Dôchodkový vek — otvorené dvere k teokratickej aktivite?
DÔCHODKOVÝ vek v prípade mnohých ľudí zatvára dvere za dlhým obdobím stresu a mrzutostí. Mnohí sa po rokoch v zajatí únavného či horúčkovitého stereotypu tešia na to, že im dôchodkový vek otvorí dvere k rokom pohody a osobnej slobody. Tieto dvere však príliš často vedú k nude a apatii. Rekreácia a koníčky proste neprinášajú pocit osobnej hodnoty, ktorý prináša práca.
Jehovovým svedkom môže dôchodkový vek otvoriť „veľké dvere vedúce k činnosti“. (1. Korinťanom 16:9) Aj keď pokročilý vek v skutočnosti prináša svoje problémy a obmedzenia, niektorí starší ľudia zistili, že s Jehovovou pomocou dokážu zvýšiť svoju službu Bohu. Zamyslime sa nad skúsenosťami niektorých starších kresťanov v Holandsku. V služobnom roku 1995 malo 269 z vyše 1223 priekopníkov (hlásateľov Kráľovstva celým časom) najmenej 50 rokov. A 81 z nich bolo vo veku najmenej 65 rokov.
Niektorí sú schopní slúžiť ako priekopníci jednoducho tak, že pokračujú v rovnako živom tempe, aké si zaviedli, kým ešte pracovali. (Porovnaj Filipanom 3:16.) Istý kresťan v dôchodku menom Karel spomína: „Keď som pracoval vo svetskom zamestnaní, obvykle som začínal o 7.30. Keď som začal dostávať penziu, rozhodol som sa udržať si rovnaký zvyk. Každé ráno o siedmej hodine som začínal deň vydávaním svedectva s časopismi na ulici pred železničnou stanicou.“
Kľúčom k úspechu je aj starostlivé plánovanie. (Príslovia 21:5) Napríklad niektorí si dokázali ušetriť dosť finančných prostriedkov, aby sa mohli pri svojej službe uživiť. Iní sa rozhodli obmedziť osobné výdavky a zamestnať sa na čiastočný úväzok. Uvažujme o Theodorovi a Ann. Svoj manželský život začínali ako priekopníci, až kým si ich rodinné povinnosti nevyžiadali, aby prestali s priekopníckou službou. No uchovali si živého priekopníckeho ducha! Ako ich dcéry rástli, stále boli povzbudzované k priekopníckej službe. A čo je ešte dôležitejšie, Theodor a Ann im dali dobrý príklad, keď často slúžili ako pomocní priekopníci. Keď dievčatá vyrástli, Theodore a Ann začali obmedzovať svoju svetskú prácu, aby mali viac času na zvestovateľskú službu.
Keď ich dcéry vstúpili do služby celým časom a odišli z domu, Ann začala slúžiť ako priekopníčka. Jedného dňa povzbudila Theodora, aby zanechal zamestnanie. „Obaja môžeme slúžiť ako priekopníci,“ navrhla. Theodore informoval o svojich zámeroch svojho zamestnávateľa. Na jeho prekvapenie mu vedúci ponúkol pomoc v podobe práce na čiastočný úväzok so slovami: „Tuším chcete pracovať celým časom pre vášho šéfa tam hore [v nebi].“ Theodore a Ann sa teraz tešia zo spoločnej priekopníckej služby.
Niektorí začali slúžiť ako priekopníci následkom okolností, ktoré nastali v ich živote. Tragická smrť dcéry a vnučky pohla jednu staršiu manželskú dvojicu k tomu, aby sa vážne zamysleli nad spôsobom, akým využívajú svoje zostávajúce roky. (Kazateľ 7:2) Namiesto toho, aby sa nechali pohltiť žiaľom, ujali sa služby celým časom, z ktorej sa teraz tešia už vyše osem rokov!
Je pravda, že zostať v službe celým časom si vyžaduje skutočné odhodlanie. Napríklad Ernst so svojou manželkou Riek začali slúžiť ako priekopníci, hneď ako ich deti odišli z domu. Krátko nato jeden bývalý obchodný spoločník ponúkol Ernstovi výnosné zamestnanie. Ernst mu na to povedal: „Máme toho najlepšieho zamestnávateľa vôbec a nie sme ochotní opustiť ho!“ A keďže Ernst a jeho manželka zostali „zamestnaní“ u Jehovu, otvorili sa pred nimi ďalšie výsady služby. Vyše 20 rokov slúžili v krajskom diele a až dodnes slúžia ako priekopníci. Ľutujú svoj obetavý spôsob života? Pred nejakým časom táto dvojica napísala: „Ak to bude Jehovova vôľa, o tri mesiace zrejme oslávime 50. výročie nášho manželstva, ktoré sa často nazýva zlatou svadbou. Ale s plným presvedčením hovoríme, že naše ozajstné zlaté roky sa začali vtedy, keď sme sa ujali priekopníckej služby.“
Mnohí zisťujú, že dvere k zvýšenej aktivite vedú aj k väčšej radosti. Jeden brat, ktorý začal slúžiť ako priekopník dva týždne po tom, čo dosiahol vek 65 rokov, hovorí: „Musím povedať, že nikdy vo svojom živote som nezažil obdobie tak bohato naplnené požehnaním, ako bolo uplynulých desať rokov priekopníckej služby.“ Manželský pár, ktorý slúži v priekopníckej službe už vyše sedem rokov, hovorí: „Čo iné by mali robiť manželia v našom veku a v našich podmienkach? V obvode často vídame ľudí nášho druhu — sedia doma v pohodlí a len priberajú, starnú a tuhnú. Služba nás udržiava duševne i telesne fit. Sme stále spolu. Hodne sa smejeme a tešíme sa zo života.“
Prirodzene, nie všetci starší ľudia majú také podmienky, aké by im dovoľovali slúžiť ako priekopníci. Títo kresťania môžu byť uistení, že Jehova si váži čokoľvek, čo sú schopní robiť v jeho službe. (Porovnaj Marka 12:41–44.) Napríklad jedna invalidná sestra je viazaná na domov opatrovateľskej služby. No dvere činnosti sú pre ňu stále otvorené! Lekár sa jej opýtal, ako sa jej darí tráviť čas. Sestra rozpráva: „Povedala som mu, že mám stále málo času. Nemohol to pochopiť. Povedala som mu, že je to preto, lebo moje dni sú naplnené uspokojivými činnosťami. Nie som osamelá, ale hľadám iných, ktorí sú osamelí a snažím sa hovoriť im o tom, čo Boh chystá pre ľudstvo.“ Sestra to zhŕňa slovami: „Od človeka, ktorý má takmer 80 rokov, nemožno očakávať priveľa. Modlite sa za mňa, aby som ešte mnohých mohla priviesť k Jehovovi.“
Si v dôchodkovom veku? Dvere vedúce k pohode môžu byť veľmi lákavé, ale nie sú to dvere k duchovnému požehnaniu. Premýšľaj na modlitbách o svojich okolnostiach. Možno môžeš prejsť dverami vedúcimi k väčšej aktivite v Jehovovej službe.
[Obrázky na strane 25]
Dôchodkový vek môže viesť k zvýšenej aktivite v službe