Ústredným bodom účinnej komunikácie je preto srdce, a nie ústa. Ak má človek komunikovať správnym spôsobom, musí byť viac než len rozprávačom; musí byť poslucháčom so schopnosťou vcítiť sa. (Jakub 1:19) Musí rozlišovať pocity a problémy, ktoré sa skrývajú za správaním partnera. — Príslovia 20:5.

Ako? Niekedy je možné dosiahnuť to tak, že vezmete do úvahy okolnosti súvisiace s konfliktom. Je váš manželský partner pod silným citovým alebo fyzickým tlakom? Neprispieva k duševnému rozpoloženiu vášho partnera choroba? „Aká radosť je nájsť správne slovo pri správnej príležitosti!“ hovorí Biblia. (Príslovia 15:23, Today’s English Version) A tak úvaha o týchto okolnostiach vám pomôže správne reagovať. — Príslovia 25:11.

Príčina konfliktu má však často korene v skutočnostiach, ktoré nesúvisia so súčasnými okolnosťami.

Pochopenie minulosti

Naše myslenie v dospelosti do veľkej miery utvárajú zážitky v detstve. Keďže manželskí partneri pochádzajú z odlišných rodín, protichodným názorom sa nedá vyhnúť.

Znázorňuje to jeden prípad zaznamenaný v Biblii. Keď sa truhla zmluvy vracala do Jeruzalema, Dávid verejne prejavoval nadšenie. Ako na to reagovala jeho manželka Míchal? Biblia hovorí: „Saulova dcéra Míchal sa pozerala z okna a videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Jehovom; a začala ním v srdci pohŕdať.“ — 2. Samuelova 6:14–16.

Míchal prejavila postoj bez viery, postoj svojho nespravodlivého otca Saula. Komentátori Biblie C. F. Keil a F. Delitzsch uvádzajú, že preto sa v 16. verši o Míchal hovorí ako o „Saulovej dcére“, a nie ako o Dávidovej manželke. Spor, ku ktorému preto medzi Dávidom a Míchal došlo, v každom prípade ukazuje, že na túto radostnú udalosť nemali rovnaký názor. — 2. Samuelova 6:20–23.

Z tohto príkladu vidno, ako môže aj nepatrný vplyv výchovy spôsobiť, že manžel a manželka sa na veci pozerajú úplne odlišne. Platí to i vtedy, ak obaja zjednotene slúžia Jehovovi. Napríklad manželka, ktorej sa v detstve nedostalo primeranej citovej opory, môže vyžadovať mimoriadne uznanie a pocit istoty. To môže jej manžela miasť. Možno namieta: „Mohol by som jej sto ráz povedať, že ju milujem, stále by to nestačilo!“

V tomto prípade ku komunikácii patrí ‚nehľadieť s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných‘. (Filipanom 2:4) Manžel sa pri komunikácii musí na svoju manželku pozerať z pohľadu jej minulosti, a nie z pohľadu svojej minulosti. A manželka by samozrejme mala byť podnecovaná správať sa tak isto k svojmu manželovi. — 1. Korinťanom 10:24.

Keď v minulosti došlo k zneužívaniu

Osobný záujem je zvlášť dôležitý, ak bol manželský partner v detstve znásilnený alebo sexuálne zneužitý — je to smutné, ale dnes je to narastajúci problém. Manželka môže napríklad zistiť, že vo chvíľach sexuálnych dôverností nedokáže oddeliť súčasnosť od minulosti, svojho manželského partnera od páchateľa alebo sexuálne vzťahy od sexuálneho zneužitia. Môže to spôsobovať frustráciu, najmä ak manžel neuvažuje o tejto chúlostivej záležitosti z pohľadu svojej manželky. — 1. Petra 3:8.

I keď nemôžete odčiniť minulosť ani úplne odstrániť jej následky, môžete urobiť veľa, aby ste povzbudili skľúčeného partnera. (Príslovia 20:5) Ako? „Vy, manželia, by ste sa mali snažiť pochopiť manželky, s ktorými žijete,“ napísal Peter. (1. Petra 3:7, Phillips) Pochopenie minulosti vášho manželského partnera je životne dôležitou súčasťou komunikácie. Bez empatie a súcitu budú vaše slová neúčinné.

Ježiš ‚cítil ľútosť‘, keď sa stretal s tými, ktorí boli chorí, hoci nikdy osobne nezakúsil ich choroby. (Matúš 14:14) Podobne ani vy ste možno osobne nezažili také isté zanedbávanie či zneužívanie, aké zažila vaša manželka, no namiesto toho, že by ste podceňovali jej úzkosť, vezmite do úvahy jej minulosť a buďte jej oporou. (Príslovia 18:13) Pavol napísal: „Avšak my, ktorí sme silní, mali by sme niesť slabosti tých, ktorí nie sú silní, a nie páčiť sa sami sebe.“ — Rimanom 15:1.

V zajatí rozhorčenosti

Manželstvo je ako drahocenná nádoba. Keď je poškodené cudzoložstvom, vznikne nevyčísliteľná škoda. (Príslovia 6:32) Pravda, ak sa nevinný partner rozhodne druhému odpustiť, jednotlivé kusy môžu byť zlepené pomocou zmierenia. Zostanú však pukliny a keď dôjde k sporu, môže tu byť sklon poukazovať na tieto pukliny a používať minulosť ako zbraň.

Rozhorčenosť je normálnou reakciou na neveru partnera. No ak ste svojmu partnerovi odpustili, chráňte sa pripustiť, aby dlhotrvajúca rozhorčenosť anulovala to dobro, ktoré ste dosiahli aktom odpustenia. Už či pretrvávajúca rozhorčenosť pomaly vrie, alebo je nemilosrdne uvoľnená, škodí to obom partnerom. Prečo? Jedna lekárka hovorí: „Ak stále cítite, že vás partner zranil, je to preto, lebo máte oňho záujem. Uzavretím sa alebo snahou o odplatu nielenže zraňujete svojho partnera, ale ničíte aj seba. Ďalej búrate vzťah, ktorý chcete mať neporušený.“

Áno, nemôžete jednoducho urovnať nezhody vo svojom manželstve bez toho, aby ste neutíšili svoj hnev. Preto sa s partnerom porozprávajte o svojich pocitoch vtedy, keď city nie sú prudké. Vysvetlite, čo vás zraňuje, čo potrebujete, aby ste dosiahli spokojnosť, a čo urobíte pre udržanie vzťahu. Nikdy nevyužívajte minulosť ako zbraň na dosiahnutie prevahy v spore.

Drogová závislosť poškodzuje komunikáciu

Manželstvo je vo vážnej kríze, keď niektorý z partnerov zneužíva alkohol či drogy. Partner, ktorý nie je závislý od drog, môže byť v podobnej situácii ako Abigail, ako sa o tom píše v Biblii. Kým jej manžel Nábal „bol taký opitý, ako len mohol byť“, Abigail sa horlivo usilovala odvrátiť následky jeho nerozumného správania. (1. Samuelova 25:18–31, 36) Manželstvá, kde je jeden manželský partner zmietaný drogovou závislosťou a druhý sa pokúša zmeniť jeho správanie, sa často podobajú domácnosti Nábala a Abigail.a

Je pochopiteľné, že keď sa toxikoman začne uzdravovať, je to veľká úľava. Ale to je len začiatok. Predstavte si silný hurikán, ktorý v malom meste spôsobuje rozsiahle škody. Domy sa rúcajú, stromy sú vyvracané z koreňov, telefónne vedenie padá na zem. Keď víchrica prejde, nastane veľká radosť. Teraz sú však potrebné rozsiahle opravné práce. Rovnako je to i v prípade, keď sa partner začína uzdravovať. Je potrebné znovu vybudovať linky komunikácie. Pre toxikomana, ktorý sa zbavuje svojej závislosti, je táto postupná prestavba súčasťou „novej osobnosti“, ktorú si majú podľa Biblie kresťania rozvíjať. Táto nová osobnosť musí mať „silu, ktorá podnecuje vašu myseľ“. — Efezanom 4:22–24.

Leonardovi a Elaine biblické štúdium umožnilo prestať so zneužívaním drog, ale sila podnecujúca myseľ u nich ešte nepôsobila.b Čoskoro sa objavili iné druhy závislosti. Elaine rozpráva: „Dvadsať rokov sme sa snažili uplatňovať biblické zásady a mať spokojné manželstvo, ale nikdy sa nám to nedarilo. Naše návyky boli hlboko zakorenené. Nemohli sme sa ich zbaviť za pomoci štúdia alebo modlitby.“

Leonard a Elaine hľadali rady, aby porozumeli príčinám svojej závislosti. Potrebnou pomocou bol pre nich časový materiál od „verného a rozvážneho otroka“ o zneužívaní detí, alkoholizme a úcte k ženám.c (Matúš 24:45–47) „Pomohlo nám to napraviť škody a obnoviť náš vzťah,“ hovorí Elaine.

Riešenie problémov

Rebeka pociťovala neznesiteľnú úzkosť pre manželky svojho syna Ezaua. Bála sa, že by jej druhý syn Jakob mohol nasledovať príklad Ezaua. Vyjadrila teda svoje sklamanie a svojmu manželovi Izákovi povedala: „Sprotivil sa mi tento život kvôli dcéram Cheta. Ak si vezme Jakob niekedy manželku z dcér Cheta, ako sú tieto z dcér krajiny, čo mám ešte zo života?“ — 1. Mojžišova 27:46.

Všimnite si, že hoci Rebeka hovorila o svojich pocitoch pevne, neútočila na Izáka osobne. Nepovedala: „Je to všetko tvoja vina!“ alebo: „Mal by si lepšie zvládať túto situáciu!“ Rebeka miesto toho použila zámeno „ja“, aby opísala, ako na ňu tento problém pôsobí. Tento prístup povzbudil Izáka k empatii, nevyvolal uňho túžbu zachovať si tvár. Izák nemal pocit, že sa útočí naňho osobne, a na Rebekinu žiadosť zjavne ihneď reagoval. — 1. Mojžišova 28:1, 2.

Manželia i manželky sa môžu učiť z Rebekinho príkladu. Keď vznikne konflikt, pustite sa do problému, a nie do seba. Podobne ako Rebeka vyjadrite svoje sklamanie z toho hľadiska, ako to pôsobí na vás. Vyjadrenia ako: „Som sklamaný, pretože...“ alebo: „Cítim sa nepochopená, pretože...“ sú oveľa účinnejšie než vyjadrenie: „Sklamala si ma!“ alebo: „Nikdy ma nechápeš!“

Viac ako vytrvalosť

Manželstvo prvej ľudskej dvojice, Adama a Evy, trvalo stáročia a vzišli z neho rodiny ich synov a dcér. (1. Mojžišova 5:3–5) To však neznamená, že ich manželstvo bolo hodné napodobňovania. Duch nezávislosti a nedostatok úcty k Stvoriteľovým spravodlivým zákonom čoskoro skazili ich zväzok jedného tela.

Podobne aj dnes môže manželstvo pretrvávať, a predsa mu môžu chýbať životne dôležité prvky komunikácie. Možno budú musieť byť vykorenené hlboko vžité úvahy a nevhodné črty osobnosti. (Porovnaj 2. Korinťanom 10:4, 5.) Je to stály vzdelávací proces. Toto úsilie sa však oplatí. Jehova Boh sa veľmi zaujíma o manželské usporiadanie, pretože je jeho Tvorcom. (Malachiáš 2:14–16; Hebrejom 13:4) Preto ak si budeme spĺňať svoju úlohu, môžeme dôverovať, že on naše úsilie schváli a dá nám múdrosť a silu potrebnú na nápravu akéhokoľvek narušenia komunikácie v manželstve. — Porovnaj Žalm 25:4, 5; 119:34.