Otázky čitateľov

◼ Prijímajú Jehovovi svedkovia injekcie krvných zložiek, ako je imunoglobulín alebo albumín?

Niektorí áno, lebo si myslia, že Písmo jasne nevylučuje injekciu malej časti alebo zložky odobranej z krvi.

Stvoriteľ najprv uložil celému ľudstvu záväzok vyhnúť sa prijímaniu krvi: „Každý pohybujúci sa živočích, ktorý je nažive, nech vám slúži ako potrava... Iba telo s jeho dušou — jeho krvou — nesmiete jesť.“ (1. Mojžišova 9:3, 4) Krv bola posvätná, a tak mohla byť použitá len pri obeti. Ak sa nepoužila takto, mala byť vyliata na zem. — 3. Mojžišova 17:13, 14; 5. Mojžišova 12:15, 16.

To nebolo len prechodné obmedzenie pre Židov. Potreba zdržiavať sa krvi bola opakovaná kresťanom. (Skutky 21:25) V Rímskej ríši sa totiž Boží zákon bežne porušoval, pretože ľudia jedli pokrmy pripravované s krvou. Porušoval sa tiež z „lekárskych“ dôvodov; Tertulián uvádza, že niektorí muži prijímali krv vo viere, že môže vyliečiť epilepsiu. ‚Žiadostivo chlamtali krv zločincov zabitých v aréne.‘ Dodal: „Červenajte sa za svoje mrzké spôsoby pred kresťanmi, ktorí nemajú v jedle ani krv zvierat.“ Jehovovi svedkovia sú dnes rovnako rozhodnutí neporušiť Boží zákon bez ohľadu na to, aké bežné je pre iných jesť pokrmy pripravované s krvou. V štyridsiatych rokoch sa rozšírilo používanie transfúzií krvi a svedkovia spoznali, že poslúchať Boha znamená vyhýbať sa tiež transfúziám krvi, i keď na nich lekári naliehajú.

Najprv sa pri väčšine transfúzií používala celá krv. Neskôr začali výskumníci deliť krv na primárne zložky, lebo lekári prišli k záveru, že niektorý pacient možno nepotrebuje všetky hlavné súčasti krvi. Ak mu dali len jednu zložku, bolo to preňho menej nebezpečné a lekári mohli lepšie využiť krv, ktorú mali k dispozícii.

Ľudská krv sa dá rozdeliť na tmavú bunečnú zložku a nažltlú tekutinu (plazmu alebo sérum). Bunečnú časť (45 percent objemu) tvorí to, čo sa bežne nazýva červené krvinky, biele krvinky a doštičky. Ďalších 55 percent je plazma. V 90 percentách ju tvorí voda, ale obsahuje malé množstvo mnohých bielkovín, hormónov, solí a enzýmov. Mnoho darovanej krvi sa dnes delí na primárne zložky. Jeden pacient možno dostane transfúziu plazmy (azda čerstvú mrazenú plazmu) na liečenie šoku. Ale chudokrvný pacient môže dostať masu červených krviniek, totiž červené krvinky, ktoré boli uskladnené a potom vložené do tekutiny a použité na transfúziu. Na transfúziu sa používajú aj doštičky a biele krvinky, ale nie tak často.

V biblických časoch ľudia ešte nevynašli takú techniku na použitie týchto zložiek. Boh jednoducho prikázal, ‚aby sa zdržiavali krvi‘. (Skutky 15:28, 29) Ale prečo by si mal niekto myslieť, že je nejaký rozdiel medzi tým, či je krv celá, alebo rozdelená na tieto zložky? Hoci niektorí ľudia pili krv, kresťania to odmietali, aj keď to znamenalo smrť. Myslíš si, že by reagovali inak, keby niekto krv zachytil, nechal ju, kým sa rozdelí, a potom im ponúkol len plazmu, alebo len zrazeninu, hoci v krvavej údenine? Určite nie. Preto Jehovovi svedkovia neprijímajú transfúziu celej krvi ani ich primárnych zložiek (červených krviniek, bielych krviniek, doštičiek ani plazmy) použitých na podobný účel.

Ale ako napovedá otázka, vedci sa poučili o špecializovaných zložkách krvi a o tom, ako ich používať. Bežná sporná otázka sa týka plazmatických bielkovín — globulínov, albumínov a fibrinogenu. Najrozšírenejšie liečebné použitie je zrejme injekcia imunoglobulínu. Prečo sa to robí?

Tvoje telo vie vyrábať protilátky proti istým chorobám a tak ti dáva aktívnu imunitu. To je základ pre včasné očkovanie vakcínou (toxoidom) proti detskej obrne, červienke, osýpkam, tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a tyfoidnej horúčke. Ale ak niekto iba nedávno prišiel do styku s istými vážnymi chorobami, lekári možno odporučia injekciu séra (antitoxínu), aby získal okamžitú pasívnu imunitu. Donedávna sa také injekcie vyrábali získavaním imunoglobulínu, ktorý obsahuje protilátky, z už imúnnej osoby.a Pasívna imunita získaná injekciou nie je trvalá, lebo injikované protilátky sa časom z tela vylúčia.

Vzhľadom na príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘ niektorí kresťania usúdili, že by nemali prijímať injekciu imunoglobulínu (bielkoviny), hoci to bola len malá zložka krvi. Ich postoj je jednoduchý a jasný — žiadna zložka krvi v žiadnej podobe a v nijakom množstve.

Iní usúdili, že sérum (antitoxín) ako imunoglobulín, ktorý obsahuje len nepatrný zlomok darcovej krvnej plazmy a použije sa na podporu ich obranyschopnosti proti chorobe, nie je to isté ako transfúzia krvi pre zachovanie života. Preto im svedomie priamo nezakazuje prijať imunoglobulín alebo podobné malé zložky.b Dôjdu možno k záveru, že ich rozhodnutie spočíva predovšetkým v tom, či sú ochotní prijať zdravotné riziko, ktoré prináša so sebou injekcia vyrobená z cudzej krvi.

Významné je to, že krvný obeh ťarchavej je oddelený od krvného obehu plodu v jej lone; ich krvné skupiny sú často odlišné. Krv matky neprechádza do plodu. Formované elementy (bunky) a ani sama plazma neprechádzajú z matkinej krvi cez placentárnu bariéru do krvi plodu. Keď sa dokonca krv matky a plodu zmieša, môžu neskôr nastať zdravotné problémy (neznášanlivosť Rh alebo ABO). Ale niektoré látky z plazmy prechádzajú do obehu plodu. Patria snáď medzi ne bielkoviny z plazmy, ako imunoglobulín a albumín? Niektoré áno.

Ťarchavá žena má aktívny mechanizmus, ktorým sa niektoré imunoglobulíny sťahujú z matkinej krvi do plodu. Keďže tento prirodzený pohyb protilátok do plodu nastáva pri každej ťarchavosti, deti sa rodia s určitým stupňom normálnej obranyschopnosti voči niektorým infekciám.

Podobne je to s albumínom, ktorý môžu lekári predpísať ako liek pri šoku alebo niektorých iných stavoch.c Bádatelia dokázali, že albumín z plazmy sa tiež prenáša, hoci menej účinne, cez placentu z matky do jej plodu.

To, že niektoré bielkovinové zložky z plazmy prirodzene prechádzajú do krvi iného jedinca (plodu), môže byť ďalšou vecou na úvahu, keď sa kresťan rozhoduje, či prijme imunoglobulín, albumín alebo podobné injekcie malých zložiek plazmy. Niektorý možno usúdi, že to môže s dobrým svedomím prijať, iný možno usúdi, že to nemôže prijať. Každý sa musí osobne rozhodnúť pred Bohom.

[Poznámky pod čiarou]