Naozaj sa treba ospravedlniť?

‚NIKDY sa neospravedlňujem,‘ napísal spisovateľ George Bernard Shaw. Iní ľudia azda hovoria: ‚Čo sa stalo, stalo sa.‘

Možno aj my sami váhame priznať si chybu zo strachu, že stratíme tvár. Azda si rozumovo zdôvodníme, že problém je v tom druhom. Alebo aj môžeme mať v úmysle ospravedlniť sa, ale odkladáme to, až si napokon začneme myslieť, že nám to už prepáčili.

Teda je ospravedlnenie nutné? Dá sa ním naozaj niečo dosiahnuť?

Láska nás zaväzuje ospravedlniť sa

Bratská láska je poznávacím znakom pravých nasledovníkov Ježiša Krista. Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Písma nabádajú kresťanov, aby ‚sa milovali navzájom vrúcne zo srdca‘. (1. Petra 1:22) Vrúcna láska nás zaväzuje, aby sme sa druhým ospravedlnili. Prečo? Pretože ľudská nedokonalosť nevyhnutne zapríčiňuje zranené city, ktoré prekážajú láske, ak sa neliečia.

Napríklad pre osobné nezhody s niekým v kresťanskom zbore sa s ním azda radšej nerozprávame. Ako možno obnoviť vzťah lásky, ak sme ho urazili? Vo väčšine prípadov tak, že sa ospravedlníme, a potom vynaložíme úsilie o srdečnú konverzáciu. Dlhujeme svojim spoluveriacim lásku, a keď hovoríme, že nám je ľúto, že sme ich urazili, vyrovnávame časť tohto dlhu. — Rimanom 13:8.

Na znázornenie: Mari Carmen a Paqui sú dve kresťanky, ktoré boli dlho priateľkami. Ale keďže Mari Carmen uverila určitému škodlivému táraniu, jej priateľstvo s Paqui ochladlo. Bez vysvetlenia sa Paqui úplne vyhýbala. Takmer po roku sa Mari Carmen dozvedela, že toto táranie bolo nepravdivé. Aká bola jej reakcia? Láska ju podnietila, aby zašla za Paqui a pokorne vyjadrila hlbokú ľútosť nad tým, že sa správala tak zle. Obom tvár zaliali slzy a odvtedy sú vernými priateľkami.

Aj keď azda necítime, že sme urobili niečo nesprávne, ospravedlnenie môže vyriešiť nedorozumenie. Manuel si spomína: „Pred mnohými rokmi sme s manželkou bývali v domácnosti jednej našej duchovnej sestry, kým ona bola v nemocnici. Robili sme všetko, čo bolo v našich silách, aby sme pomáhali jej i jej deťom počas jej choroby. Ale keď sa sestra vrátila domov, sťažovala sa istému priateľovi, že sme nenakladali správne s peniazmi na domácnosť.

Navštívili sme ju a vysvetlili sme, že možno pre našu mladosť a nedostatok skúseností sme sa nepostarali o veci tak, ako by to urobila ona. Ona ihneď reagovala slovami, že je nám zaviazaná a že je naozaj vďačná za všetko, čo sme pre ňu urobili. Problém bol vyriešený. Táto skúsenosť ma naučila, aké dôležité je pokorne prosiť o odpustenie, keď nastanú nedorozumenia.“

Jehova požehnal túto dvojicu za to, že prejavila lásku a že ‚sa usilovala o to, čo slúži pokoju‘. (Rimanom 14:19) K láske patrí aj uvedomovať si pocity iných. Peter nám radí, aby sme boli „spoločného cítenia“. (1. Petra 3:8, Preklad Štefana Porúbčana) Ak máme spolucítenie, je pravdepodobnejšie, že postrehneme bolesť, ktorú sme spôsobili bezmyšlienkovitým slovom alebo skutkom, a budeme podnietení ospravedlniť sa.

‚Prepášte sa pokorou mysle‘

Aj medzi vernými kresťanskými staršími môže občas dôjsť k prudkej výmene názorov. (Porovnaj Skutky 15:37–39.) To sú situácie, keď by ospravedlnenie bolo veľmi užitočné. Ale čo pomôže staršiemu či ktorémukoľvek inému kresťanovi, pre ktorého je ťažké ospravedlniť sa?

Kľúčom je pokora. Apoštol Peter radil: „Prepášte [sa] pokorou mysle k sebe navzájom.“ (1. Petra 5:5) Hoci je pravda, že vo väčšine sporov nesú vinu obe strany, pokorný kresťan venuje pozornosť vlastným chybám a je ochotný uznať ich. — Príslovia 6:1–5.

Ten, komu sa niekto ospravedlní, by to mal pokorne prijať. Na znázornenie si predstavme, že dvaja ľudia, ktorí spolu potrebujú komunikovať, stoja na vrchole dvoch rôznych vrchov. Rozhovor cez priepasť, ktorá ich oddeľuje, sa javí ako nemožný. Ale keď jeden z nich zostúpi dolu do údolia a druhý nasleduje jeho príklad, môžu sa ľahko porozprávať. Podobne, ak si dvaja kresťania potrebujú vyriešiť nejaký spor, ktorý je medzi nimi, nech sa každý z nich pokorne stretne s tým druhým, obrazne povedané, v údolí a primerane sa ospravedlní. — 1. Petra 5:6.

Ospravedlniť sa znamená v manželstve veľa

Manželstvo dvoch nedokonalých ľudí nevyhnutne prináša príležitosti na ospravedlnenie. A ak manžel i manželka majú spolucítenie, podnieti ich to, aby sa ospravedlnili, keby náhodou hovorili alebo konali neohľaduplne. V Prísloviach 12:18 sa uvádza: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych je uzdravením.“ ‚Bezmyšlienkovité bodnutia‘ nemožno odstrániť, ale možno ich liečiť úprimným ospravedlnením. Samozrejme, to si vyžaduje ustavičné uvedomovanie si takýchto bodnutí a úsilie.

Susana o svojom manželstve hovorí: „S Jackomb žijeme v manželstve už 24 rokov, no stále sa jeden o druhom učíme niečo nové. Je smutné, že sme sa pred nejakým časom oddelili a žili sme niekoľko týždňov každý zvlášť. Ale poslúchli sme biblickú radu starších a opäť sme sa dali dokopy. Teraz si uvedomujeme, že pre naše veľmi odlišné osobnosti je pravdepodobné, že nastanú zrážky. Keď sa to stane, rýchlo sa ospravedlníme a naozaj sa usilovne snažíme pochopiť pohľad toho druhého. Som šťastná, že môžem povedať, že naše manželstvo sa podstatne zlepšilo.“ Jack dodáva: „Naučili sme sa tiež rozpoznávať tie momenty, v ktorých sme náchylní rozčúliť sa. V takých chvíľach zaobchádzame jeden s druhým mimoriadne citlivo.“ — Príslovia 16:23.

Mal by si sa ospravedlniť, ak si myslíš, že ty nie si na vine? Keď sú zasiahnuté hlboké city, je ťažké byť objektívny v posúdení, kto nesie vinu. Ale dôležitý je pokoj v manželstve. Uvažuj o Abigail, Izraelitke, ktorej manžel zle zaobchádzal s Dávidom. Aj keď nemohla byť obvinená za hlúposť svojho manžela, ospravedlnila sa. Prosila: „Prepáč, prosím, priestupok svojej otrokyne.“ Dávid reagoval tak, že s ňou zaobchádzal ohľaduplne a pokorne uznal, že keby nebolo jej, prelial by nevinnú krv. — 1. Samuelova 25:24–28, 32–35.

Podobne aj kresťanka June, ktorá je vydatá už 45 rokov, je toho názoru, že úspešné manželstvo si vyžaduje ochotu byť prvý, kto sa ospravedlní. Rozpráva: „Hovorím si, že naše manželstvo je dôležitejšie než moje osobné pocity. Preto keď sa ospravedlním, cítim, že prispievam k manželstvu.“ Starší muž menom Jim hovorí: „Ospravedlňujem sa svojej manželke aj za bezvýznamné veci. Odkedy podstúpila vážnu operáciu, ľahko sa rozruší. Preto jej pravidelne kladiem ruku okolo pliec a hovorím: ‚Prepáč, miláčik. Nemal som v úmysle rozrušiť ťa.‘ A ona ihneď ožije, ako keď polejete rastlinku.“

Ak sme zranili človeka, ktorého veľmi milujeme, pohotové ospravedlnenie sa je veľmi účinné. Milagros zo srdca súhlasí: „Trpím nedostatkom sebadôvery a jediné manželovo ostré slovo ma znervózni. Ale keď sa manžel ospravedlní, hneď sa cítim lepšie.“ Písma nám výstižne hovoria: „Príjemné reči sú plásty medu, sladké duši a uzdravením pre kosti.“ — Príslovia 16:24.

Využívajme umenie ospravedlniť sa

Ak si zvykneme ospravedlniť sa, keď je to nutné, pravdepodobne zistíme, že ľudia budú reagovať priaznivo. A možno sa aj sami ospravedlnia. Keď cítime, že sme niekoho rozrušili, prečo neurobiť svojím zvykom, že sa ospravedlníme, namiesto toho, žeby sme robili všetko možné, aby sme sa vyhli priznaniu nejakej chyby? Svet si azda myslí, že ospravedlniť sa je známkou slabosti, no v skutočnosti je to dôkaz kresťanskej zrelosti. Pravdaže, nechceli by sme byť ako tí, ktorí si priznajú niečo nesprávne, ale pritom bagatelizujú svoju zodpovednosť. Napríklad hovoríme niekedy, že je nám niečoho ľúto, a pritom to nemyslíme úprimne? Ak prichádzame neskoro a veľmi sa ospravedlňujeme, sme rozhodnutí zlepšiť sa vo svojej dochvíľnosti?

Teda naozaj sa treba ospravedlniť? Áno, treba. Dlhujeme to sami sebe aj iným. Ospravedlnenie môže pomôcť zmierniť bolesť spôsobenú nedokonalosťou a môže uzdraviť napäté vzťahy. Každé vyjadrené ospravedlnenie je lekciou pokory a školí nás, aby sme sa stali vnímavejšími na pocity iných. Výsledkom bude to, že spoluveriaci, manželský druh a ďalší nás budú považovať za ľudí, ktorí si zasluhujú ich náklonnosť a dôveru. Budeme mať pokoj mysle a Jehova Boh nás požehná.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 23]

Úprimné ospravedlnenie podporuje kresťanskú lásku