Presnosť a ty
V JEDNOM kresťanskom zbore v Južnej Afrike bol dozorca, ktorý mal veľa dobrých vlastností. Ale jeho najdôvernejší priatelia mu žartom hovorili Armagedon. Prečo? „Vieme, že iste príde,“ hovorili, „ale len Boh vie, kedy!“
Áno, presnosť — alebo jej nedostatok — má veľa spoločného s našou povesťou. Múdry kráľ Šalamún to znázornil prirovnaním: „Ako mŕtve muchy nasmradzujú a nakazujú masť apotekára, tak aj vzácneho človeka pre múdrosť a slávu potupuje máličko bláznovstva.“ (Kazateľ 10:1, RP) Kresťan môže mať mnoho dobrých vlastností, ale svoje dobré meno si poškodí, ak nedodržiava čas.
„Presní ľudia vo mne vzbudzujú dôveru,“ povedal jeden dozorca. „S takými ľuďmi najradšej spolupracujem.“ Presnosť sa cení aj v obchodnom svete. „Prichádzaj včas do práce, buď včas na schôdzach, odovzdávaj včas výkazy,“ radí publikácia Etiketa Emily Postovej (angl.). Publikácia Nová etiketa (1987, angl.) podobne uvádza, že všeobecne povedané „neskoro prichádzajú nekultivovaní ľudia“. Autori potom dodávajú: „Náboženské bohoslužby sú ďalšou príležitosťou, kedy je nevhodné prichádzať neskoro.“
Všetci si ceníme presnosť druhých. Rovnaký pocit mal zrejme aj apoštol Pavol, pretože kresťanom v Kolosách napísal: „Predsa som v duchu s vami a radujem sa a vidím vaše dobré usporiadanie.“ (Kolosanom 2:5) A iste súhlasíme s kráľom Dávidom, ktorý písal v žalmoch o Jehovových sľuboch: „Môj Bože, neodkladaj.“ — Žalm 40:17; 40:18, RP; 70:5; 70:6, RP.
‚Staňte sa napodobňovateľmi Boha‘
Jehova sa skutočne nikdy neomešká. Čas si uvedomuje vynikajúco. Vidieť to zo všetkých jeho stvoriteľských diel. Od obrovského vesmíru až po najmenšie živé organizmy všetko funguje akoby podľa neviditeľných hodín. Napríklad jeden druh ľalijovca, ktorý žije v okolí Japonska, vypúšťa svoje pohlavné bunky raz za rok v októbri, asi o tretej hodine poobede v deň prvej alebo tretej fázy Mesiaca. Grunion, malá rybka žijúca v kalifornských pobrežných vodách, má cyklus rozmnožovania načasovaný na jar na niekoľko minút, v ktorých vrcholí príliv.
Jehova má tiež presne určený čas spĺňania svojho predsavzatia. V 2. Mojžišovej 12:41 napríklad čítame, že sa stalo „po dokončení štyristo tridsiatich rokov, že práve toho istého dňa vyšli všetky vojská Hospodinove z Egyptskej zeme“. Tak Jehova dodržal sľub, ktorý dal stáročia predtým Abramovi. — 1. Mojžišova 15:13–16; Galaťanom 3:17.a
V presnom čase, ktorý predpovedal prorok Daniel vyše 500 rokov dopredu, poslal Jehova svojho Syna, Mesiáša, na svet, aby „zomrel v ustanovený čas za bezbožných ľudí“. (Rimanom 5:6; Daniel 9:25) O konci tohto svetového usporiadania Biblia naznačuje, že Jehova vie „o tom dni a hodine“. (Matúš 24:36) Neoneskorí sa. Jehovov príklad presnosti si iste zaslúži, aby sme ho napodobňovali. — Efezanom 5:1.
„Na čas tomu určený“
Jehova vždy očakával, že jeho služobníci si budú uvedomovať čas, najmä keď ho uctievajú. Keď Izraelci prinášali obete, museli dodržiavať ‚denný rozvrh‘. Jehova im prikázal: „Pozorujte na to, aby ste mi donášali moju obeť... na čas tomu určený.“ Aj Mojžišovi dal pokyn o zhromažďovaní: „A kedykoľvek zatrúbia na ne, zhromaždia sa k tebe celá obec.“ — 3. Mojžišova 23:37; 4. Mojžišova 10:3, RP; 28:2, RP.
Neskôr Židia dodržiavali „hodinu predkladania kadidla“. (Lukáš 1:10) ‚Hodinu modlitby, deviatu hodinu‘, dodržiavali Židia aj iní ľudia. (Skutky 3:1; 10:3, 4, 30) A o kresťanských zhromaždeniach Pavol napísal: ‚Nech sa všetko deje slušne a usporiadane.‘ — 1. Korinťanom 14:40.
Čo sa teda očakávalo od Izraelcov aj od prvých kresťanov? Aby presne dodržiavali svoje dohody, predovšetkým v súvislosti so svojím uctievaním. Nemáme dôvod domnievať sa, že by Jehova dnes očakával od svojich služobníkov menej.
Prečo je to pre niekoho ťažké
Názor na čas sa v rôznych častiach sveta líši. Jeden misionár rozpráva, že v istom malom juhoafrickom meste je pri ohlásení úvodnej piesne na začiatku kresťanského zhromaždenia jeho manželka jedinou osobou z celého poslucháčstva. Keď je záverečná modlitba, býva tam sedemdesiat osôb. Naproti tomu v jednej západnej krajine dostalo asi tisíc ľudí otázku: „Keby ste boli pozvaní na večeru na siedmu hodinu, prišli by ste o päť alebo desať minút skôr, alebo päť či desať minút neskôr, alebo presne?“ Väčšinou odpovedali, že „zdvorilosť vyžaduje, aby sme zo zásady prejavili úctu hostiteľovi a prišli na minútu presne“.
Presnosť je viac ako len otázka miestnych obyčajov. Je to zvyk, takisto ako je zvykom byť čistý, upravený a zdvorilý. S takými zvykmi sme sa samozrejme nenarodili, musíme ich pestovať. Ak si sa presnosti učil ako dieťa, je to veľká výhoda. Ale mnohí pochádzajú z rodín a z prostredia, kde bol málokedy určený nejaký termín a zriedka bolo potrebné koordinovať svoju činnosť s činnosťou niekoho iného. Presnosť sa stane pre takýchto ľudí skutočnou požiadavkou až vtedy, keď sa stanú časťou kresťanského zboru a začnú sa zúčastňovať zhromaždení a verejnej zvestovateľskej služby. Možno je pre nich ťažšie zbaviť sa nepresnosti, na ktorú sú zvyknutí od mladosti. Láska k Jehovovi a k našim blížnym nás však môže podnietiť, aby sme sa zmenili. Ale prečo by sme sa mali zmeniť?
Prečo máme byť presní?
„Miluješ život?“ spýtal sa raz Benjamin Franklin. „Potom nepremárni čas, pretože práve z neho sa skladá život.“ Všetci uznávame, že tento výrok je pravdivý. Pre kresťanov je rovnako dôležité, aby neochudobňovali o čas iných. „Kto prichádza neskoro,“ poznamenáva jeden misionár, „akoby svojím správaním hovoril: ‚Môj čas má väčšiu cenu ako váš, vy môžete počkať, kým ja budem hotový.‘“ Ten, kto nie je presný, vyvoláva dojem, že nemá vo svojej činnosti poriadok, že je nespoľahlivý, a tiež že príliš presadzuje sám seba a je bezohľadný. Praví kresťania nechcú robiť ‚nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujú ostatných za vyšších od seba‘. — Filipanom 2:3.
Niektorým sa nebodaj nepáči žiť podľa hodín, teda riadiť sa nimi vo všetkom. Presnosť však nutne neznamená, že by sme sa mali vo všetkom riadiť podľa hodín. Ide o to, mať na zreteli záujmy a dobro iných ľudí, nehľadieť „s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných“. — Filipanom 2:4.
Uvažuj napríklad o biblickej rade: „Preto sa navzájom prijímajte tak, ako aj Kristus prijal nás.“ (Rimanom 15:7) Ak sa to vzťahuje na doslovné pozdravy, je to zrejme ťažšie, ak niekto chodí zo zvyku na zhromaždenie neskoro. Ak prídeš na zhromaždenie skôr, môžeš väčšou mierou prispieť k láskyplnému, priateľskému a vrúcnemu duchu takýchto stretnutí. A úžitok je určite obojstranný. Keď prídeš zavčasu, môžeš sa zúčastniť na úvodnej piesni a modlitbe — čo sú dôležité súčasti zjednoteného zborového uctievania. Keď si vypočuješ oznámenie o téme alebo názve, budeš môcť lepšie sledovať program.
Ak sme presní, môžeme spojiť naše úsilie a dosiahnuť dobré výsledky. Keď Jozua útočil na mesto Haj, vyslal časť svojho vojska vylákať nepriateľa z mesta a ostatní číhali v zálohe, aby sa mesta zmocnili. V rozhodujúcom okamihu dal Jozua znamenie. Jeho muži „bežali, akonáhle vystrel svoju ruku“, a mesto padlo do ich rúk. Vieš si predstaviť, čo by sa stalo, keby každý konal až vtedy, keď sa mu to hodí? — Jozua 8:6–8, 18, 19.
Dnešní kresťanskí Boží služobníci majú veľa dôvodov, aby si uvedomovali čas. Ak chceme druhým zvestovať o kráľovstve, skúšať body programov na zhromaždenie a na zjazdy alebo aj upratovať sálu kráľovstva — na to všetko si treba dohovoriť spoluprácu s druhými. Ak budeme presní, dosiahneme lepšie výsledky. To platí aj pre také jednoduché veci, ako je odovzdávanie správy o zvestovateľskej službe na konci mesiaca. Ak sa to každý snaží urobiť načas, môžu byť zostavené presné a povzbudzujúce zborové aj celosvetové správy.
Presnosť si vyžaduje, aby sme dodržiavali dohovory a termíny stretnutí, ktorých je každý deň veľa. Niektoré sú významné, iné nie. Napríklad tvoja svadba sa musí začať v určený čas. Vajíčko chceš možno variť len určitý počet minút. Nech ide o čokoľvek, presný človek sa nemusí horúčkovito ponáhľať od jednej veci ku druhej, a predsa všade prichádzať neskoro. Naopak je pokojný a postupuje systematicky. Dosiahne lepšie výsledky, lebo si každý deň plánuje a vždy začína načas alebo ešte o čosi skôr.
Je naozaj veľa dôvodov, prečo máme ako kresťania mať dobrú predstavu o čase. Je tu predovšetkým možnosť prejaviť nesebeckú lásku ku spolukresťanom a úctu k teokratickým programom, ktoré súvisia s pravým uctievaním.
Ale ako dosiahnuť, aby sa presnosť pre nás stala zvykom?
‚Poznať určené časy‘
„Aj bocian... zná svoje určené časy“, kedy má odletieť a mravec si „pripravuje v lete svoj pokrm“, aby sa prichystal na zimu, hovorí Biblia. (Jeremiáš 8:7; Príslovia 6:8) V tom je jedno tajomstvo presnosti a výkonnosti.
Aj my musíme ‚poznať svoje určené časy‘. Nesmieme byť strnulí ani fanatickí, ale predstavu o čase musíme mať. Musíme vedieť nielen to, čo máme robiť, ale aj to, kedy to máme robiť. Musíme si zvyknúť premýšľať vopred, počítať s možným zdržaním a byť ochotní prerušiť to, čo práve robíme kvôli niečomu dôležitejšiemu, napríklad kvôli zhromaždeniu, zvestovateľskej službe alebo iným teokratickým činnostiam.
V tomto smere je nevyhnutná spolupráca v rodine. Môžeme vidieť, že otec často necháva manželke, aby vychystala deti na cestu. Potom sám vyjde z dverí a cez plece volá: „Ponáhľajte sa, lebo prídete neskoro!“ Jakob konal úplne inak. Keď bol čas vydať sa na cestu, ochotne „vstal a zobral svojich synov a svoje ženy na veľblúdov“. — 1. Mojžišova 31:17, RP.
Ako môže otec pomáhať svojej rodine? Deti je možné viesť k tomu, aby si plánovali čas a pripravovali sa na dôležité veci, a nie aby všetko odkladali na poslednú chvíľu. Môžeme im pomáhať, aby si vypestovali zmysel pre zodpovednosť a aby boli hrdé na to, že okamžite urobia to, čo je nutné. V rodinnom kruhu môžeme rozoberať príklady, ktoré poukazujú na dôležitosť byť pohotový a presný. (1. Mojžišova 19:16; 2. Mojžišova 12:11; Lukáš 17:31) Pravdepodobne najlepšou a najúčinnejšou vyučovacou metódou je príklad rodičov.
Aj kresťanskí dozorcovia môžu pomáhať zboru svojím správnym príkladom. Keby neboli ‚poriadni‘, neboli by menovaní. (1. Timotejovi 3:2) Iní bratia a iné sestry budú pravdepodobne presnejšie, ak budú vedieť, že tam starší budú, pozdravia ich a ujmú sa vedenia. Svedomití dozorcovia sa budú snažiť, aby boli v sále kráľovstva zavčasu a pomáhali zboru. Je cenné, ak služobní pomocníci prídu skôr, pozdravia sa s bratmi a slúžia ich potrebám.
Presnosť ale predpokladá sebaovládanie a disciplínu. Nechceme sa usilovať o vojenskú presnosť, ale konáme z lásky ku svojim spolukresťanom a z úcty ku kresťanskému poriadku. To patrí k našej novej osobnosti, ktorú si všetci chceme obliekať. (Kolosanom 3:10, 12) A predovšetkým by sme všetci chceli byť ako náš nebeský Otec, Boh Jehova, ktorý nás učí, že ‚všetko má svoj čas‘. — Kazateľ 3:1.
[Poznámka pod čiarou]
a Podrobný rozbor tohto proroctva pozri v knihe Hlbší pohľad na Písma (angl.) zväzok 1., strany 460–461 a 776–777.