Posolstvo, ktoré musíme oznamovať

„BOJ SA PRAVÉHO BOHA A DODRŽUJ JEHO PRIKÁZANIA“

DÁVNO pred kresťanskou érou Jehova povedal vernému Abrahámovi, že urobí opatrenie na požehnanie ‚všetkých národov zeme‘. (1. Mojž. 22:18) Inšpiroval aj Šalamúna, aby napísal základnú požiadavku, ktorá platí pre všetkých ľudí: „Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ ​(Kaz. 12:13) Ale ako sa o tom mali dozvedieť ľudia žijúci vo všetkých národoch?

Hoci vždy boli nejakí ľudia, ktorí verili Božiemu slovu, Biblia ukazuje, že intenzívne celosvetové vydávanie svedectva, ktoré nakoniec malo priniesť toto dobré posolstvo všetkým národom, bolo vyhradené pre „Pánov deň“. Tento deň sa začal v roku 1914. (Zjav. 1:10) O tomto čase je v Zjavení 14:6, 7 zapísané proroctvo, že pod vedením anjelov bude „každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu“ oznamované životne dôležité posolstvo. Ľudia budú nabádaní: „Bojte sa Boha a oslavujte ho, lebo prišla hodina jeho súdu, a preto uctievajte Toho, ktorý utvoril nebo a zem a more a pramene vôd.“ Božou vôľou je, aby sa toto posolstvo oznamovalo. A my máme výsadu zúčastňovať sa na tomto diele.

„Pravý Boh.“ Slová „ste moji svedkovia“ vyslovil Jehova v situácii, keď sa rozoberala otázka božskosti. (Iz. 43:10) Posolstvo, ktoré treba oznámiť, nie je len o tom, že ľudia by mali mať nejaké náboženstvo alebo veriť v nejakého boha. Majú dostať príležitosť dozvedieť sa, že jediným pravým Bohom je Stvoriteľ neba a zeme. (Iz. 45:5, 18, 21, 22; Ján 17:3) Iba tento pravý Boh môže spoľahlivo predpovedať budúcnosť. Máme výsadu poukazovať na to, že splnenie Jehovovho slova v minulosti kladie pevný základ na dôveru, že sa uskutoční aj všetko, čo sľúbil do budúcnosti. — Joz. 23:14; Iz. 55:10, 11.

Samozrejme, mnohí ľudia, ktorým vydávame svedectvo, uctievajú iných bohov alebo tvrdia, že neuctievajú žiadneho boha. Ak chceme, aby si nás vypočuli, zrejme bude potrebné začať niečím, čo zaujíma obe strany. Môžeme sa poučiť z príkladu zapísaného v Skutkoch 17:22–31. Všimni si, že hoci bol apoštol Pavol taktný, otvorene svojim poslucháčom povedal o zodpovednosti, ktorú nesú všetci ľudia pred Bohom, Stvoriteľom neba a zeme.

Oznamovanie Božieho mena. Neváhaj označiť pravého Boha menom. Jehova miluje svoje meno. (2. Mojž. 3:15; Iz. 42:8) Chce, aby ľudia toto meno poznali. Zariadil, aby bolo jeho slávne meno zapísané do Biblie viac ako 7000-krát. Máme zodpovednosť oznamovať ho ľuďom. — 5. Mojž. 4:35.

Vyhliadky celého ľudstva do budúcnosti závisia od toho, či ľudia poznajú Jehovu a či ho vzývajú vo viere. (Joel 2:32; Mal. 3:16; 2. Tes. 1:8) No väčšina ľudí nepozná Jehovu. K nim patrí veľký počet tých, ktorí sa hlásia k uctievaniu Boha Biblie. I keď majú Bibliu a čítajú ju, možno ešte stále nepoznajú Božie osobné meno, keďže z mnohých súčasných prekladov bolo odstránené. Niektorí ľudia sa stretli s menom Jehova iba vtedy, keď im ich náboženskí vodcovia povedali, aby ho nepoužívali.

Ako môžeme ľudí zoznámiť s Božím menom? Nič nie je také pôsobivé ako ukázať im ho v Biblii — ak je to možné, v ich vlastnej. V niektorých prekladoch Biblie sa toto meno vyskytuje tisícekrát. Slovenský katolícky preklad používa toto meno veľakrát vo forme Jahve. Iné preklady používajú náhradný výraz „Hospodin“, čo je starosloviensky výraz pre „Pán“. Vo viacerých inojazyčných prekladoch sú náhradné výrazy ako „Pán“ a „Boh“ na miestach, kde sa v pôvodnom texte vyskytuje Božie osobné meno, vytlačené odlišným typom písma. Tam, kde súčasné preklady Božie osobné meno úplne vynechali, bude možno zvestovateľ musieť pomocou niektorého staršieho prekladu Biblie ľuďom ukázať, čo sa stalo. V niektorých krajinách je možné poukázať na Božie meno v náboženských piesňach alebo v nápisoch na nejakej verejnej budove.

Aj v prípade ľudí, ktorí uctievajú iných bohov, možno účinne použiť Jeremiáša 10:10–13 z Prekladu nového sveta. Táto pasáž nielenže uvádza Božie meno, ale aj jasne vysvetľuje, kto je Jehova.

Neskrývaj meno Jehova za označenia „Boh“ a „Pán“, ako to robia cirkvi kresťanstva. To neznamená, že musíš Božie meno použiť na začiatku každého rozhovoru. Niektorí ľudia majú predsudky, a preto by rozhovor hneď ukončili. Ale keď sa rozhovor už rozprúdi, neváhaj používať Božie meno.

Je pozoruhodné, že Biblia používa Božie osobné meno častejšie ako označenia „Pán“ a „Boh“ dohromady. Pisatelia Biblie sa však nesnažili začleniť Božie meno do každej vety. Používali ho prirodzene, spontánne a s úctou. To je dobrý príklad pre nás.

Nositeľ tohto mena. Hoci skutočnosť, že Boh má osobné meno, je sama osebe dôležitou pravdou, je to len začiatok.

Aby ľudia mohli Jehovu milovať a vzývať ho vo viere, potrebujú spoznať, akým je Bohom. Keď Jehova oznamoval svoje meno Mojžišovi na vrchu Sinaj, neurobil to len opakovaním slova „Jehova“. Upozornil aj na niektoré zo svojich výnimočných vlastností. (2. Mojž. 34:6, 7) To je príklad, ktorým by sme sa mali riadiť aj my.

Či už niekomu vydávaš svedectvo, alebo máš prejav v zbore, keď hovoríš o požehnaniach Kráľovstva, ukáž, čo tieto požehnania naznačujú o Bohu, ktorý také veci sľubuje. Keď sa zmieňuješ o jeho prikázaniach, vyzdvihni múdrosť a lásku, ktorá sa v nich odzrkadľuje. Vysvetli, že Božie požiadavky na nás nekladú bremeno, ale naopak, ich cieľom je priniesť nám úžitok. (Iz. 48:17, 18; Mich. 6:8) Ukáž, ako každý z Jehovových prejavov moci odhaľuje niečo o jeho osobnosti, o jeho normách, o jeho predsavzatí. Upozorni poslucháčov na to, ako vyvážene Jehova prejavuje svoje vlastnosti. Nech ťa ľudia počujú vyjadrovať sa o pocitoch, ktoré prechovávaš k Jehovovi. Tvoja láska k nemu môže prebudiť takú lásku aj v iných.

Naliehavé posolstvo pre našu dobu vyzýva všetkých ľudí, aby sa báli Boha. Tým, čo hovoríme, by sme sa mali snažiť budovať v nich takú zbožnú bázeň. Táto bázeň je zdravý strach, hlboká posvätná úcta pred Jehovom. (Žalm 89:7) Ak máme takú bázeň, uvedomujeme si, že Jehova je najvyšší Sudca a že naše vyhliadky do budúcnosti závisia od jeho schválenia. (Luk. 12:5; Rim. 14:12) Taká bázeň je preto spojená s hlbokou láskou k Bohu a, prirodzene, aj so silnou túžbou páčiť sa mu. (5. Mojž. 10:12, 13) Zbožná bázeň nás tiež podnecuje nenávidieť to, čo je zlé, poslúchať Božie prikázania a uctievať ho celým srdcom. (5. Mojž. 5:29; 1. Par. 28:9; Prísl. 8:13) Chráni nás, aby sme sa nesnažili slúžiť Bohu a zároveň milovať veci vo svete. — 1. Jána 2:15–17.

Božie meno — „silná veža“. Ľudia, ktorí spoznávajú Jehovu, majú veľkú ochranu. Nie je to len preto, lebo používajú Božie osobné meno alebo že vedia vymenovať niektoré jeho vlastnosti. Je to preto, lebo vkladajú dôveru v samotného Jehovu. Príslovia 18:10 o takých ľuďoch hovoria: „Jehovovo meno je silnou vežou. Do nej uteká spravodlivý a dostáva ochranu.“

Využi príležitosti na to, aby si druhých nabádal dôverovať Jehovovi. (Žalm 37:3; Prísl. 3:5, 6) V takej dôvere sa odzrkadľuje viera v Jehovu a v jeho sľuby. (Hebr. 11:6) Keď ľudia ‚vzývajú Jehovovo meno‘, lebo vedia, že on je Univerzálnym Zvrchovaným Panovníkom, keď milujú jeho cesty a skutočne veria, že pravá záchrana môže prísť len od neho, potom — ako nás uisťuje Božie Slovo — budú zachránení. (Rim. 10:13, 14) Keď vyučuješ druhých, pomáhaj im pestovať si takúto vieru v každej oblasti života.

Mnohých ľudí trápia vážne osobné problémy. Nevidia žiadne východisko. Nabádaj ich, aby spoznávali Jehovove cesty, aby mu dôverovali a uplatňovali to, čo sa učia. (Žalm 25:5) Povzbudzuj ich vrúcne sa modliť o Božiu pomoc a ďakovať Bohu za jeho požehnania. (Fil. 4:6, 7) Keď budú Jehovu spoznávať nielen z čítania niektorých biblických výrokov, ale aj tak, že zažijú splnenie jeho sľubov v osobnom živote, začnú pociťovať bezpečie, ktoré vyplýva z úplného pochopenia toho, čo predstavuje Jehovovo meno. — Žalm 34:8; Jer. 17:7, 8.

Využi každú príležitosť pomáhať ľuďom pochopiť, aké múdre je báť sa pravého Boha, Jehovu, a dodržiavať jeho prikázania.

‚VYDÁVANIE SVEDECTVA PRE JEŽIŠA‘

JEŽIŠ KRISTUS po vzkriesení a pred návratom do neba dal svojim učeníkom tento pokyn: „Budete mi svedkami... do najvzdialenejšej časti zeme.“ ​(Sk. 1:8) Verní Boží služobníci v našej dobe sú opísaní ako tí, ktorí „konajú dielo vydávania svedectva pre Ježiša“. (Zjav. 12:17) Nakoľko usilovne vydávaš toto svedectvo?

Mnohí ľudia, ktorí úprimne hovoria, že veria v Ježiša, nevedia nič o jeho predľudskej existencii. Neuvedomujú si, že keď bol na zemi, bol naozaj človekom. Nechápu, čo to znamená, že je Božím Synom. Veľmi málo vedia o jeho úlohe v uskutočňovaní Božieho predsavzatia. Nevedia, čo Ježiš teraz robí, a neuvedomujú si, ako bude ich život ovplyvnený tým, čo sa chystá urobiť v budúcnosti. Možno si dokonca chybne myslia, že Jehovovi svedkovia neveria v Ježiša. Máme výsadu povedať im o týchto veciach pravdu.

No iní ľudia neveria, že niekto ako Ježiš opísaný v Biblii skutočne žil. Niektorí považujú Ježiša iba za významného človeka. Mnohí odmietajú myšlienku, že je Božím Synom. ‚Vydávať svedectvo pre Ježiša‘ medzi takými ľuďmi si vyžaduje veľa námahy, trpezlivosti a taktnosti.

Ak majú mať tvoji poslucháči úžitok z Božích opatrení na večný život, potom bez ohľadu na svoje názory potrebujú prijímať poznanie o Ježišovi Kristovi. (Ján 17:3) Božou jasne vyjadrenou vôľou je, aby všetci, ktorí žijú, ‚otvorene uznávali, že Ježiš Kristus je Pánom‘, a podriaďovali sa jeho autorite. (Fil. 2:9–11) Preto sa pri stretnutí s ľuďmi, ktorí majú vyhranené, ale nesprávne názory alebo zjavné predsudky, jednoducho nemôžeme tejto téme vyhnúť. Zatiaľ čo v niektorých prípadoch môžeme o Ježišovi Kristovi voľne hovoriť už na prvej návšteve, inokedy sa budeme musieť vyjadrovať uvážlivo, aby sme poslucháčom postupne pomohli získať o ňom správnu predstavu. Možno bude potrebné porozmýšľať aj o tom, ako na ďalších návštevách rozobrať ďalšie časti tohto námetu. Zrejme však nebude možné prebrať všetko, kým s dotyčným človekom nezavedieme domáce biblické štúdium. — 1. Tim. 2:3–7.

Ježišovo kľúčové miesto v Božom predsavzatí. Mali by sme pomôcť ľuďom pochopiť, že Ježiš je „cesta“ a že ‚nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom neho‘. To znamená, že bez viery v Ježiša Krista je nemožné mať dobrý vzťah s Bohom a jeho schválenie. (Ján 14:6) Kým človek nepochopí životne dôležitú úlohu, ktorú dal Jehova svojmu prvorodenému Synovi, nemôže porozumieť Biblii. Prečo? Lebo Jehova urobil tohto Syna kľúčovou postavou v uskutočňovaní všetkých svojich predsavzatí. (Kol. 1:17–20) Na túto skutočnosť sa sústreďujú biblické proroctvá. (Zjav. 19:10) Ježiš Kristus je ten, prostredníctvom ktorého je zabezpečené riešenie všetkých problémov, ktoré spôsobila Satanova vzbura a Adamov hriech. — Hebr. 2:5–9, 14, 15.

Ak má človek pochopiť Kristovu úlohu, musí uznať, že ľudia sú v žalostnom stave, z ktorého sa sami nedokážu oslobodiť. Všetci sme sa narodili v hriechu. To nás v živote rôznymi spôsobmi ovplyvňuje. Skôr či neskôr však tento stav vyúsťuje do smrti. (Rim. 3:23; 5:12) Porozprávaj sa o tejto skutočnosti s ľuďmi, ktorým vydávaš svedectvo. Potom poukáž na to, že Jehova prostredníctvom výkupnej obete Ježiša Krista láskyplne umožnil oslobodenie z pút hriechu a smrti tým, ktorí prejavujú vieru v toto opatrenie. (Mar. 10:45; Hebr. 2:9) To im otvára cestu, aby sa mohli tešiť z večného života v dokonalosti. (Ján 3:16, 36) Iná cesta neexistuje. (Sk. 4:12) Ako učiteľ, či už v súkromí, alebo v zbore, sa neuspokoj len s tým, že vyjadríš tieto fakty. Láskavo a trpezlivo rozvíjaj vo svojich poslucháčoch vďačnosť za Kristovu úlohu Vykupiteľa. Ocenenie pre toto opatrenie môže mať hlboký vplyv na postoje, správanie a životné ciele človeka. — 2. Kor. 5:14, 15.

Samozrejme, Ježiš položil svoj život ako obeť len raz. (Hebr. 9:28) No dnes aktívne slúži ako Veľkňaz. Pomôž druhým pochopiť, čo to znamená. Spôsobuje im neláskavosť zo strany ľudí v ich okolí stres, sklamanie, trápenie alebo problémy? Keď bol Ježiš človekom, toto všetko zažil. Vie, ako sa cítime. Uvedomujeme si vzhľadom na našu nedokonalosť potrebu Božieho milosrdenstva? Ak sa modlíme k Bohu o odpustenie na základe Ježišovej obete, Ježiš pôsobí ‚u Otca ako pomocník‘. Súcitne ‚sa nás zastáva‘. (1. Jána 2:1, 2; Rim. 8:34) Na základe Ježišovej obete a vďaka jeho veľkňazskej službe sa môžeme približovať k Jehovovmu „trónu nezaslúženej láskavosti“, aby sme dostali pomoc v pravý čas. (Hebr. 4:15, 16) Hoci sme nedokonalí, pomoc, ktorú poskytuje Ježiš ako Veľkňaz, nám umožňuje slúžiť Bohu s čistým svedomím. — Hebr. 9:13, 14.

Okrem toho má Ježiš veľkú autoritu ako ten, ktorého Boh ustanovil za Hlavu kresťanského zboru. (Mat. 28:18; Ef. 1:22, 23) V tomto postavení poskytuje potrebné vedenie v súlade s Božou vôľou. Keď vyučuješ druhých, pomáhaj im pochopiť, že Hlavou zboru je Ježiš Kristus, nie nejaký človek. (Mat. 23:10) Od prvého kontaktu pozývaj ľudí, ktorí prejavujú záujem o pravdu, na zhromaždenia miestneho zboru, kde študujeme Bibliu pomocou publikácií od „verného a rozvážneho otroka“. Vysvetli im nielen to, kto je tento „otrok“, ale aj kto je Pán, aby si tak uvedomovali Ježišovo vedúce postavenie. (Mat. 24:45–47) Zoznám ich so staršími a vysvetli im, aké biblické požiadavky musia títo muži spĺňať. (1. Tim. 3:1–7; Tít. 1:5–9) Poukáž im na to, že zbor nepatrí starším, ale že ich úlohou je pomáhať nám kráčať v šľapajach Ježiša Krista. (Sk. 20:28; Ef. 4:16; 1. Petra 5:2, 3) Pomáhaj záujemcom pochopiť, že pod Kristovým vedením tu pracuje organizovaná celosvetová spoločnosť.

Z evanjelií sa dozvedáme, že keď Ježiš krátko pred svojou smrťou vstúpil do Jeruzalema, jeho učeníci ho pozdravovali ako ‚Toho, ktorý prichádza ako Kráľ v Jehovovom mene!‘ (Luk. 19:38) Keď ľudia hlbšie študujú Bibliu, dozvedajú sa, že Jehova dnes zveril Ježišovi vládnu moc, ktorá ovplyvňuje ľudí všetkých národov. (Dan. 7:13, 14) Keď máš prejavy v zbore alebo vedieš štúdiá, pomáhaj poslucháčom pochopiť, čo by malo pre nás všetkých znamenať Ježišovo panovanie.

Zdôrazni, že náš spôsob života ukazuje, či naozaj veríme, že Ježiš Kristus je Kráľ, a či sa ochotne podriaďujeme jeho vláde. Upozorni na dielo, ktoré Ježiš po svojom pomazaní za Kráľa zveril svojim nasledovníkom. (Mat. 24:14; 28:18–20) Hovor o tom, čo Ježiš, Obdivuhodný radca, povedal o prioritách v živote. (Iz. 9:6, 7; Mat. 6:19–34) Sústreď pozornosť na ducha, ktorého majú podľa slov Kniežaťa pokoja prejavovať jeho nasledovníci. (Mat. 20:25–27; Ján 13:35) Daj si pozor, aby si si neprisvojil právo posudzovať, či ostatní robia toľko, koľko by mali, ale povzbudzuj ich, aby sami premýšľali, čo naznačujú ich skutky o ich podriadenosti Kristovmu kraľovaniu. Pred svojimi poslucháčmi zároveň uznaj, že táto rada sa vzťahuje aj na teba.

Polož Krista ako základ. Biblia prirovnáva dielo robenia kresťanského učeníka k budovaniu stavby na Ježišovi Kristovi ako na základe. (1. Kor. 3:10–15) Ak chceš takú stavbu postaviť, pomôž ľuďom spoznať Ježiša takého, aký je opísaný v Biblii. Buď opatrný, aby sa nezačali na teba pozerať ako na toho, koho nasledujú. (1. Kor. 3:4–7) Upriamuj ich pozornosť na Ježiša Krista.

Ak bol základ dobre položený, záujemcovia pochopia, že Kristus nám zanechal príklad, aby sme „verne nasledovali jeho šľapaje“. (1. Petra 2:21) Povzbudzuj záujemcov, aby si čítali evanjeliá nielen ako pravdivú históriu, ale aj ako niečo, podľa čoho sa chceme riadiť. Pomôž im vštepiť si do srdca postoje a vlastnosti, ktorými sa vyznačoval Ježiš. Povzbudzuj ich, aby si všímali, ako Ježiš zmýšľal o svojom Otcovi, ako prekonával pokušenia a skúšky, ako prejavoval podriadenosť Bohu a ako v rôznych situáciách zaobchádzal s ľuďmi. Vyzdvihni činnosť, ktorej Ježiš venoval svoj život. Keď sa potom záujemca ocitne pred rozhodnutiami alebo v skúškach, položí si otázky: ‚Čo by v tejto situácii robil Ježiš? Prejaví sa v mojom rozhodnutí patričné ocenenie toho, čo pre mňa urobil?‘

Keď hovoríš k zboru, nedomnievaj sa, že nie je potrebné nejako zvlášť na Ježiša upozorňovať, keďže tvoji bratia už v neho veria. To, čo hovoríš, bude pre nich znamenať viac, ak budeš na tejto viere stavať. Keď hovoríš o zhromaždeniach, daj to do súvislosti s Ježišovou úlohou Hlavy zboru. Keď hovoríš o zvestovateľskej službe, pripomeň, akého ducha prejavoval v službe Ježiš, a ukáž službu vo svetle toho, čo Kristus ako Kráľ robí, aby zhromaždil ľudí na záchranu do nového sveta.

Je zjavné, že iba dozvedieť sa o Ježišovi základné fakty nestačí. Aby sa ľudia stali skutočnými kresťanmi, musia v neho prejavovať vieru a naozaj ho milovať. Taká láska motivuje k vernej poslušnosti. (Ján 14:15, 21) Umožňuje ľuďom stáť pevne vo viere napriek nepriaznivým okolnostiam, pomáha im kráčať v Kristových šľapajach po všetky dni ich života a dáva im silu dokázať sa ako zrelí kresťania, ktorí sú hlboko „zakorenení a pevne založení“. (Ef. 3:17) Taká životná cesta prináša slávu Jehovovi, Bohu a Otcovi Ježiša Krista.

„TOTO DOBRÉ POSOLSTVO O KRÁĽOVSTVE“

KEĎ Ježiš podrobne opisoval znamenie svojej prítomnosti a záveru systému vecí, vyslovil proroctvo: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ — Mat. 24:14.

Čoho sa týka posolstvo, ktoré má byť v takom rozsahu oznámené? Týka sa Kráľovstva, o ktoré nás Ježiš učil modliť sa k Bohu, keď povedal: „Nech príde tvoje kráľovstvo.“ ​(Mat. 6:10) Zjavenie 11:15 ho opisuje ako ‚kráľovstvo nášho Pána [Jehovu] a jeho Krista‘, lebo vládna moc pochádza od Jehovu a je udelená Kristovi ako Kráľovi. Všimni si však, že posolstvo, ktoré sa má podľa Ježišových slov oznamovať v našich dňoch, je trochu iné ako to, ktoré jeho nasledovníci kázali v prvom storočí. Vtedy ľuďom hovorili: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ ​(Luk. 10:9) Ježiš, pomazaný za Kráľa, bol vtedy uprostred nich. Ale ako je zaznamenané v Matúšovi 24:14, Ježiš predpovedal celosvetové oznamovanie ďalšieho vývoja v uskutočňovaní Božieho predsavzatia.

Prorok Daniel dostal videnie týchto udalostí. Videl, ako „niekto podobný synovi človeka“, Ježiš Kristus, dostáva od ‚Pradávneho dní‘, Jehovu Boha, „panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo, aby jemu slúžili všetky národy, národnostné skupiny a jazyky“. (Dan. 7:13, 14) Táto udalosť univerzálneho významu sa odohrala v nebi v roku 1914. Nato boli Diabol a jeho démoni zvrhnutí na zem. (Zjav. 12:7–10) Tento starý systém vecí vtedy vstúpil do svojich posledných dní. Ale skôr ako bude celkom odstránený, sa všade oznamuje správa, že Jehovov mesiášsky Kráľ dnes vládne zo svojho nebeského trónu. S touto skutočnosťou sú oboznamovaní ľudia na celom svete. Ich reakcia na túto správu prezrádza ich postoj voči Najvyššiemu ako Vládcovi v „kráľovstve ľudstva“. — Dan. 4:32.

Samozrejme, má sa stať ešte viac — oveľa viac! Ešte stále sa modlíme „nech príde tvoje kráľovstvo“, ale už nie s predstavou, že zriadenie Božieho Kráľovstva je vecou budúcnosti. Modlíme sa vo viere, že nebeské Kráľovstvo rozhodným spôsobom zasiahne, a tak splní proroctvá, ako je Daniel 2:44 a Zjavenie 21:2–4. Premení zem na raj naplnený ľuďmi, ktorí budú milovať Boha a svojho blížneho. Keď zvestujeme „toto dobré posolstvo o kráľovstve“, poukazujeme ľuďom na tieto vyhliadky do budúcnosti. Ale s dôverou oznamujeme aj to, že Jehova už zveril plnú vládnu moc svojmu Synovi. Keď vydávaš svedectvo o Kráľovstve, zdôrazňuješ toto dobré posolstvo?

Ako vysvetliť Kráľovstvo. Ako si môžeme splniť svoje poverenie oznamovať Božie Kráľovstvo? V úvode rozhovoru môžeme vzbudiť záujem ľudí rôznymi témami, ale čoskoro by sa malo ukázať, že naše posolstvo je o Božom Kráľovstve.

Dôležitou súčasťou tejto činnosti je čítanie alebo citovanie biblických textov, ktoré hovoria o Kráľovstve. Keď sa zmieňuješ o Kráľovstve, snaž sa, aby tí, s ktorými sa rozprávaš, porozumeli, čo je Kráľovstvo. Možno nebude stačiť len povedať, že Božie Kráľovstvo je vláda. Pre niektorých ľudí je zrejme ťažké predstaviť si ako vládu niečo neviditeľné. Môžeš im to vysvetliť rôznymi spôsobmi. Napríklad gravitácia je neviditeľná, ale má silný účinok na náš život. Toho, kto vytvoril gravitačný zákon, síce nevidíme, ale je zrejmé, že má veľkú moc. Biblia o ňom hovorí ako o „Kráľovi večnosti“. (1. Tim. 1:17) Alebo môžeš povedať, že v niektorej veľkej krajine mnoho ľudí nikdy nebolo v hlavnom meste ani osobne nevidelo svojho vládcu. O ich existencii vedia len zo správ. Podobne Biblia, vydaná vo viac ako 2200 jazykoch, hovorí o Božom Kráľovstve; oznamuje nám, komu bola zverená autorita a čo robí toto Kráľovstvo. Strážna veža, ktorá je vydávaná vo viac jazykoch ako ktorékoľvek iné periodikum, je venovaná ‚hlásaniu Jehovovho Kráľovstva‘, ako sa uvádza na titulnej strane.

Aby si pomohol ľuďom porozumieť, čo je Kráľovstvo, môžeš sa zmieniť o niektorých veciach, ktoré oni sami očakávajú od vlád — ekonomickú istotu, mier, odstránenie zločinnosti, nestranné zaobchádzanie so všetkými etnickými skupinami, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Ukáž, že iba prostredníctvom Božieho Kráľovstva budú tieto a všetky ostatné správne túžby ľudstva plne uspokojené. — Žalm 145:16.

Snaž sa podnietiť v ľuďoch túžbu stať sa poddanými Kráľovstva, v ktorom vládne ako Kráľ Ježiš Kristus. Poukazuj na zázraky, ktoré konal na ukážku toho, čo bude robiť ako nebeský Kráľ. Často hovor o príťažlivých vlastnostiach, ktoré prejavoval. (Mat. 8:2, 3; 11:28–30) Vysvetli, že Ježiš položil svoj život za nás a že Boh ho potom vzkriesil k nesmrteľnému životu v nebesiach. Odtiaľ vládne ako Kráľ. — Sk. 2:29–35.

Zdôrazňuj, že Božie Kráľovstvo dnes vládne z nebies. Uvedom si však, že väčšina ľudí nevidí podmienky, ktoré by považovala za dôkaz takej vlády. Vezmi to do úvahy a opýtaj sa ich, či vedia, čo malo byť podľa slov Ježiša Krista dôkazom prítomnosti tejto vlády. Poukáž na niektoré časti zloženého znamenia, ktoré je zapísané v Matúšovi 24. kapitole, Markovi 13. kapitole a v Lukášovi 21. kapitole. Potom polož otázku, prečo dosadenie Krista na trón v nebi viedlo k takým podmienkam na zemi. Upriam pozornosť na Zjavenie 12:7–10, 12.

Ako rukolapný dôkaz toho, čo dnes koná Božie Kráľovstvo, prečítaj Matúša 24:14 a opíš celosvetový program biblického vzdelávania, ktorý dnes prebieha. (Iz. 54:13) Povedz ľuďom o rôznych školách, z ktorých majú Jehovovi svedkovia úžitok — všetky sú založené na Biblii a všetky sú bezplatné. Vysvetli, že okrem našej služby z domu do domu ponúkame jednotlivcom i rodinám vo vyše 230 krajinách bezplatné domáce vyučovanie z Biblie. Ktorá ľudská vláda by mohla zabezpečiť taký rozsiahly vzdelávací program nielen pre svojich poddaných, ale pre ľudí na celej zemi? Pozývaj ľudí, aby prišli do sály Kráľovstva, aby navštívili krajské či oblastné zjazdy Jehovových svedkov a sami videli dôkaz toho, ako také vzdelávanie pôsobí na život ľudí. — Iz. 2:2–4; 32:1, 17; Ján 13:35.

Ale pochopí človek, s ktorým sa v službe rozprávaš, ako to súvisí s jeho vlastným životom? Taktne mu môžeš povedať, že cieľom tvojej návštevy je porozprávať sa o príležitosti, ktorú majú všetci ľudia — zvoliť si život pod vládou Božieho Kráľovstva. Ako to môžu urobiť? Tak, že sa budú snažiť dozvedieť, čo Boh od nich vyžaduje, a budú už dnes žiť v súlade s tým. — 5. Mojž. 30:19, 20; Zjav. 22:17.

Ako pomôcť druhým, aby kládli Kráľovstvo na prvé miesto. I keď človek prijme posolstvo o Kráľovstve, čakajú ho ešte ďalšie rozhodnutia. Aké miesto vo svojom živote vyhradí Božiemu Kráľovstvu? Ježiš nabádal svojich učeníkov, aby ‚stále hľadali najprv kráľovstvo‘. (Mat. 6:33) Ako v tom môžeme pomôcť našim spolukresťanom? Tým, že sami dáme dobrý príklad a že budeme hovoriť o príležitostiach, ktoré v tomto ohľade máme. Občas tým, že sa spolukresťana opýtame, či uvažoval o určitých možnostiach, a tým, že mu povieme o skúsenostiach druhých. Tým, že budeme hovoriť o biblických správach tak, že to prehĺbi jeho lásku k Jehovovi. Tým, že budeme zdôrazňovať reálnosť Kráľovstva. Tým, že budeme vyzdvihovať, aké dôležité je dielo oznamovania Kráľovstva. Najlepšie výsledky často dosiahneme nie tým, že budeme hovoriť ľuďom, čo treba robiť, ale tým, že v nich roznietime túžbu, aby to robili.

Niet pochýb, že životne dôležité posolstvo, ktoré všetci musíme oznamovať, sa sústreďuje hlavne na Jehovu Boha, na Ježiša Krista a na Kráľovstvo. Tieto nanajvýš dôležité pravdy by sme mali vyzdvihovať pri našom verejnom vydávaní svedectva, v našich zboroch i v našom osobnom živote. Keď to robíme, dávame tým najavo, že máme naozaj úžitok z vyučovania v teokratickej škole kazateľskej služby.