Hľaď za to, čo vidíš!

DOBRÝ telesný zrak je požehnaním. Väčšina ľudí by povedala, že len málo vecí, ktoré majú, je cennejších. Avšak existuje aj taký druh zraku, ktorý má pre kresťanov dokonca väčšiu hodnotu než dobrý telesný zrak; a práve o ňom hovoril apoštol Pavol. „Neupierame zrak na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné,“ napísal Pavol. (2. Korinťanom 4:18) Musí to byť naozaj veľmi zvláštny druh zraku, keď umožňuje vidieť veci, ktoré sú neviditeľné! Mohli by sme ho nazvať výborným zrakom duchovného druhu.

Prečo je potrebný?

Kresťania v prvom storočí skutočne potrebovali tento druh duchovného zraku. Pri konaní svojej kresťanskej služby sa stretávali s mnohými ťažkosťami. Pavol to vyjadril takto: „Sme tiesnení vo všetkom, ale nie nehybne zovretí; sme zmätení, ale nie celkom bez východiska; sme prenasledovaní, ale nie zanechaní napospas; sme zrážaní, ale nie zničení.“ — 2. Korinťanom 4:8, 9.

Napriek takýmto okolnostiam verní učeníci stáli pevne. So silnou vierou v Boha mohli povedať to isté, čo Pavol: „Nevzdávame [sa], ale aj keď človek, ktorým sme navonok, chradne, človek, ktorým sme vnútri, sa zo dňa na deň obnovuje.“ Ale čím bolo spôsobované toto každodenné obnovovanie? Pavol ďalej povedal: „Lebo hoci je súženie chvíľkové a ľahké, pôsobí nám slávu, ktorá má väčšiu a všetko prevyšujúcu váhu a je večná, zatiaľ čo neupierame zrak na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné. Lebo to, čo je viditeľné, je dočasné, ale to, čo je neviditeľné, je večné.“ — 2. Korinťanom 4:16–18.

Pavol povzbudzoval svojich duchovných bratov, aby nepripustili, že by im problémy, ťažkosti a prenasledovanie — súženia akéhokoľvek druhu — zastreli pohľad na slávnu odmenu, ktorá im bola predložená. Mali hľadieť za svoje prítomné okolnosti, upierajúc zrak na šťastný výsledok kresťanského behu. A práve to im pomáhalo každodenne obnovovať svoje odhodlanie vytrvávať v boji. Kresťania dnes rovnako potrebujú mať taký dobrý duchovný zrak.

Považuj prítomné súženia za chvíľkové!

Či sa nám to páči alebo nie, denne vidíme veci, ktoré by sme radšej nevideli. Keď sa pozrieme do zrkadla, nemôžeme si nevšimnúť nežiaduce kazy a nedostatky fyzického tela, ktoré poukazujú na telesnú nedokonalosť. Keď sa zahľadíme do zrkadla Božieho Slova, vidíme duchovné kazy a nedostatky svoje i druhých. (Jakub 1:22–25) A keď sa pozrieme do novín alebo na televíznu obrazovku, zraňujú nás správy o nespravodlivosti, krutosti a tragédiách.

Satan by v nás rád vyvolal zúfalstvo pre veci, ktoré vidíme, alebo by nás rád vykoľajil a spôsobil, že by sme začali kolísať vo viere. Ako tomu môžeme zabrániť? Musíme sa riadiť príkladom, ktorý dal Ježiš Kristus a ktorý odporúčal apoštol Peter, keď povedal: „Veď na to ste boli povolaní, lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje.“ (1. Petra 2:21) Ježiš bol dokonalým príkladom v každej oblasti kresťanského života.

Keď Peter poukazoval na Ježiša ako na náš vzor, zvlášť sa zmienil o tom, že Ježiš trpel. A Ježiš tu na zemi skutočne veľa trpel. Ako Jehovov „majster v diele“ bol prítomný pri stvorení ľudstva a presne vedel, akí mali byť ľudia podľa Božieho zámeru. (Príslovia 8:30, 31) Potom však pri priamom kontakte videl, akými sa ľudia stali pôsobením hriechu a nedokonalosti. Denne videl ľudské nedokonalosti a slabosti a musel sa s tým vyrovnávať. Určite to bolo preňho skúškou. — Matúš 9:36; Marek 6:34.

Popri súženiach druhých zažil Ježiš i svoje súženia. (Hebrejom 5:7, 8) S dokonalým duchovným zrakom však hľadel za ne, aby videl odmenu — pozdvihnutie k nesmrteľnému životu za svoju cestu rýdzosti. A ako mesiášsky Kráľ mal mať výsadu pozdvihnúť strápené ľudstvo z poníženého stavu späť k dokonalosti, ako to Jehova pôvodne zamýšľal. Keďže stále upieral zrak na tieto neviditeľné budúce vyhliadky, pomohlo mu to udržať si radosť v zbožnej službe napriek súženiam, ktoré videl deň čo deň. Pavol neskôr napísal: „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ — Hebrejom 12:2.

Ježiš nikdy nepripustil, aby ťažkosti a okolnosti predstavujúce skúšky v ňom vyvolali zúfalstvo, vykoľajili ho alebo spôsobili, aby zakolísal vo viere. Ako jeho učeníci sa musíme pozorne riadiť jeho vynikajúcim príkladom. — Matúš 16:24.

Zameriavaj sa na neviditeľné večné veci!

Keď Pavol hovoril o tom, čo Ježišovi umožnilo vytrvať, poukázal aj na to, ako by sme mali konať my, keď napísal: „S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené, hľadiac uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery.“ (Hebrejom 12:1, 2) Áno, aby sme mohli úspešne a s radosťou bežať po kresťanskej ceste, musíme hľadieť za veci, ktoré sú bezprostredne pred nami. Ale ako ‚hľadíme uprene‘ na Ježiša a čo nám to prinesie?

Napríklad v roku 1914 bol Ježiš dosadený za Kráľa Božieho Kráľovstva a teraz už vládne z neba. To všetko je, samozrejme, našim telesným očiam neviditeľné. Ak však „hľadíme uprene“ na Ježiša, náš duchovný zrak nám pomôže vidieť, že Ježiš je teraz pripravený podniknúť kroky na ukončenie súčasného zlého systému vecí a na vyradenie Satana a jeho démonských hord putami nečinnosti. Keď sa zahľadíme ešte ďalej, náš duchovný zrak nám odhalí nádherný nový svet, v ktorom „smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 19:11–16; 20:1–3; 21:4.

Prečo by sme teda neupierali pohľad na veci, ktoré sú večné, miesto toho, že by sme sa nadmerne zaťažovali dočasnými súženiami, ktorým možno musíme čeliť každý deň? Prečo by sme očami viery nehľadeli za choroby a chamtivosť na tejto znečistenej zemi, aby sme videli raj naplnený zdravými, šťastnými a starostlivými ľuďmi? Prečo by sme nehľadeli za svoje nedostatky, telesné i duchovné, a nevideli sa, ako sme od nich navždy oslobodení zásluhou Kristovej výkupnej obete? Prečo by sme nehľadeli za telá zabitých, ktoré zanechali vojny, zločiny a násilie, a nevideli práve vzkriesených ľudí, ako sú vyučovaní v pokoji a v Jehovovej spravodlivosti?

Navyše k tomu, že ‚uprene hľadíme‘ na Ježiša, patrí aj zameriavanie nášho duchovného zraku na to, čo Kráľovstvo, i keď je neviditeľné, už uskutočnilo medzi Božím ľudom na zemi: jednotu, pokoj, lásku, bratskú náklonnosť a duchovný blahobyt. Keď si jedna kresťanka v Nemecku pozrela videokazetu Zjednotení božským vyučovaním, napísala: „Táto videokazeta mi pomôže stále viac pamätať na to, že tak veľa kresťanských bratov a sestier po celom svete práve v tomto momente lojálne slúži Jehovovi — a to i napriek tomu, ako verejnosť reaguje. Aká drahocenná je naša bratská jednota vo svete násilia a nenávisti!“

„Vidíš“ aj ty Jehovu, Ježiša, verných anjelov a milióny spolukresťanov, ako stoja po tvojom boku? Ak áno, nebudeš venovať nadmernú pozornosť ‚úzkostlivým starostiam tohto systému vecí‘, ktoré by ťa mohli zastaviť, zbaviť odvahy a spôsobiť, že by si sa stal „neplodným“ v kresťanskej službe. (Matúš 13:22) Preto ‚hľaď uprene‘ na Ježiša tak, že budeš upierať svoj duchovný zrak na zriadené Božie Kráľovstvo a jeho požehnania, prítomné i budúce.

Ži tak, aby si uvidel to, čo je neviditeľné

Keďže vidíme ostrý kontrast medzi Božím večným novým svetom a dnešným rozpadávajúcim sa starým svetom, malo by nás to podnecovať k takému správaniu, aby sme mohli byť považovaní za hodných dožiť sa toho, že budeme doslovne vidieť veci, ktoré dnes môžeme vidieť iba očami viery. Množstvo vzkriesených sotva uverí svojim očiam, keď sa zobudia a uvidia spravodlivú rajskú zem, ktorá bude tak veľmi odlišná od sveta, ktorý videli predtým, než zomreli. Predstav si, akú budeme mať radosť, že žijeme a môžeme ich privítať a vysvetľovať im, čo Boh uskutočnil! — Porovnaj Joela 2:21–27.

Dobrý duchovný zrak je naozaj drahocenný a je životne dôležité starať sa o to, aby bol stále ostrý! Môžeme to robiť tak, že sa budeme pravidelne venovať osobnému štúdiu Biblie, chodiť na kresťanské zhromaždenia, hovoriť druhým o našej nádeji založenej na Biblii, a predovšetkým tak, že sa budeme modliť o božské vedenie. To nám umožní zachovať si ostré a jasné duchovné videnie a hľadieť za to, čo vidíme!