Osobné presvedčenie

KEĎ človek hovorí s presvedčením, druhí vidia, že naozaj verí tomu, čo hovorí. Takéto presvedčenie sa odzrkadľovalo v službe apoštola Pavla. Tým, ktorí sa stali veriacimi v Tesalonike, napísal: „Dobré posolstvo, ktoré zvestujeme, sa medzi vami neprejavilo iba slovami, ale aj... pevným presvedčením.“ ​(1. Tes. 1:5) Také presvedčenie bolo možné pozorovať v tom, ako Pavol hovoril, i v spôsobe jeho života. Aj v našom prípade by sa silné presvedčenie malo prejavovať v spôsobe, akým predkladáme ľuďom biblické pravdy.

Hovoriť s presvedčením neznamená byť neústupný, dogmatický alebo arogantný. Keď človek so silným osobným presvedčením hovorí o veciach z Božieho Slova, robí to spôsobom, ktorý prezrádza silnú vieru. — Hebr. 11:1.

Príležitosti na vyjadrenie osobného presvedčenia. Hovoriť s presvedčením je dôležité napríklad vtedy, keď sme vo zvestovateľskej službe. Ľudia si často všímajú nielen posolstvo, ktoré im oznamuješ, ale aj tvoj spôsob reči. Vycítia, čo si naozaj myslíš o tom, čo hovoríš. Tvoje presvedčenie môže pôsobivejšie než samotné slová vyjadriť, že im chceš povedať niečo veľmi cenné.

Hovoriť s presvedčením je potrebné aj vtedy, keď sa z pódia prihováraš spoluveriacim. Apoštol Peter napísal svoj prvý inšpirovaný list preto, „aby [bratov] povzbudil a vážne svedčil, že to je tá pravá Božia nezaslúžená láskavosť“. Potom bratov nabádal: ‚Stojte pevne.‘ (1. Petra 5:12) Keď apoštol Pavol písal zboru v Ríme, vyjadril osobné presvedčenie, ktoré im prinieslo úžitok. Napísal: „Som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vlády, ani terajšie veci, ani budúce veci, ani moci, ani výška, ani hĺbka, ani žiadne iné stvorenie nás nebudú môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ ​(Rim. 8:38, 39) Pavol písal s presvedčením aj o potrebe kázať iným a jeho vlastná horlivosť v tejto činnosti jasne dokazovala, že je osobne presvedčený o jej dôležitosti. (Sk. 20:18–21; Rim. 10:9, 13–15) Podobné presvedčenie by dnes malo byť vidno u kresťanských starších, keď vyučujú z Božieho Slova.

S presvedčením by sa mali vyjadrovať i rodičia na rodinnom štúdiu a inokedy, keď so svojimi deťmi hovoria o duchovných veciach. To si vyžaduje, aby si rodičia vo svojom srdci pestovali lásku k Bohu a k jeho cestám. Potom môžu hovoriť s deťmi s hlbokým presvedčením, lebo ‚z hojnosti srdca hovoria ústa‘. (Luk. 6:45; 5. Mojž. 6:5–7) Takéto presvedčenie bude rodičov motivovať aj k tomu, aby dávali príklad ‚nepokryteckej viery‘. — 2. Tim. 1:5.

Vyjadrovať sa s presvedčením je mimoriadne dôležité v situáciách, keď je napadnutá tvoja viera. Spolužiak, učiteľ alebo spolupracovník môže vyjadriť údiv nad tým, že sa nezapájaš do nejakej oslavy. Rozhodná, dobre zdôvodnená odpoveď v ňom môže vzbudiť rešpekt k tvojmu biblickému stanovisku. Čo ak sa ťa niekto pokúša zviesť k nesprávnemu konaniu — k nečestnosti, užívaniu drog alebo k sexuálnej nemravnosti? Je dôležité dať jasne najavo, že sa na niečom takom v žiadnom prípade nezúčastníš a že akákoľvek snaha prehovoriť ťa je zbytočná. Pri odmietaní takého návrhu musíš hovoriť s presvedčením. Keď Jozef odmietal nemravné návrhy Putifárovej manželky, dôrazne povedal: „Ako by som sa... mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?“ Keď naňho ďalej naliehala, utiekol z domu. — 1. Mojž. 39:9, 12.

Ako sa prejavuje presvedčenie. Slová, ktoré používaš, môžu do veľkej miery vyjadriť tvoje presvedčenie. Ježiš mnohokrát uviedol dôležité výroky slovami: „Pravdivo, pravdivo vám hovorím.“ ​(Ján 3:3, 5, 11; 5:19, 24, 25) Pavlovo presvedčenie sa odzrkadľovalo v takých výrokoch ako: „Som presvedčený“, „viem a som presvedčený v Pánu Ježišovi“ a „hovorím pravdu, neluhám“. (Rim. 8:38; 14:14; 1. Tim. 2:7) Jehova občas inšpiroval svojich prorokov, aby sa o splnení jeho slova vyjadrili takým dôrazným spôsobom, ako napríklad: „Celkom určite [sa] splní.“ ​(Hab. 2:3) Keď hovoríš o týchto proroctvách, môžeš použiť podobné vyjadrenia. Ak dôveruješ nie sebe, ale Jehovovi, a ak hovoríš s inými úctivým spôsobom, vyjadrenia, ktoré odzrkadľujú podobné presvedčenie, budú dokazovať, že máš silnú vieru.

Presvedčenie sa môže prejaviť aj naliehavým tónom a dynamickosťou reči. Úlohu v tom hrá i tvoja mimika, gestá a reč tela, hoci tieto prejavy sa môžu od človeka k človeku líšiť. I keď si plachý alebo máš prirodzene jemný hlas, ak si naozaj presvedčený, že to, čo hovoríš, je pravda a že iní to potrebujú počuť, tvoje presvedčenie bude zreteľné.

Samozrejme, všetky prejavy nášho vnútorného presvedčenia musia byť úprimné. Ak ľudia vycítia, že iba predstierame a nehovoríme zo srdca, pravdepodobne prídu k záveru, že nášmu posolstvu chýba presvedčivý základ. Preto buď predovšetkým sám sebou. Podľa toho, koľko máš poslucháčov, bude možno potrebné hovoriť hlasnejšie a dynamickejšie než zvyčajne. Ale tvojím cieľom by malo byť vyjadrovať sa úprimne a prirodzene.

Pomôcky na vyjadrenie presvedčenia. Keďže tvoje presvedčenie súvisí s tým, čo si o látke myslíš, kľúčom je dobrá príprava. Nestačí len skopírovať si látku z publikácie a potom ju odrecitovať. Musíš látku dobre pochopiť a dokázať ju vyjadriť vlastnými slovami. Musíš byť úplne presvedčený, že je to pravda a že to, čo hovoríš, má pre poslucháčov cenu. To znamená, že keď si pripravuješ úlohu, vezmeš do úvahy okolnosti poslucháčov a to, čo už možno o námete vedia alebo aký majú k nemu postoj.

Poslucháči ľahšie vycítia naše presvedčenie, keď bude náš prednes plynulý. Preto okrem prípravy dobrej látky usilovne pracuj aj na svojom prednese. Mimoriadnu pozornosť venuj tým častiam látky, ktoré treba vyjadriť s väčšou naliehavosťou. Priprav si ich tak, aby si sa pri nich nemusel stále pozerať do poznámok. Nezabudni sa pomodliť, aby Jehova požehnal tvoje úsilie. Tak ‚s pomocou nášho Boha pozbieraš odvahu‘ hovoriť spôsobom, ktorý bude odzrkadľovať tvoje presvedčenie o pravdivosti a dôležitosti toho, čo hovoríš. — 1. Tes. 2:2.