Otázky čitateľov

Čo by mal urobiť kresťan, keď je povolaný slúžiť v porote?

V súdnom systéme niektorých krajín sa využívajú poroty vyberané spomedzi občanov. Tam, kde je to bežné, sa kresťan musí rozhodnúť, ako reagovať, keď dostane príkaz hlásiť sa do služby v porote. Mnohí kresťania prišli s dobrým svedomím k záveru, že biblické zásady im nebránia, aby sa do takejto služby dostavili, práve tak ako Sadrach, Mézach a Abednego vyhoveli príkazu babylonskej vlády, aby sa dostavili na nížinu Dúra, a ako Jozef s Máriou išli na príkaz rímskej vrchnosti do Betlehema. (Daniel 3:1–12; Lukáš 2:1–4) Praví kresťania však môžu zvážiť niektoré činitele.

Poroty sa nevyužívajú všade. V niektorých krajinách rozhoduje v súkromných sporoch i v kriminálnych prípadoch profesionálny sudca alebo skupina sudcov. Inde je bežné takzvané zvykové právo a do súdneho konania je zapojená porota. No väčšina ľudí má iba hmlistú predstavu o tom, ako sú poroty vyberané a čo robia. Preto bude užitočné získať o tom prehľad, či už sa vás služba v porote týka alebo nie.

Boží ľud uznáva Jehovu ako Najvyššieho Sudcu. (Izaiáš 33:22) V starovekom Izraeli slúžili ako sudcovia pri riešení sporov a pri rozhodovaní v otázkach zákona skúsení muži, ktorí boli priami a nestranní. (2. Mojžišova 18:13–22; 3. Mojžišova 19:15; 5. Mojžišova 21:18–21) V čase, keď bol na zemi Ježiš, sudcovskú úlohu vykonával Sanhedrin, židovský najvyšší súd. (Marek 15:1; Skutky 5:27–34) Neexistovalo ustanovenie, podľa ktorého by mal byť priemerný Žid členom občianskej poroty.

V iných krajinách sa využívali poroty tvorené občanmi. Sokrata súdilo 501 porotcov. Pojednávanie pred porotou existovalo aj v Rímskej republike, i keď bolo zrušené za vlády cisárov. Neskôr anglický kráľ Henrich III. urobil opatrenie, aby obvineného súdili jeho susedia. Keďže obvineného poznali, myslelo sa, že ich rozsudok bude spravodlivejší než postupy, pri ktorých sa obvinený pokúšal dokázať svoju nevinu súbojom alebo prežitím nejakých ordálií. Ako plynul čas, porotný systém sa zmenil na usporiadanie, v rámci ktorého si skupina občanov mala vypočuť nejaký prípad a dospieť k rozsudku založenému na dôkazoch. Jednotlivými dôkazmi ich viedol profesionálny sudca.

Existujú rozdiely, pokiaľ ide o druh porôt, o počet porotcov a o to, čo je potrebné, aby sa dospelo k rozsudku. Napríklad veľká porota v Spojených štátoch pozostávajúca z 12 až 23 členov rozhoduje, či existuje dosť dôkazov na to, aby mohol byť človek obžalovaný z nejakého trestného činu; nerozhoduje o vine či nevine. Podobne aj porotcovia v koronerovej porote (vyšetrovacia porota) zvažujú dôkazy, aby rozhodli, či bol spáchaný zločin.

Keď sa povie porota, väčšina ľudí má na mysli skupinu 12 občanov na súdnom pojednávaní — buď pri súkromnom spore, alebo v kriminálnom prípade — ktorí počúvajú svedecké výpovede, aby rozhodli o vine či nevine. Tu, na rozdiel od veľkej poroty, ide o malú porotu. Súd obvykle posiela oznámenia jednotlivcom vybratým zo zoznamu voličov, držiteľov vodičského oprávnenia alebo podobne, aby sa dostavili slúžiť v porote. Niektorí jednotlivci, napríklad trestaní zločinci a duševne nespôsobilí, môžu byť automaticky vyradení. Ďalší — napríklad lekári, duchovní, právnici alebo majitelia malých podnikov — môžu v závislosti od miestneho zákona požadovať výnimku. (Niektorí môžu byť vyňatí, pretože proti službe v porote majú silné osobné námietky založené na svojom svedomí.) Avšak úrady v rastúcej miere výnimky eliminujú, takže hlásiť sa do služby v porote sú povinní všetci, možno opakovane v priebehu rokov.

Nie všetci, ktorí sa dostavia slúžiť v porote, musia sedieť ako porotcovia na súdnom pojednávaní. Zo skupiny povolaných slúžiť v porote sú náhodne vybratí niekoľkí ľudia ako potenciálni porotcovia pre konkrétny právny prípad. Potom sudca oznámi totožnosť jednotlivých strán a ich právnych zástupcov a opíše charakter prípadu. Spolu s právnymi zástupcami preverí každého potenciálneho porotcu. Vtedy je čas hovoriť, ak niekto z dôvodu svedomia nechce slúžiť v porote pre charakter daného prípadu.

Túto skupinu treba zredukovať na taký počet, ktorý bude naozaj zasadať počas prerokúvania prípadu. Sudca zamietne každého, koho nestrannosť by mohla byť spochybnená možnou zainteresovanosťou v danom prípade. Aj právni zástupcovia oboch strán majú výsadné právo zamietnuť niekoľkých porotcov. Každý, kto je prepustený z tejto skupiny porotcov, sa vráti do pôvodnej skupiny, aby počkal na náhodný výber pre iné právne prípady. Niektorí kresťania v tejto situácii využili čas na neformálne vydávanie svedectva. Po niekoľkých dňoch sa povinnosť občana slúžiť v porote naplní, či už ako porotca naozaj zasadal alebo nie.

Kresťania sa snažia „starať sa o svoje záležitosti“ a nemiešať sa „do záležitostí iných ľudí“. (1. Tesaloničanom 4:11; 1. Petra 4:15) Keď jeden Žid žiadal Ježiša, aby rozsúdil istú záležitosť týkajúcu sa dedičstva, Ježiš odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil nad vami za sudcu alebo za toho, kto rozdeľuje?“ (Lukáš 12:13, 14) Ježiš prišiel oznamovať dobré posolstvo o Kráľovstve, a nie rozhodovať v právnych záležitostiach. (Lukáš 4:18, 43) Jeho odpoveď azda toho muža podnietila, aby použil postup na urovnávanie sporov predložený v Božom Zákone. (5. Mojžišova 1:16, 17) Hoci sú tieto argumenty pádne, reagovať na nariadenie a dostaviť sa slúžiť v porote je niečo iné ako miešať sa do záležitostí iných. Skôr sa to podobá situácii troch Danielových druhov. Babylonská vláda im prikázala, aby sa dostavili na nížinu Dúra, a oni tým, že to urobili, neporušili Boží Zákon. To, čo urobili potom, bola iná vec, ako ukazuje Biblia. — Daniel 3:16–18.

Keď Boží služobníci prestali byť viazaní mojžišovským Zákonom, v rôznych krajinách nutne prichádzali do styku so svetskými súdmi. Apoštol Pavol nabádal „svätých“ v Korinte, aby si urovnali spory v rámci zboru. Hoci hovoril o sudcovskom zbore svetských súdov ako o ‚nespravodlivých ľuďoch‘, nepoprel, že takéto súdy majú svoje miesto v riešení svetských záležitostí. (1. Korinťanom 6:1) Obhajoval sa v rámci rímskeho súdneho usporiadania, dokonca sa vo svojom právnom prípade odvolal na cézara. Nedá sa povedať, že by svetské súdy boli vo svojej podstate zlé. — Skutky 24:10; 25:10, 11.

Svetské súdy sú závislé od „nadriadených vrchností“. Tie „umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“ a ony vytvárajú a presadzujú zákony. Pavol napísal: „Je Božou služobníčkou tebe na dobro. Avšak ak konáš to, čo je zlé, boj sa: Veď nadarmo nenosí meč; je totiž Božou služobníčkou, pomstiteľkou, aby prejavila hnev nad tým, kto koná zlo.“ Kresťania neodporujú vrchnosti, keď vykonáva takéto zákonné funkcie, lebo sa nechcú ‚postaviť proti nej‘ a byť odsúdení. — Rimanom 13:1–4; Títovi 3:1.

Pri zvažovaní jednotlivých činiteľov by kresťania mali uvážiť, či sa môžu podriadiť určitým požiadavkám cézara. Pavol radil: „Dávajte každému [nadriadeným vrchnostiam], čo komu patrí: daň tomu, kto vyžaduje daň; poplatok tomu, kto vyžaduje poplatok; bázeň tomu, kto vyžaduje takú bázeň.“ (Rimanom 13:7) To je jasné, pokiaľ ide o peňažnú daň. (Matúš 22:17–21) Ak cézar hovorí, že občania musia venovať svoj čas a úsilie na čistenie ciest alebo vykonávať inú prácu, ktorá patrí medzi cézarove úlohy, každý kresťan sa musí rozhodnúť, či sa podriadi. — Matúš 5:41.

Niektorí kresťania sa na službu v porote pozerali tak, že tým splácajú cézarovi to, čo patrí cézarovi. (Lukáš 20:25) Úlohou toho, kto slúži v porote, je vypočuť si dôkazy a vyjadriť poctivý názor na otázky faktu alebo práva. Napríklad porotcovia vo veľkej porote rozhodujú, či dôkazy oprávňujú priviesť niekoho pred súd; nerozhodujú o vine. A ako je to pri bežnom súdnom pojednávaní? V súkromnom spore by porota mohla priznávať odškodné alebo vyrovnanie. V kriminálnom prípade majú porotcovia rozhodnúť, či dôkazy podporujú výrok o vine. Niekedy odporúčajú, aký trest vymedzený zákonom by sa mal udeliť. Potom vláda použije svoju autoritu, „aby prejavila hnev nad tým, kto koná zlo“ alebo ‚aby uvalila trest na zločincov‘. — 1. Petra 2:14.

Čo ak kresťan cíti, že mu svedomie nedovoľuje byť členom nejakej konkrétnej poroty? Biblia sa nezmieňuje o službe v porote, preto taký kresťan nemôže povedať: ‚Byť členom akejkoľvek poroty je proti môjmu náboženstvu.‘ V závislosti od právneho prípadu by mohol vyhlásiť, že členstvo v porote zostavenej pre konkrétny prípad je proti jeho osobnému svedomiu. Mohlo by to tak byť, keby sa prípad týkal sexuálnej nemravnosti, potratu, zabitia alebo inej spornej otázky, v ktorej je jeho zmýšľanie formované biblickým poznaním a nielen svetským zákonom. V skutočnosti je však celkom možné, že proces, pre ktorý je vybratý, sa netýka takýchto sporných otázok.

Zrelý kresťan by tiež uvažoval o tom, či by niesol nejakú zodpovednosť za rozsudok, ktorý vynesú sudcovia. (Porovnaj 1. Mojžišovu 39:17–20; 1. Timotejovi 5:22.) Keby bol výrok o vine mylný a bol by uložený trest smrti, niesol by aj kresťan v porote krvnú vinu? (2. Mojžišova 22:2; 5. Mojžišova 21:8; 22:8; Jeremiáš 2:34; Matúš 23:35; Skutky 18:6) Pilát v Ježišovom procese nechcel ‚niesť vinu za krv tohto človeka‘. Židia bez váhania povedali: „Jeho krv nech príde na nás a na naše deti.“ — Matúš 27:24, 25.

Ak sa kresťan dostavil slúžiť v porote, ako mu nariadila vláda, ale pre svoje svedomie odmietol zasadať v konkrétnom prípade aj napriek naliehaniu sudcu, mal by byť pripravený vyrovnať sa s následkami, akými je pokuta alebo uväznenie. — 1. Petra 2:19.

Keď všetko zhrnieme, každý kresťan, ktorý stojí pred povinnosťou slúžiť v porote, sa musí rozhodnúť, ako bude na základe svojho porozumenia Biblie a svojho svedomia postupovať. Niektorí kresťania sa dostavili slúžiť v porote a boli členmi určitých porôt. Iní cítili, že to musia odmietnuť, aj keď ich čaká trest. Každý kresťan sa musí rozhodnúť sám za seba, čo urobí, a druhí by nemali jeho rozhodnutie kritizovať. — Galaťanom 6:5.

Jehovovi svedkovia usporadúvajú medzinárodné zjazdy

V roku 1998 plánuje vedúci zbor Jehovových svedkov usporiadať medzinárodné zjazdy. Toto oznámenie sa stretlo s nadšeným ohlasom na výročnej schôdzi Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania, ktorá sa konala v sobotu 5. októbra 1996 v zjazdovej sále v Jersey City.

Popri bežných oblastných zjazdoch sa bude niekoľko medzinárodných zjazdov konať v Severnej Amerike v polovici roku 1998. Očakáva sa, že tieto zhromaždenia spoja státisíce Jehovových svedkov z mnohých častí zeme. Aby bolo umožnené zastúpenie z čo najväčšieho počtu krajín, každá z vyše 100 odbočiek spoločnosti Watch Tower bude mať určený počet delegátov pre vybrané mesto medzinárodného zjazdu v Severnej Amerike.

Je jasné, že nie všetci, ktorí by radi cestovali do Severnej Ameriky, budú môcť ísť. No tisíce svedkov sa budú môcť zúčastniť medzinárodného zjazdu bližšie k svojmu domovu. Robia sa opatrenia na medzinárodné zjazdy v dvoch alebo troch krajinách Európy a ďalšie budú v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike, južnom Pacifiku a Karibskej oblasti.

Vo vhodnom čase oznámia odbočky Spoločnosti zborom na svojich územiach mesto alebo mestá, kam sú pozvané na zjazd. Budú poskytnuté informácie o dátumoch zjazdov a opatreniach na výber delegátov. Tí, ktorí by si radi vyplnili prihlášku na výber delegátov, si možno hneď začnú šetriť nejaké prostriedky na túto zvláštnu udalosť.

Jehovovi svedkovia na celom svete sa môžu tešiť na to, čo sa pripravuje na tieto medzinárodné zhromaždenia v roku 1998. Na oblastných zjazdoch vo všetkých krajinách bude podobný program.