Jehova — miluje spravodlivosť a právo
JEDNO dievča zo Sarajeva sa pýta samo seba, prečo musia deti z jej mesta znášať toľko utrpenia. Hovorí: „Nič sme nespravili. Sme nevinné.“ Skormútené argentínske matky chodili asi 15 rokov na jedno námestie v Buenos Aires na znak protestu proti zmiznutiu ich synov. Istý Afričan menom Emmanuel, ktorého matka a tri sestry boli brutálne zavraždené, keď raz prepuklo etnické násilie, žiada: „Každý musí dostať spravodlivú odplatu... Chceme spravodlivosť.“
Spravodlivosť je jedna zo základných vlastností Jehovu Boha. „Všetky jeho cesty sú právom,“ hovorí Biblia. Vskutku, Jehova „miluje spravodlivosť a právo“. (5. Mojžišova 32:4; Žalm 33:5) Aby sme dobre spoznali Boha, musíme porozumieť jeho zmyslu pre právo a učiť sa napodobňovať ho. — Hozeáš 2:19, 20; Efezanom 5:1.
Naša predstava spravodlivosti bola pravdepodobne formovaná tým, čo si pod touto vlastnosťou predstavujú ľudia. V niektorých častiach sveta je spravodlivosť často zobrazovaná ako žena so zaviazanými očami, ktorá drží meč a váhy. Očakáva sa, že ľudská spravodlivosť bude nestranná, to znamená slepá, pokiaľ ide o bohatstvo a vplyv. Mala by starostlivo zvažovať na váhach vinu alebo nevinu obvinených. Svojím mečom by spravodlivosť mala chrániť nevinných a trestať vinníkov.
V knihe Right and Reason—Ethics in Theory and Practice (Právo a rozum — etika v teórii a praxi) sa hovorí, že „spravodlivosť je spojená so zákonom, záväzkom, s právami a povinnosťami a svoje súdy vynáša na základe nestrannosti alebo na základe skutkovej podstaty“. Ale Jehovova spravodlivosť ide oveľa ďalej než táto definícia. Zisťujeme to, keď uvažujeme o skutkoch a vlastnostiach Ježiša Krista, ktorý sa tak veľmi podobá svojmu nebeskému Otcovi. — Hebrejom 1:3.
Pisateľ evanjelia Matúš vztiahol na Ježiša slová Izaiáša 42:3, keď uviedol: „Ani jedinú nalomenú trstinu nezlomí, jediný tlejúci ľanový knôt nezhasí, kým s úspechom nevyšle právo.“ Ježiš oznamoval posolstvo útechy ľuďom, ktorí boli ako nalomená trstina, zohnutá a dokonca pošliapaná. Boli ako tlejúci knôt lampy, ako keby ich posledná životná iskra už takmer zhasla. Namiesto toho, aby Ježiš, obrazne povedané, odlamoval nalomené trstiny a zhášal tlejúce knôty, ľutoval postihnutých, vyučoval a uzdravoval ich a objasňoval im právo Jehovu Boha. (Matúš 12:10–21) Ako bolo predpovedané v Izaiášovom proroctve, tento druh práva vzbudzoval nádej.
Milosrdenstvo a Jehovova spravodlivosť
Milosrdenstvo je prirodzenou súčasťou Božej spravodlivosti. To sa dostalo do popredia, keď bol Ježiš na zemi. On bol dokonalým znázornením Božích noriem práva a spravodlivosti. No židovskí znalci Písma a farizeji sa usilovali dosiahnuť spravodlivosť tým, že sa riadili prísnym kódexom zákonov — zväčša takých, ktoré vytvorili oni sami. Ich formalistické právo zvyčajne ignorovalo milosrdenstvo. Mnohé konflikty medzi Ježišom a farizejmi sa točili okolo tejto spornej otázky: Aký druh práva a spravodlivosti je správny? — Matúš 9:10–13; Marek 3:1–5; Lukáš 7:36–47.
Ježiš ukazoval, ako zaobchádzať s druhými podľa práva a spravodlivosti. Raz sa ho nejaký muž zbehlý v Zákone opýtal, čo je nevyhnutné, aby zdedil večný život. Namiesto odpovede mu Ježiš položil otázku a pochválil ho, keď muž odpovedal, že dva najdôležitejšie zákony sú milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, mysľou a silou a milovať svojho blížneho ako sám seba. Potom sa muž spýtal: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“ Ježiš odpovedal tým, že uviedol podobenstvo o priateľskom Samaritánovi. — Lukáš 10:25–37.
Jehovova spravodlivosť a jeho milosrdné právo boli znázornené Ježišovým podobenstvom o Samaritánovi. Tým, že Samaritán nesebecky pomohol ranenému mužovi, ktorého nepoznal, vykonal niečo čestné, spravodlivé a milosrdné. Ježiš sám prejavoval toho istého ducha, keď bol na zemi. Bol spravodlivý. A navyše, dal svoj život za núdznych ľudí, za hriešne a nedokonalé ľudstvo podrobené utrpeniu, chorobám a smrti. Apoštol Pavol spojil spravodlivosť s opatrením výkupného. Napísal: „Ako jedným priestupkom došlo k odsúdeniu ľudí každého druhu, tak aj jedným skutkom ospravedlnenia [alebo „jedným spravodlivým skutkom“, poznámka pod čiarou v Reference Bible] sú ľudia každého druhu vyhlásení za spravodlivých pre život.“ (Rimanom 5:18) Tento „jeden spravodlivý skutok“ bol Božím spôsobom záchrany poslušných ľudí z katastrofálnych následkov Adamovho hriechu, za ktorý neboli priamo zodpovední.
Snahou Božej spravodlivosti bolo vykúpiť hriešnych ľudí a zároveň podporiť spravodlivé zásady. Ignorovať hriech by bolo aj nespravodlivé, aj neláskavé, pretože by to povzbudilo k nezákonnosti. Na druhej strane, keby bola Božia spravodlivosť ohraničená iba vymeraním trestu či odmeny, situácia ľudstva by bola beznádejná. Podľa Biblie „mzda, ktorú platí hriech, je smrť“ a „niet spravodlivého človeka, ani jediného“. (Rimanom 3:10; 6:23) Jehova za ohromnú cenu, ktorú zaplatil spolu so svojím milovaným Synom, zaobstaral obeť zmierenia za hriechy. — 1. Jána 2:1, 2.
Výkupné ukazuje, že božská spravodlivosť je popretkávaná láskou založenou na zásadách (po grécky agapé). Áno, Božia spravodlivosť je dielom Božích spravodlivých zásad — odrazom toho, za čím si Boh stojí v oblasti morálky. Teda keď Boh uplatňuje agapé, je to láska, na ktorej je založená božská spravodlivosť. (Matúš 5:43–48) Preto ak naozaj pochopíme Jehovovu spravodlivosť, budeme mať úplnú dôveru v jeho sudcovské rozhodnutia. Jehova ako „Sudca celej zeme“ vždy robí to, čo je správne. — 1. Mojžišova 18:25; Žalm 119:75.
Napodobňuj Jehovovu spravodlivosť
Biblia nás nabáda, aby sme sa stali „napodobňovateľmi Boha“. (Efezanom 5:1) To znamená napodobňovať jeho spravodlivosť, a rovnako aj jeho lásku. Ale keďže sme nedokonalí, naše cesty nie sú také vznešené ako cesty Jehovu Boha. (Izaiáš 55:8, 9; Ezechiel 18:25) Teda ako sa môžeme preukázať ako tí, čo milujú spravodlivosť a právo? Tak, že si oblečieme „novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti“. (Efezanom 4:24) Potom budeme milovať to, čo miluje Boh, a nenávidieť to, čo nenávidí on. „Pravá spravodlivosť“ sa vyhýba násiliu, nemravnosti, nečistote a odpadlíctvu, lebo tieto veci porušujú to, čo je sväté. (Žalm 11:5; Efezanom 5:3–5; 2. Timotejovi 2:16, 17) Zbožná spravodlivosť nás tiež podnecuje, aby sme prejavovali úprimný záujem o iných. — Žalm 37:21; Rimanom 15:1–3.
Ba čo viac, ak si ceníme milosrdnú povahu Božej spravodlivosti, nebudeme mať sklon súdiť duchovných bratov alebo sestry. Ako by sme im predsa mohli rozumieť tak dobre, ako im rozumie Jehova? Vari by sme ich nesúdili z nášho predpojatého hľadiska? Preto Ježiš vystríhal: „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite, takým budete súdení; a akou mierou meriate, takou bude merané aj vám. Prečo sa teda pozeráš na slamku v oku svojho brata, ale nevšímaš si trám vo vlastnom oku? Teda ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ mi vytiahnuť slamku z tvojho oka,‘ keď, hľa, v tvojom vlastnom oku je trám? Pokrytec! Vyber najprv trám z vlastného oka, a potom jasne uvidíš, ako vybrať slamku z oka svojho brata.“ (Matúš 7:1–5) Poctivé zhodnotenie vlastnej nedokonalosti nám zabráni vynášať súdy, ktoré by Jehova považoval za nespravodlivé.
V prípade vážneho previnenia sú vymenovaní zboroví starší povinní súdiť. (1. Korinťanom 5:12, 13) Keď to robia, pamätajú na to, že Božia spravodlivosť sa usiluje prejavovať milosrdenstvo všade, kde je to možné. Ak preň nie je nijaký základ — ako v prípade nekajúcnych hriešnikov — milosrdenstvo nemožno prejaviť. Ale starší nevylučujú takého previnilca zo zboru z pomstychtivosti. Dúfajú, že akt vylúčenia ho privedie k rozumu. (Porovnaj Ezechiela 18:23.) Pod vedením Krista ako hlavy slúžia starší v záujme spravodlivosti a to okrem iného znamená byť ako „úkryt pred vetrom“. (Izaiáš 32:1, 2) Preto musia prejavovať nestrannosť a rozumnosť. — 5. Mojžišova 1:16, 17.
Zasievať semená v spravodlivosti
Zatiaľ čo očakávame Boží spravodlivý nový svet, musíme „hľadať spravodlivosť“, aby sme sa tešili z božskej priazne. (Sofoniáš 2:3; 2. Petra 3:13) Táto myšlienka je nádherne vyjadrená v slovách zapísaných v Hozeášovi 10:12: „Zasievajte si semeno v spravodlivosti; žnite v súlade s milujúcou láskavosťou. Obrábajte si ornú pôdu, keď je čas hľadať Jehovu, dokiaľ nepríde a nedá vám poučenie v spravodlivosti.“
V každodennom živote máme veľa príležitostí ‚zasievať semená v spravodlivosti‘ práve tak, ako to znázornil Ježiš svojím podobenstvom o priateľskom Samaritánovi. Jehova sa postará o to, aby sme žali „v súlade s milujúcou láskavosťou“. Ak stále kráčame po „chodníku práva“, budeme ďalej dostávať poučenie o spravodlivosti pod vládou Kráľovstva. (Izaiáš 40:14) S plynúcim časom si nepochybne ešte plnšie oceníme to, že Jehova miluje spravodlivosť a právo. — Žalm 33:4, 5.
[Obrázok na strane 23]
Na príklade priateľského Samaritána bola ukázaná Jehovova spravodlivosť
[Obrázok na strane 23]
Ježiš pociťoval ľútosť k postihnutým ľuďom, ktorí boli ako nalomené trstiny