Jehova miluje radostných darcov
„Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ — 2. KORINŤANOM 9:7.
1. Ako sú Boh Jehova a Kristus radostnými darcami?
JEHOVA bol prvým radostným darcom. S radosťou dal život svojmu jednosplodenému Synovi a použil ho na to, aby prostredníctvom neho začali jestvovať anjeli a ľudstvo. (Príslovia 8:30, 31; Kolosanom 1:13–17) Boh nám dal život a dych a všetko ostatné vrátane dažďov z neba a plodných období, napĺňajúc tak naše srdcia veselosťou. (Skutky 14:17; 17:25) Naozaj, Boh i jeho Syn Ježiš Kristus sú radostnými darcami. Dávajú radi a nesebecky. Jehova tak veľmi miloval svet ľudstva, že „dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. A Ježiš dal ochotne „svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. — Ján 3:16; Matúš 20:28.
2. Akého darcu miluje Boh podľa Pavlových slov?
2 Služobníci Boha a Krista by preto mali byť radostnými darcami. K takémuto dávaniu povzbudzoval apoštol Pavol vo svojom druhom liste kresťanom v Korinte napísanom asi v roku 55 n. l. Zrejme vzhľadom na dobrovoľné a súkromné peňažné dary, ktoré sa prinášali najmä na pomoc núdznym kresťanom v Jeruzaleme a v Judsku, Pavol povedal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ (2. Korinťanom 9:7; Rimanom 15:26; 1. Korinťanom 16:1, 2; Galaťanom 2:10) Ako reagoval Boží ľud na príležitosti dávať? A čo sa môžeme naučiť z Pavlovej rady o dávaní?
Pobádaní ochotným srdcom
3. V akom rozsahu podporovali Izraelčania výstavbu svätostánku na Jehovovo uctievanie?
3 Ochotné srdce pobáda Boží ľud, aby dával sám seba a svoje prostriedky na podporu božského zámeru. Napríklad Izraelčania v Mojžišových dňoch s radosťou podporovali stavbu svätostánku na uctievanie Jehovu. Niektoré ženy pobádalo srdce, aby spriadali koziu srsť, zatiaľ čo určití muži slúžili ako remeselníci. Ľud dával s radosťou zlato, striebro, drevo, látky a ostatné veci ako „dobrovoľný príspevok pre Jehovu“. (2. Mojžišova 35:4–35) Bol taký štedrý, že darovaných materiálov bolo „dosť na celú prácu, ktorá sa mala vykonať, a viac ako dosť“. — 2. Mojžišova 36:4–7.
4. S akým postojom prispieval Dávid a ostatní na chrám?
4 O storočia neskôr kráľ Dávid dal veľký príspevok na Jehovov chrám, ktorý mal postaviť jeho syn Šalamún. Pretože Dávid ‚mal zaľúbenie v Božom dome‘, dal svoj „zvláštny majetok“ v podobe zlata a striebra. Kniežatá, velitelia a ostatní ‚naplnili svoju ruku darom pre Jehovu‘. Aký výsledok to prinieslo? „Ľud začal plesať nad svojimi dobrovoľnými darmi, lebo celým srdcom darovali dobrovoľné dary Jehovovi“! (1. Paralipomenon 29:3–9) Boli radostnými darcami.
5. Ako podporovali Izraelčania pravé uctievanie v priebehu storočí?
5 Počas celých storočí mali Izraelčania prednosť podporovať svätostánok a neskôr chrámy a v nich služby kňazov a Lévitov. V dňoch Nehemiáša sa napríklad Židia rozhodli dávať príspevky na podporu čistého uctievania, uvedomujúc si, že by nemali zanedbávať Boží dom. (Nehemiáš 10:32–39) Podobne i dnes Jehovovi svedkovia radostne prinášajú dobrovoľné dary na výstavbu a udržiavanie miest pre zhromažďovanie a na podporu pravého uctievania.
6. Uveď príklady toho, ako kresťania dávali s radosťou.
6 Raní kresťania boli radostnými darcami. Napríklad Gájus konal „vernú prácu“, keď bol pohostinný k tým, ktorí cestovali v záujme Kráľovstva, tak ako dnes Jehovovi svedkovia prejavujú pohostinnosť cestujúcim dozorcom, ktorých vysiela Biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža. (3. Jána 5–8) S cestovaním týchto bratov po zboroch a s poskytovaním pohostinnosti sú spojené určité náklady, ale aké prospešné je to v duchovnom ohľade! — Rimanom 1:11, 12.
7. Ako používali Filipania svoje hmotné prostriedky?
7 Zbory ako celok používajú svoje hmotné prostriedky na podporu záujmov Kráľovstva. Pavol napríklad povedal veriacim vo Filipi: „Aj do Tesaloniky ste mi poslali raz i druhý raz niečo pre moju potrebu. Nevyhľadávam vážne dar, ale vážne vyhľadávam ovocie, ktoré prináša viac zásluh na váš účet.“ (Filipanom 4:15–17) Filipania dávali s radosťou. Čo však podnecuje k takémuto radostnému dávaniu?
Čo podnecuje k radostnému dávaniu?
8. Ako by si dokázal, že Boží duch podnecuje členov Božieho ľudu, aby boli radostnými darcami?
8 Jehovov svätý duch čiže činná sila podnecuje členov Božieho ľudu, aby boli radostnými darcami. Keď boli judskí kresťania v núdzi, Boží duch podnietil ostatných veriacich, aby im poskytli hmotnú pomoc. Pavol uviedol príklad zborov v Macedónii na povzbudenie kresťanov v Korinte, aby urobili všetko pre poskytovanie takýchto darov. Hoci macedónski veriaci prežívali prenasledovanie a chudobu, prejavovali bratskú lásku tým, že dávali nad svoje skutočné možnosti. Dokonca prosili o prednosť dávať. (2. Korinťanom 8:1–5) Božie dielo nezávisí výlučne od darov bohatých. (Jakub 2:5) Boží oddaní služobníci, ktorí sú hmotne chudobní, sú hlavnou oporou pri financovaní diela zvestovania Kráľovstva. (Matúš 24:14) Napriek tomu netrpia pre svoju štedrosť, lebo Boh spoľahlivo zaobstaráva potreby svojho ľudu v tomto diele a jeho duch je silou, ktorá zaisťuje pokračovanie diela a vzrast.
9. V akom vzťahu sú viera, poznanie a láska k radostnému dávaniu?
9 K radostnému dávaniu podnecuje viera, poznanie a láska. Pavol povedal: „Tak ako sa [vy, Korinťania,] rozhojňujete všetkým, vierou a slovom a poznaním a všetkou vrúcnosťou a touto našou láskou k vám, kiež by ste sa rozhojňovali aj týmto dávaním z lásky. Nehovorím to, aby som vám prikazoval, ale vzhľadom na vrúcnosť iných a aby som vyskúšal pravosť vašej lásky.“ (2. Korinťanom 8:7, 8) Prispievanie na Jehovovo dielo, najmä keď má darca obmedzené prostriedky, si vyžaduje vieru v Božie budúce zaopatrenie. Kresťania oplývajúci poznaním chcú slúžiť Jehovovmu zámeru, a tí, ktorí oplývajú láskou k nemu a k jeho ľudu, s radosťou používajú svoje prostriedky na podporu jeho diela.
10. Prečo možno povedať, že Ježišov príklad podnecuje kresťanov, aby dávali s radosťou?
10 Ježišov príklad podnecuje kresťanov, aby dávali s radosťou. Potom čo apoštol Pavol pobádal Korinťanov, aby dávali z lásky, povedal: „Poznáte nezaslúženú láskavosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa chudobným kvôli vám, aby ste sa stali bohatými jeho chudobou.“ (2. Korinťanom 8:9) Hoci bol Ježiš v nebi bohatší ako ktorýkoľvek iný Boží syn, zriekol sa toho všetkého a prijal ľudský život. (Filipanom 2:5–8) Avšak tým, že sa Ježiš stal chudobným týmto nesebeckým spôsobom, prispel k posväteniu Jehovovho mena a položil svoj život ako výkupnú obeť v prospech ľudí, ktorí ju prijmú. Či by sme v súlade s Ježišovým príkladom nemali dávať s radosťou, aby sme pomáhali iným a prispievali k posväteniu Jehovovho mena?
11, 12. Ako môže z nás urobiť radostných darcov dobré plánovanie?
11 Dobré plánovanie umožňuje radostné dávanie. Pavol povedal Korinťanom: „Nech si každý z vás uloží každý prvý deň v týždni v svojom dome niečo nabok do zásoby, podľa toho, ako sa mu darí, takže sa nebudú konať zbierky potom, keď prídem.“ (1. Korinťanom 16:1, 2) Podobne tí, čo si dnes osobne a dobrovoľne želajú dávať dary na podporu diela Kráľovstva, urobia dobre, keď si pre tento účel odkladajú niečo nabok zo svojich príjmov. V dôsledku takéhoto dobrého plánovania môžu potom jednotliví svedkovia, rodiny i zbory dávať dary na podporu pravého uctievania.
12 Uskutočnenie plánov na prispievanie nám spôsobí radosť. Ako povedal Ježiš, „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Skutky 20:35) A tak Korinťania mohli zväčšiť svoju radosť, keď sa riadili Pavlovou radou, aby uskutočnili svoj rok starý plán na poslanie peňažných prostriedkov do Jeruzalema. ‚Je to zvlášť prijateľné podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá,‘ povedal. Keď niekto dáva príspevky podľa toho, čo má, mali by sa vysoko ceniť. Ak dôverujeme Bohu, on môže spôsobiť vyrovnanie tak, že tí, ktorí majú mnoho, budú štedrí, nie márnotratní, a tí, ktorí majú málo, nebudú mať nedostatok, ktorý by obmedzoval ich sily a schopnosti slúžiť mu. — 2. Korinťanom 8:10–15.
Starostlivé hospodárenie s darmi
13. Prečo mohli Korinťania dôverovať Pavlovmu dohľadu nad darmi?
13 Hoci Pavol dohliadal na organizovanie pomoci prostredníctvom darov, aby sa mohli núdzni veriaci tešiť z hmotnej podpory a venovať viac síl zvestovateľskému dielu, ani on, ani nikto iný si nebral nič z týchto prostriedkov za svoje služby. (2. Korinťanom 8:16–24; 12:17, 18) Pavol pracoval, aby uspokojil svoje hmotné potreby, namiesto toho, že by kládol na niektorý zbor finančné bremená. (1. Korinťanom 4:12; 2. Tesaloničanom 3:8) Teda keď mu Korinťania odovzdávali dary, zverovali ich dôveryhodnému, tvrdo pracujúcemu Božiemu služobníkovi.
14. Akej povesti sa teší Spoločnosť Strážna veža, pokiaľ ide o používanie darov?
14 Už od založenia Biblickej a traktátnej spoločnosti Strážna veža v roku 1884 majú prispievatelia dôkazy o tom, že Spoločnosť dôveryhodne dohliada na využitie všetkých darov, ktoré sú jej zverené v prospech Jehovovho diela Kráľovstva. Spoločnosť sa podľa svojich stanov usiluje uspokojiť najväčšiu potrebu všetkých ľudí, potrebu duchovných vecí. Robí sa to vo forme biblickej literatúry a poučovania o tom, ako možno dosiahnuť záchranu. Dnes Jehova urýchľuje zhromažďovanie ľudí podobných ovciam do svojej rozširujúcej sa organizácie. To, že požehnáva múdre používanie darov v diele zvestovania Kráľovstva, je jasným svedectvom božského schválenia. (Izaiáš 60:8, 22) Sme presvedčení, že bude naďalej podnecovať srdce ochotných darcov.
15. Prečo sú v tomto časopise príležitostne zmienky o daroch?
15 Spoločnosť príležitostne používa stránky tohto časopisu, aby upozornila čitateľov na ich prednosť dávať dobrovoľné dary na celosvetové dielo zvestovania Kráľovstva. Nie je to doprosovanie sa, ale pripomienka všetkým, ktorí túžia podporiť „sväté dielo Božieho dobrého posolstva“ podľa toho, ako ich Boh požehnáva. (Rimanom 15:16; 3. Jána 2) Spoločnosť používa všetky darované peniaze tým najekonomickejším spôsobom, aby oznamovala Jehovovo meno a Kráľovstvo. Všetky príspevky sú s vďačnosťou prijímané, prejavuje sa za ne uznanie a sú používané na rozširovanie dobrého posolstva o Božom kráľovstve. Z týchto prostriedkov sa napríklad podporuje misionárska činnosť v mnohých krajinách a zabezpečuje sa prevádzka a rozširovanie tlačiarenských zariadení, ktoré sú životne dôležité pre rozsievanie biblického poznania. Okrem toho sa príspevky na celosvetové dielo používajú na krytie rastúcich nákladov na vydávanie Biblií a publikácií založených na Biblii, ako aj na produkciu audio- a videokaziet. Takýmito spôsobmi sa podporujú záujmy Kráľovstva prostredníctvom radostných darcov.
Nie z donútenia
16. Hoci väčšina Jehovových svedkov nie je bohatá po hmotnej stránke, prečo sa ich príspevky považujú za cenné?
16 Väčšina Jehovových svedkov nie je bohatá po hmotnej stránke. Hoci možno dávajú len skromné sumy na podporu záujmov Kráľovstva, ich dary sú napriek tomu významné. Keď Ježiš videl jednu biednu vdovu, ako vhodila do chrámovej pokladnice dve malé mince nepatrnej hodnoty, povedal: „Táto vdova, hoci je chudobná, vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo všetci [ostatní darcovia] vhodili dary zo svojho prebytku, ale táto žena vhodila zo svojho nedostatku všetky prostriedky na živobytie, ktoré mala.“ (Lukáš 21:1–4) Hoci jej dar bol malý, bola radostným darcom — a jej príspevku sa dostalo ocenenia.
17, 18. Čo je podstatou Pavlových slov v 2. Korinťanom 9:7 a čo naznačuje grécke slovo, ktoré sa prekladá ako „radostný“?
17 O diele na podporu pre judských kresťanov Pavol povedal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ (2. Korinťanom 9:7) Apoštol možno robil narážku na časť Príslovia 22:8, kde sa podľa prekladu Septuaginta hovorí: „Boh žehná radostného darcu; a vyrovná nedostatok jeho diel.“ (The Septuagint Bible, preložil Charles Thomson) Pavol nahradil slovo „žehná“ slovom „miluje“, ale medzi nimi existuje súvislosť, pretože na základe Božej lásky sa žnú požehnania.
18 Radostný darca je skutočne šťastný, keď dáva. Veď z gréckeho výrazu, ktorý sa v 2. Korinťanom 9:7 prekladá ako „radostný“, pochádza slovo „rozveselený“! Keď učenec R. C. H. Lenski na to poukázal, povedal: „Boh miluje veselého, radostného, šťastného darcu... [ktorého] viera je ovenčená úsmevmi, keď sa mu naskytne ďalšia príležitosť na dávanie.“ Človek s takýmto radostným duchom nedáva neochotne ani z donútenia, ale dáva zo srdca. Máš tiež takúto radosť z dávania na podporu záujmov Kráľovstva?
19. Ako dávali raní kresťania príspevky?
19 Raní kresťania nedávali kolovať taniere na zbierky ani nedávali desiatky darovaním desatiny svojho príjmu na náboženské účely. Naopak, ich príspevky boli celkom dobrovoľné. Tertulián, ktorý sa stal kresťanom okolo roku 190 n. l., napísal: „Hoci máme svoju pokladnicu, nie sú v nej peniaze, ktorými sa kupuje záchrana, ako v nejakom náboženstve, ktoré sa dá kúpiť. Každý mesiac [zrejme raz za mesiac], ak niekto chce, vloží do nej malý dar; ale iba ak v tom má zaľúbenie a iba ak môže; v tom sa nerobí žiadny nátlak; všetko je dobrovoľné.“ — Apologeticum, XXXIX. kapitola.
20, 21. a) Čo sa hovorilo v jednom z dávnych vydaní tohto časopisu o prednosti finančne podporovať Božie dielo a ako to platí dokonca i dnes? b) Čo sa stane, keď ctíme Jehovu svojimi hodnotnými vecami?
20 Dobrovoľné dávanie bolo a stále je medzi dnešnými Jehovovými služobníkmi obvyklé. Dakedy však niektorí nevyužívajú naplno svoju prednosť podporovať Božie dielo darmi. Vo februári roku 1883 sa napríklad v tomto časopise hovorilo: „Niektorí nesú také veľké finančné bremeno v záujme iných, že sa ich schopnosť finančne prispievať zmenšuje prepracovanosťou a vyčerpaním, a tak sa ich prospešnosť znižuje; a nielen to, ale tí, ktorí... plne nepochopili situáciu, strácajú, pretože neprejavujú dostatočne štedrosť v tomto smere.“
21 Tak ako dnes do Jehovovej organizácie prúdi veľký zástup a ako sa Božie dielo rozširuje vo Východnej Európe a v iných oblastiach, kde bolo predtým zakázané, vzrastá potreba rozširovania tlačiarní a iných zariadení. Musí sa vytlačiť viac Biblií a ostatných publikácií. Pracuje sa na mnohých teokratických stavebných projektoch; niektoré by však mohli postupovať rýchlejšie, keby bolo primerané množstvo finančných prostriedkov. Prirodzene, veríme, že Boh zaobstará, čo je potrebné, a vieme, že tí, ktorí ‚ctia Jehovu svojimi hodnotnými vecami‘, budú požehnaní. (Príslovia 3:9, 10) Naozaj, „kto seje štedro, bude aj štedro žať“. Jehova nás ‚obohatí pre každý druh štedrosti‘ a naše radostné dávanie podnieti mnohých, aby mu ďakovali a chválili ho. — 2. Korinťanom 9:6–14.
Prejavuj svoju vďačnosť za Božie dary
22, 23. a) Čo je Boží neopísateľný veľkorysý dar? b) Čo by sme mali robiť, keď si ceníme Jehovove dary?
22 Sám Pavol pohnutý hlbokou vďačnosťou povedal: „Vďaka Bohu za jeho neopísateľný veľkorysý dar.“ (2. Korinťanom 9:15) Ježiš, ako „obeť zmierenia“ za hriechy pomazaných kresťanov ako aj za hriechy sveta, je základom a sprostredkovateľom pre Jehovov neopísateľný veľkorysý dar. (1. Jána 2:1, 2) Tým darom je „všetko prevyšujúca Božia nezaslúžená láskavosť“, ktorú prejavil svojmu ľudu na zemi prostredníctvom Ježiša Krista, a rozhojňuje sa na ich záchranu a na Jehovovu slávu a ospravedlnenie. — 2. Korinťanom 9:14.
23 Sme hlboko vďační Jehovovi za jeho neopísateľný veľkorysý dar a za mnoho iných duchovných a hmotných darov, ktoré dáva svojmu ľudu. Áno, dobrota nášho nebeského Otca voči nám je taká podivuhodná, že prevyšuje ľudskú schopnosť vyjadrenia! Iste by nás mala podnecovať, aby sme boli radostnými darcami. Robme teda s úprimným ocenením všetko, čo môžeme, na podporu diela nášho štedrého Boha Jehovu, prvého a najradostnejšieho darcu!
Spomínaš si?
◻ K čomu pobáda ochotné srdce Jehovov ľud?
◻ Čo podnecuje k radostnému dávaniu?
◻ Ako používa Spoločnosť Strážna veža všetky dary, ktoré dostáva?
◻ Akého darcu miluje Boh a ako by sme mali prejaviť svoju vďačnosť za jeho mnohé dary?
[Obrázok na strane 15]
Keď sa staval svätostánok, Izraelčania usilovne pracovali a dávali štedré príspevky pre Jehovu
[Obrázok na strane 18]
Dary podobné daru biednej vdovy sú cenené a sú významné