‚Vedz, ako by si mal odpovedať‘

NIEKTORÉ otázky sú ako ľadovec. Najpodstatnejšia časť leží skrytá pod hladinou. Tento skrytý problém je často dôležitejší než samotná otázka.

I keď sa pýtajúci nedočkavo dožaduje odpovede, to, že vieš, ako odpovedať, sa prejaví aj tým, že budeš rozlišovať, koľko povieš a z akého uhla budeš pristupovať k danému námetu. (Ján 16:12) V niektorých prípadoch, ako naznačil Ježiš svojim apoštolom, sa človek môže pýtať na informácie, ktoré nemá právo vedieť alebo ktoré by mu nepriniesli úžitok. — Sk. 1:6, 7.

Písma nám radia: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ ​(Kol. 4:6) Teda skôr ako odpovieme, mali by sme zvážiť nielen to, čo povieme, ale aj ako to povieme.

Zisti postoj pýtajúceho sa

Saduceji sa snažili chytiť Ježiša do pasce otázkou o vzkriesení ženy, ktorá bola niekoľkokrát vydatá. No Ježiš vedel, že títo ľudia v skutočnosti neveria vo vzkriesenie. Preto na ich otázku odpovedal tak, že sa zameral na chybný názor, ktorý bol skrytým dôvodom tejto otázky. Pomocou majstrovského dokazovania a známej biblickej správy Ježiš poukázal na niečo, o čom nikdy predtým neuvažovali — na jasný dôkaz, že Boh naozaj chce vzkriesiť mŕtvych. Táto odpoveď jeho odporcov tak udivila, že sa báli klásť mu ďalšie otázky. — Luk. 20:27–40.

Ak máš vedieť, ako odpovedať, musíš podobne rozlišovať názory a záujmy tých, ktorí ti kladú otázky. Spolužiak alebo spolupracovník sa ťa napríklad opýta, prečo neoslavuješ Vianoce. Prečo sa to pýta? Skutočne ho zaujíma dôvod, alebo je iba zvedavý, či sa môžeš niekedy zabaviť? Ak to chceš zistiť, zrejme bude potrebné opýtať sa, prečo kladie takú otázku. Potom odpovedz podľa toho, čo povie. Pri tejto príležitosti mu môžeš vysvetliť, ako nás dodržiavanie biblických rád chráni pred tými stránkami tohto sviatku, ktoré sa pre ľudí stali zdrojom frustrácie a bremenom.

Predstav si, že si vyzvaný, aby si pred skupinou študentov porozprával o Jehovových svedkoch. Po tvojom prejave ti kladú otázky. Ak sa zdá, že ich otázky sú úprimné a priamočiare, najlepšie sú jednoduché a priame odpovede. Ak ich otázky odzrkadľujú predsudky ľudí v okolí, bude lepšie, keď neodpovieš hneď, ale najprv v krátkosti povieš o tom, čo môže formovať verejnú mienku o týchto veciach a prečo sa Jehovovi svedkovia rozhodli, že ich normou bude Biblia. Často je užitočné pozerať sa na také otázky ako na prejav záujmu, nie ako na útok — i keď tak môžu byť predkladané. Svojou odpoveďou budeš môcť rozšíriť obzor svojich poslucháčov, dať im presné informácie a vysvetliť biblický základ našej viery.

Ako zareaguješ, keď ti zamestnávateľ nechce dať voľno v práci, aby si mohol ísť na zjazd? Najprv sa pozri na vec z jeho hľadiska. Pomohlo by, keby si sa ponúkol, že inokedy budeš pracovať v nadčase? Mohlo by zavážiť, keby si mu vysvetlil, že poučenie, ktoré dostávame na zjazdoch, nám pomáha byť poctivými, spoľahlivými pracovníkmi? Ak ukážeš, že berieš do úvahy jeho záujmy, možno aj on prihliadne na to, čo ako vidí, je dôležité v tvojom živote. Ale čo ak od teba žiada urobiť niečo nečestné? Rázne odmietnutie podporené myšlienkou z Písiem by vyjadrilo tvoj postoj. Ale viac dobrého by si možno dosiahol, keby si sa s ním najprv porozprával o tom, že človek, ktorý je ochotný klamať alebo kradnúť pre neho, by mohol tiež oklamať jeho alebo jemu niečo ukradnúť.

Alebo si možno študent, ktorý sa nechce zúčastňovať na nejakej nebiblickej aktivite v škole. Pamätaj, že učiteľ pravdepodobne nemá rovnaké názory ako ty a jeho zodpovednosťou je udržať v triede disciplínu. Stojíš teda pred úlohou: (1) brať ohľad na to, čo robí starosti učiteľovi, (2) s úctou mu vysvetliť svoj postoj a (3) byť pevný v tom, o čom vieš, že sa páči Jehovovi. Aby si dosiahol čo najlepšie výsledky, bude potrebné zrejme niečo viac ako len jednoduché, priame vyjadrenie toho, čomu veríš. (Prísl. 15:28) Ak si ešte dieťa, tvoj otec alebo matka ti nepochybne pomôžu pripraviť si, čo povieš.

Niekedy sa od teba môže vyžadovať, aby si vyvrátil obvinenia, ktoré proti tebe vzniesla nejaká úradná autorita. Policajt, vládny úradník alebo sudca môže od teba žiadať, aby si odpovedal na otázky o poslúchaní určitého zákona, o tvojom postoji kresťanskej neutrality alebo o tvojom postoji k účasti na vlasteneckých obradoch. Ako by si mal odpovedať? „S miernosťou a hlbokou úctou,“ radí Biblia. (1. Petra 3:15) Polož si tiež otázku, prečo ich tieto veci zaujímajú, a úctivo uznaj tento dôvod. Čo ďalej? Apoštol Pavol sa zmienil o zárukách rímskeho zákona, a tak aj ty môžeš poukázať na právne záruky, ktoré sa vzťahujú na tvoj prípad. (Sk. 22:25–29) Možno by danému úradníkovi pomohli rozšíriť si obzor skutočnosti o postoji, ktorý zaujali raní kresťania a ktorý dnes zaujímajú Jehovovi svedkovia na celom svete. Alebo by si mohol poukázať na to, ako uznávanie Božej autority v skutočnosti podnecuje ľudí, aby vo väčšej miere svedomito poslúchali oprávnené ľudské zákony. (Rim. 13:1–14) S takýmto doplňujúcim vysvetlením môžu byť biblické argumenty pre tvoj postoj priaznivo prijaté.

Názor toho, kto sa pýta, na Bibliu

Keď sa rozhoduješ, ako odpovedať, bude zrejme potrebné vziať do úvahy aj názor toho, kto sa pýta, na Sväté Písma. Ježiš bral tento fakt do úvahy, keď odpovedal saducejom na otázku o vzkriesení. Keďže vedel, že prijímajú iba Mojžišove spisy, svoje argumenty založil na správe z Pentateuchu. Začal slovami: „Ale že sú mŕtvi kriesení, odhalil tiež Mojžiš.“ ​(Luk. 20:37) Zrejme bude výhodné, keď aj ty budeš citovať z častí Biblie, ktoré tvoj poslucháč prijíma a ktoré pozná.

Čo ak tvoj poslucháč nepovažuje Bibliu za autoritu? Všimni si, čo urobil apoštol Pavol vo svojej reči na Areopágu, ako je to zaznamenané v Skutkoch 17:22–31. Biblické pravdy odovzdal poslucháčom bez toho, aby priamo citoval z Biblie. Keď treba, môžeš urobiť to isté. V niektorých prípadoch sa budeš môcť priamo odvolať na Bibliu až po niekoľkých rozhovoroch. A aj potom, keď spomenieš Bibliu, bude spočiatku zrejme múdre jednoducho uviesť niektoré dôvody, prečo táto kniha stojí za pozornosť, a nie pevne tvrdiť, že je to Božie Slovo. Tvojím cieľom by však malo byť vydať jasné svedectvo o Božom predsavzatí a po čase umožniť poslucháčovi, aby sa sám pozrel, čo hovorí Biblia. Biblia je oveľa presvedčivejšia než čokoľvek, čo povieme my osobne. — Hebr. 4:12.

„Vždy ľúbezná“

Je naozaj vhodné, že služobníkom Jehovu, Boha, ktorý sám je láskavý, je pripomínané, aby ich reč bola „vždy ľúbezná, okorenená soľou“. (Kol. 4:6; 2. Mojž. 34:6) To znamená, že by sme mali hovoriť láskavo, i keď sa zdá, že si to ten druhý nezaslúži. Naša reč by mala byť príjemná, nie drsná alebo netaktná.

Mnohí ľudia sú pod obrovským tlakom a denne sú vystavení slovným útokom. Keď takých ľudí navštívime, budú možno hovoriť drsne. Ako by sme mali reagovať? Biblia hovorí: „Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev.“ Takáto odpoveď môže obmäkčiť aj toho, kto má nesúhlasný postoj. (Prísl. 15:1; 25:15) Na ľudí, ktorí sa každý deň stretávajú s hrubosťou, môže láskavé správanie a vľúdny hlas pôsobiť tak príťažlivo, že budú počúvať dobré posolstvo, ktoré prinášame.

Nemáme záujem hádať sa s tými, ktorí neprejavujú žiadnu úctu k pravde. Našou túžbou je rozprávať sa na základe Písiem s ľuďmi, ktorí nám to dovolia. Bez ohľadu na situáciu, v ktorej sa ocitneme, pamätajme, že by sme mali odpovedať láskavo a s presvedčením, že drahocenné Božie sľuby sú spoľahlivé. — 1. Tes. 1:5.

Osobné rozhodnutia a otázky svedomia

Ako by si mal odpovedať, keď sa ťa záujemca alebo spoluveriaci opýta, čo by mal v určitej situácii robiť? Možno vieš, čo by si urobil ty. Ale každý človek musí v živote niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. (Gal. 6:5) Apoštol Pavol povedal, že ľudí, ktorým kázal, povzbudzoval k ‚poslušnosti podporenej vierou‘. (Rim. 16:26) To je vynikajúci príklad pre nás. Človek, ktorý robí rozhodnutia hlavne preto, aby sa zapáčil tomu, kto s ním študuje Bibliu, alebo niekomu inému, slúži ľuďom a nežije vierou. (Gal. 1:10) A tak jednoduchá, priama odpoveď nemusí byť v najlepšom záujme toho, kto sa pýta.

Teda ako by si mohol odpovedať tak, aby to bolo v súlade s biblickými smernicami? Mohol by si upriamiť pozornosť na vhodné biblické zásady a príklady uvedené v biblickej správe. V niektorých prípadoch by si mu mohol ukázať, ako urobiť výskum, aby si tak on sám našiel zásady a príklady. Môžeš si s ním aj rozobrať tieto zásady i hodnotu príkladov, ale bez toho, aby si ich prepojil s danou situáciou. Opýtaj sa toho človeka, či v nich vidí niečo, čo by mu mohlo pomôcť múdro sa rozhodnúť. Povzbuď ho, aby vo svetle týchto zásad a príkladov uvažoval, aké počínanie by sa páčilo Jehovovi. Tým mu pomáhaš ‚cvičiť svoju vnímavosť používaním, aby rozlišoval medzi správnym a nesprávnym‘. — Hebr. 5:14.

Komentáre na zborových zhromaždeniach

Na zhromaždeniach kresťanského zboru máme často príležitosť verejne vyjadriť svoju vieru. Jedným zo spôsobov, ako to robíme, je podávanie komentárov. Ako by mali vyzerať naše komentáre? Mala by sa v nich zračiť túžba žehnať Jehovovi, čiže dobre o ňom hovoriť. To robil aj žalmista Dávid, keď bol „medzi zhromaždenými davmi“. (Žalm 26:12) Naše komentáre by mali spoluveriacich povzbudzovať a podnecovať ich „k láske a k znamenitým skutkom“, ako nabádal apoštol Pavol. (Hebr. 10:23–25) Dosiahnuť tento cieľ nám pomôže to, keď si preberanú látku vopred preštudujeme.

Keď si vyvolaný, aby si podal komentár, hovor jednoducho, jasne a stručne. Nezhŕňaj celý odsek. Vyjadri sa len k jednej myšlienke. Ak zodpovieš iba časť otázky, druhí budú mať príležitosť podať ďalšie komentáre. Mimoriadne užitočné je vyzdvihnúť biblické texty uvedené v látke. Keď to robíš, snaž sa upriamiť pozornosť na tú časť textu, ktorá sa vzťahuje na rozoberanú myšlienku. Nauč sa podávať komentáre vlastnými slovami, nie čítať priamo z odseku. Netráp sa, ak ti nejaký komentár celkom nevyjde. To sa z času na čas stáva každému, kto podáva komentáre.

Je zjavné, že vedieť, ako odpovedať, zahŕňa viac ako len poznať odpoveď. Vyžaduje si to rozlišovaciu schopnosť. Ale aké je to uspokojujúce, keď dáš odpoveď, ktorá vychádza zo srdca a ktorá pôsobí na srdce druhých! — Prísl. 15:23.