Akého ducha prejavuješ?
1 Pavol zakončil svoj list zboru vo Filipi týmto nabádaním: „Nech je nezaslúžená láskavosť Pána Ježiša Krista s duchom, ktorého prejavujete.“ (Fil. 4:23) Chválil ich za ich úprimný záujem kázať dobré posolstvo a tiež za to, že sa vrúcne a s láskou zaujímali o blaho jeden druhého. — Fil. 1:3–5; 4:15, 16.
2 Aj my by sme mali mať túžbu odrážať takéhoto ducha v našom zbore. Keď všetci prejavujú horlivosť, láskavosť a pohostinnosť, vytvára to ducha, ktorý je zjavný aj ľuďom vonku. Pozitívny a láskyplný duch vedie k jednote a duchovnému pokroku. (1. Kor. 1:10) Negatívny duch spôsobuje ochabovanie a polovičatosť. — Zjav. 3:15, 16.
3 Starší idú príkladom: Starší majú zodpovednosť udržiavať medzi sebou i v zbore znamenitého, pozitívneho ducha. Prečo? Lebo zbor môže byť ovplyvnený ich postojom a správaním. Vážime si, že máme starších, ktorí sú horliví vo zvestovateľskej službe, ktorí nás vítajú so srdečným úsmevom a láskavým slovom a ktorí sú pozitívni a budujúci, keď dávajú rady, či už súkromne alebo z pódia. — Hebr. 13:7.
4 Pravdaže, každý z nás by mal svojím dielom prispievať k tomu, aby bol zbor priateľský, pohostinný, horlivý a duchovne zmýšľajúci. Ako jednotlivci môžeme v spoločenstve s druhými prejavovať vrúcnosť a lásku. (1. Kor. 16:14) Medzi nami by nemali existovať žiadne rozdiely pre vek, rasu, vzdelanie alebo finančnú situáciu. (Porovnaj Efezanom 2:21.) Vzhľadom na našu nádej môžeme prejavovať ducha radosti, štedrej pohostinnosti a horlivosti v službe. — Rim. 12:13; Kol. 3:22, 23.
5 Všetci, čo sú s nami spojení, vrátane nových, by sa mali cítiť vítaní a mali by pociťovať lásku a oddanosť bratstva. Našou službou a prejavovaním znamenitých kresťanských vlastností poskytujeme doklady o tom, že zbor je „stĺp a opora pravdy“. (1. Tim. 3:15) Zažívame aj duchovné bezpečie, a to vďaka „Božiemu pokoju“, ktorý stráži naše srdce a myšlienkové sily. (Fil. 4:6, 7) Kiež sa všetci usilovne snažíme prejavovať takého ducha, ktorý nám zaistí Jehovovu nezaslúženú láskavosť prostredníctvom Pána Ježiša Krista. — 2. Tim. 4:22.