Osviež svojich príbuzných vodami pravdy
„AKO chladná voda na unavenú dušu, taká je dobrá správa z ďalekej zeme,“ povedal Šalamún. (Príslovia 25:25) Pre „unavenú dušu“ je naozaj povzbudzujúce, keď môže od teba počuť „dobrú správu“ o večnom živote v prichádzajúcom raji. Tak sa tvoje ústa stávajú „zdrojom života“. — Príslovia 10:11; Izaiáš 52:7.
Voda preniká do pôdy a spôsobuje rast, zatiaľ čo záplava môže spôsobiť katastrofu. Aj voda v podobe chladeného nápoja je osviežujúca, ale kto by sa chcel dostať do silnej víchrice alebo do krupobitia? To, čím prekypujú naše ústa, je porovnané s vodou, a preto by sme si mali dávať veľký pozor na to, ako učíme. (1. Timotejovi 4:16) Musíme si uvedomovať rôzne účinky tejto „vody“, najmä keď hlásame svojim príbuzným.
Ako môžeme „zvlažovať“ svojich príbuzných
V staroveku Rachab ukázala svojej rodine možnosť prežitia a Kornélius vydal svedectvo svojim príbuzným. (Jozua 2:13; 6:23; Skutky 10:24, 30—33) Petrovi pomohol jeho brat Ondrej stať sa Ježišovým učeníkom. (Ján 1:40—42) A dnes mnohí Jehovovi svedkovia umožňujú svojim príbuzným, aby k nim prúdila biblická pravda. Príslovie 11:25 sľubuje: „Kto ochotne zvlažuje iných, bude aj sám ochotne zvlažovaný.“
Jedna žena z Európy túžila oznámiť svoju novú vieru rodičom a súrodencom, ktorí žijú na Filipínach. Rozpráva: „Písala som im o tom v každom liste. Pred svojím krstom som im poslala aj knihu a pýtala som sa ich, či by chceli, aby ich navštívili Jehovovi svedkovia.“ Na jej veľkú radosť s návštevou súhlasili, a teraz ôsmi z nich uctievajú Jehovu. Niektorí svedkovia mali dobré výsledky, keď obdarovali svojich príbuzných predplatným na Strážnu vežu a Prebuďte sa!
Ale čo vtedy, keď členovia rodiny neprejavujú záujem? V takej situácii bol Ježiš, lebo kedysi ‚jeho bratia neprejavovali vieru v neho‘. Ale neskôr „jednomyseľne“ zotrvávali na modlitbe spoločne s apoštolmi. (Ján 7:5; Skutky 1:14) Ako sa ich zmýšľanie zmenilo? Kým Ježiš vystúpil do neba, zjavne pomáhal svojim príbuzným. Ako? Pomohol im získať vieru, keď sa ukázal svojmu nevlastnému bratovi Jakobovi. (1. Korinťanom 15:7) Preto sa stále namáhaj pomôcť svojim príbuzným. Mnohí svedkovia mohli hovoriť so svojimi neveriacimi príbuznými o biblickej pravde, keď trpezlivo čakali na pravú chvíľu.
‚Zvlažovať‘ príbuzných však neznamená, že by sme ich mali zaplavovať slovami. Istá juhoslovanská manželská dvojica poznamenáva: „Stále je tu nebezpečenstvo, že by sme im priveľa hlásali.“ A istý cestujúci dozorca hovorí: „Bratia to často preháňajú a prejavujú neprimeranú horlivosť.“ Ludwig si spomína na čas, keď začínal študovať Bibliu, takto: „Vtedy som matku nepretržite, celé hodiny zaplavoval vysvetľovaním takmer všetkého, čo som sa dozvedel z Biblie, a to často viedlo k rozporom, predovšetkým s mojím otcom.“
Buď ‚studňou múdrosti‘
V Prísloviach čítame, že „jazyk múdrych robí dobro s poznaním, ale ústa hlupákov prekypujú pochabosťou“ a že „srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať“. (Príslovia 15:2, 28) Ak majú byť naše slová občerstvujúce a budujúce, potrebujeme zdravú myseľ, múdrosť a rozlišovaciu schopnosť. Preto je dôležité, kedy čo hovoríme, a koľko toho hovoríme.
Napríklad v horúcom dni je pre smädného človeka určite osviežujúci pohár chladnej vody. (Matúš 10:42) Ale nikoho by predsa nenapadlo vyliať mu na hlavu vedro vody. Krajský dozorca, o ktorom sme sa tu zmienili, k tomu hovorí: „Najlepšie výsledky u príbuzných dosahujú tí, ktorí v nich vyvolávajú zvedavosť, keď im vydávajú svedectvo v odmeraných dávkach.“ Keď niektorý príbuzný, ktorý prejavoval odpor, dostane takpovediac smäd a začne sa pýtať, nasledujú často plodné biblické rozhovory.
Huriye, turecká svedkyňa, to doma dosiahla tak, že biblické publikácie nechávala otvorené na miestach, ktoré mohli zaujať jej neveriaceho manžela. Čítala deťom biblické príbehy, a keď načúval aj manžel, vysvetľovala ich tak, že to mohlo byť preňho užitočné. Niekedy sa jednoducho spýtala: „Pri dnešnom štúdiu som sa dozvedela to a to. Čo si o tom myslíš?“ Spomína aj pravidlá správania, na ktoré pamätala: „Zostaň pokojná, nedaj sa vyprovokovať a neurážaj sa. Nevyvolávaj dojem, že všetko vieš. Buď pokorná a zostávaj v pozadí.“ Jej manžel nakoniec prijal pravdu o kráľovstve a teraz slúži ako zvestovateľ celým časom.
Marijan pomohol niekoľkým príbuzným prijať pravdu. „Nič nevnucuj, ale čakaj na pravú chvíľu,“ radí. „Keď nás požiadajú, aby sme s nimi o pravde nehovorili, mali by sme to rešpektovať. Musíme byť trpezliví a mať ich radi.“ Slová z Kazateľa 3:7 platia najmä vtedy, keď príbuzní prejavujú odpor. Hovorí sa tu, že je „čas mlčať a čas hovoriť“. To si vyžaduje ochotu trpezlivo počúvať, nikoho neprerušovať a rešpektovať názory druhých. „Pri rozhovoroch s príbuznými nemá zmysel rozčuľovať sa,“ hovorí Petar, ktorý kedysi prejavoval odpor, ale neskôr zmenil svoj postoj.
Hlásať dobrým správaním
Istý neveriaci manžel robil celé roky svojej kresťanskej manželke ťažkosti a niekedy zamykal dvere, aby sa nemohla dostať dnu. Raz sa tak rozzúril, že jej roztrhal knihu, ktorú si zabudla upratať. Čo zmenilo jeho postoj? Sám to vysvetľuje: „Stále som si kládol otázku, prečo je moja manželka taká húževnatá a spolieha sa na Jehovu. Nemohol som jej nič vyčítať, lebo sa dobre starala o domácnosť a bola dobrou manželkou a dobrou matkou našich detí.“ Raz hľadal manžel nejaký materiál, ktorý by mohol použiť na päťminútový referát na seminári, a manželka mu dala dva výtlačky Prebuďte sa! Váhavo si ich prezeral a na svoje veľké prekvapenie tam našiel užitočný námet o výrobe ceruziek. Tak sa začal zaujímať o tieto časopisy. Dnes jeho rodinu spája uctievanie Jehovu.
Rada apoštola Petra, že manželka môže získať svojho neveriaceho manžela ‚bez slova cudným správaním spolu s hlbokou úctou‘, sa týka aj ostatných členov rodiny. (1. Petra 3:1, 2) Keď jedna manželská dvojica opustila staré nebiblické tradície a náboženstvo svojich rumunských rodičov, ich príbuzní začali prejavovať prudký odpor. Raz dokonca svokra napadla a pokúsila sa zabiť svoju nevestu. „Nedali sme sa tým odradiť ani vyprovokovať. Všetku svoju starosť sme vložili na Jehovu,“ rozpráva Nikolic. Po jedenástich rokoch sú jeho rodičia, obe jeho sestry aj s ich manželmi, pokrstenými svedkami. Čo prelomilo ľady? „Znamenitý príklad a kresťanské správanie. Inými slovami, netrávili sme veľa času tým, že by sme s nimi hovorili o pravde. Radšej sme sa snažili uplatňovať ju v praxi.“
Nevzdávaj sa nádeje!
Je istotne veľmi radostné pozorovať, ako príbuzní začínajú uctievať pravého Boha. Ale čo robiť, keď niektorí stále odporujú? Ako by si mal reagovať? Ježiš predvídal, že pravé uctievanie niekedy vyvolá medzi príbuznými drastické rozdelenie. (Matúš 10:34—37) Keď sa Marica stala Jehovovým svedkom, opustili ju všetci členovia rodiny. Neurobila nijaké kompromisy v svojom uctievaní, ale pritom uznávala, „že aj príbuzní majú právo na vlastné hľadisko a názor“. Jej postoj spôsobil, že ju opäť rešpektujú.
Ludwig si uvedomil, že musí milovať svojich rodičov, aj keď oni si volia inú životnú cestu. Stále si pripomínal priliehavé biblické texty, ako: „Cti svojho otca a matku“, „nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou“, „[buďte] vždy pripravení na obhajobu... s miernosťou a hlbokou úctou“ a „Pánov otrok... nemá bojovať“. (Efezanom 6:2; Kolosanom 4:6; 1. Petra 3:15; 2. Timotejovi 2:24) „Kedykoľvek som telefonoval rodičom alebo som k nim šiel na návštevu, prosil som Jehovu o múdrosť, a tak postupne z našich vzťahov mizlo napätie a začalo sa v nich prejavovať väčšie priateľstvo,“ hovorí Ludwig.
Nevzdávaj sa nádeje, že nakoniec semená pravdy vyrastú v srdciach tvojich príbuzných. Jeden manžel, ktorý bol pokrstený ako Jehovov svedok o tridsaťjeden rokov po svojej manželke, poznamenáva: „Pri pohľade naspäť musím priznať, že moja manželka mala so mnou veľa trpezlivosti. Dobre som vedel, že sa často za mňa modlila k Jehovovi.“
Nech sú slová vychádzajúce z tvojich úst vždy občerstvujúce a osviežujúce ako čerstvá voda. Áno, rozdeľ sa o „slávne dobré posolstvo šťastného Boha“ so všetkými ľuďmi, vrátane svojich príbuzných. (1. Timotejovi 1:11; Zjavenie 22:17) Tak sa splnia Ježišove slová: „Kto uverí vo mňa, ako hovorí Písmo, ‚z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.‘“ — Ján 7:38.