Pieseň 142
Nádej tvorstva na oslobodenie
1. Ach, tvorstvo zúfa, v bolesti vzdychá
a osteň smrti víťazí.
Pravdu odmietlo, Boha sa zrieklo,
tma beznádeje ho mrazí.
2. Choď, Boha hľadaj a k nemu vzhliadaj,
veď tvorstvo nádej má, čakaj!
Slobodu dá ti a nádej vráti
Boh každému, kto dnes vzlyká.
3. Tvorstvo sa súži a vrúcne túži
byť už šťastné a slobodné.
Boh Krista nám dal, by ním z nás hriech sňal,
už vládne panstvo pokojné.
4. Zástupy prúdia a mnohí ľudia
dnes k Bohu sa zhromažďujú.
Už chcú byť mierni a Bohu verní,
ku slobode napredujú.