Buďme činiteľmi — nie iba poslucháčmi
1 Dnešní praví kresťania si berú k srdcu biblické napomenutie, aby boli činiteľmi slova, a nie iba poslucháčmi. (Jak. 1:22) To ich stavia do ostrého protikladu k tým, ktorí síce hovoria, že sú kresťania, ale slúžia Bohu iba perami. (Iz. 29:13) Ježiš jasne vyhlásil, že len tí, ktorí konajú Božiu vôľu, budú zachránení. — Mat. 7:21.
2 Uctievanie bez zbožných skutkov je bezvýznamné. (Jak. 2:26) Preto by sme sa mali sami seba opýtať: ‚Ako moje skutky dokazujú, že moja viera je pravá? Z čoho vidno, že naozaj žijem v súlade s tým, čomu verím? Ako môžem plnšie napodobňovať Ježiša?‘ Poctivé odpovede na tieto otázky nám pomôžu vidieť, aký pokrok sme urobili alebo ešte potrebujeme urobiť v konaní Božej vôle.
3 Ako nasledovníci Ježiša musíme mať v živote rovnaký hlavný cieľ, o akom hovoril žalmista: „V Bohu budeme predkladať chválu po celý deň a na neurčitý čas budeme chválorečiť tvojmu menu.“ (Žalm 44:8) Byť kresťanom je spôsob života, ktorý sa prejavuje každý deň a vo všetkom, čo robíme. Aké je to uspokojujúce, keď v celej svojej činnosti prejavujeme úprimnú túžbu chváliť Jehovu! — Fil. 1:11.
4 Vzdávať chválu Jehovovi znamená viac, než iba žiť bezúhonným životom: Keby znamenité správanie bolo všetkým, čo Boh od nás vyžaduje, mohli by sme sa jednoducho sústrediť na zdokonaľovanie svojej osobnosti. K nášmu uctievaniu však patrí oznamovať Jehovove znamenitosti široko-ďaleko a verejne sa hlásiť k jeho menu! — Hebr. 13:15; 1. Petra 2:9.
5 Verejné kázanie dobrého posolstva je jedna z najdôležitejších činností, ktoré vykonávame. Ježiš sa upriamil na konanie tohto diela, lebo vedel, že znamená večný život pre tých, ktorí budú počúvať. (Ján 17:3) Dnes je „služba slova“ nemenej dôležitá; je jediným prostriedkom, pomocou ktorého môžu byť ľudia zachránení. (Sk. 6:4; Rim. 10:13) Keď si uvedomíme ďalekosiahly úžitok, ktorý z toho plynie, môžeme pochopiť, prečo nás Pavol nabádal ‚zvestovať slovo‘ a ‚bezodkladne sa toho držať‘. — 2. Tim. 4:2.
6 V akom rozsahu by sme sa mali v živote zaoberať chválou Jehovu? Žalmista povedal, že na to pamätal po celý deň. Či nemáme rovnaký postoj? Áno, máme, a každý kontakt s iným človekom budeme považovať za potenciálnu príležitosť na rozhovor o Jehovovom mene. Budeme vyhľadávať vhodné príležitosti na to, aby sme upriamili náš rozhovor na duchovné veci. Budeme sa tiež usilovať o pravidelný podiel na zvestovateľskej službe organizovanej zborom. Tí, ktorým to okolnosti dovoľujú, môžu vážne uvažovať o priekopníckej službe, lebo taký druh služby nám pomáha klásť kazateľské dielo na prvé miesto v našom každodennom živote. Božie Slovo nás uisťuje, že keď budeme vytrvalými činiteľmi Božej vôle, budeme šťastní. — Jak. 1:25.