Vždy chváľme Jehovu
1 Len málo činností je natoľko dôležitých, že si vždy zasluhujú našu pozornosť. Medzi ne zaraďujeme jedenie, dýchanie a spánok. Sú to základné veci, ak sa máme udržať pri živote po telesnej stránke. Apoštol Pavol zaradil kázanie dobrého posolstva do podobnej kategórie, keď nabádal: „Vždy obetujme Bohu obeť chvály.“ (Hebr. 13:15) Aj chválenie Jehovu si teda zasluhuje našu stálu pozornosť. Je to niečo, čo by sme sa mali snažiť robiť každý deň, vždy chváliť nášho nebeského Otca.
2 Keď sa druhí ľudia pokúšali odvrátiť pozornosť Ježiša na niečo iné, reagoval: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve.“ (Luk. 4:43) Všetko, čo Ježiš počas svojej triapolročnej služby každý deň urobil, bolo nejakým spôsobom priamo spojené s oslavou Boha. Vieme, že Pavol mal taký istý postoj, vzhľadom na myšlienku, ktorú vyjadril v 1. Korinťanom 9:16: „Beda mi, keby som neoznamoval dobré posolstvo!“ Aj ďalší verní kresťania boli povzbudzovaní, aby boli vždy pripravení na obhajobu svojej nádeje pred druhými. (1. Petra 3:15) Dnes sa státisíce horlivých priekopníkov a milióny zborových zvestovateľov usilujú napodobňovať takéto znamenité príklady.
3 Keď uvažujeme o tom, akú horlivosť z celého srdca prejavoval Ježiš Kristus, náš Vzor, sme podnecovaní, aby sme verne nasledovali jeho šľapaje. (1. Petra 2:21) Niekedy sme azda skľúčení, keď musíme čeliť problémom každodenného života. Ako môžeme každý deň využívať príležitosti na to, aby sme chválili Jehovu, keď máme svetskú prácu na plný úväzok? Nemôžeme sa tiež zriecť rodinných záväzkov, ktoré si vyžadujú veľa z nášho času. Väčšina mladých je zamestnaná každodenným povinným školským vyučovaním. Niektorí by sa mohli domnievať, že nie je možné každý deň verejne chváliť Jehovu. U niekoho azda niekedy prejde celý mesiac bez toho, že by sa nejakým spôsobom podieľal na vydávaní dobrého posolstva.
4 Jeremiáš sa nemohol zdržať, aby nehovoril. Keď krátky čas nehovoril v Jehovovom mene, cítil v sebe neznesiteľný oheň. (Jer. 20:9) Aj keď čelil zdanlivo premáhajúcim ťažkostiam, vždy si našiel nejaký spôsob, ako hovoriť Jehovovo posolstvo druhým. Môžeme napodobňovať jeho príklad odvahy a vytrvávať vo vyhľadávaní príležitostí chváliť nášho Stvoriteľa každý deň?
5 Rozprávanie o Jehovovi by sme nemali obmedziť na formálny, dopredu plánovaný čas na vydávanie svedectva s druhými zvestovateľmi v obvode zboru. Všetko, čo potrebujeme, sú počujúce uši. S ľuďmi sa stretávame neustále každý deň — prichádzajú k nám domov, pracujeme s nimi v zamestnaní, stojíme s nimi v rade v obchode alebo s nimi cestujeme autobusom. Je potrebný iba priateľský pozdrav a otázka na zamyslenie alebo poznámka, ktorou sa začne rozhovor. Mnohí zistili, že je to najproduktívnejší spôsob vydávania svedectva. Keď máme veľa príležitostí hovoriť druhým o dobrom posolstve, bolo by pre nás nemysliteľné, aby prešiel celý mesiac bez toho, že by sme vydali svedectvo o Kráľovstve.
6 Výsada chváliť Jehovu sa nikdy neskončí. Ako to naznačil žalmista, všetko, čo dýcha, by malo chváliť Jehovu, a určite v tom chceme byť zahrnutí aj my. (Žalm 150:6) Ak nás srdce podnecuje robiť to vždy, budeme každý deň využívať príležitosti hovoriť o Jehovovi a o jeho Slove.