Máme čo dať Jehovovi
1 Vedel si, že ľudia môžu dať niečo Bohu? Ábel obetoval Jehovovi niektoré zvieratá zo stáda, ktoré malo preňho veľkú hodnotu, a podobné obete priniesli aj Noach a Jób. (1. Mojž. 4:4; 8:20; Jób 1:5) Pravda, také obete Stvoriteľa nijako neobohatili, lebo jemu aj tak všetko patrí. Boli však prejavom hlbokej lásky, ktorú mali k nemu títo verní muži. My dnes môžeme využívať svoj čas, energiu a prostriedky na to, aby sme Jehovovi prinášali „obeť chvály“. — Hebr. 13:15.
2 Čas: Je veľmi chvályhodné, keď si niekto ‚vykupuje‘ čas tým, že uberie z času, ktorý venuje menej dôležitým veciam, aby mohol viac zvestovať. (Ef. 5:15, 16) Azda by sme si mohli upraviť rozvrh tak, aby sme dokázali jeden alebo viac mesiacov v roku slúžiť ako pomocní priekopníci. Alebo by sme mohli predĺžiť čas, ktorý bežne venujeme službe. Ak každý týždeň zostaneme v službe o pol hodiny dlhšie, za mesiac to budú najmenej dve hodiny navyše!
3 Energia: Keď chceme mať energiu na službu, musíme sa vyhýbať oddychovej činnosti a práci, ktorá nás tak unaví, že nemôžeme dať Jehovovi to najlepšie. Je tiež potrebné odložiť úzkostlivé starosti, ktoré by mohli spôsobiť, že by sa naše srdce ‚skláňalo‘, čo by nás oberalo o energiu, ktorú by sme inak mohli využiť na službu Bohu. (Prísl. 12:25) Aj v prípade, že máme opodstatnené starosti, najlepšie je ‚uvrhnúť svoje bremeno na Jehovu‘. — Žalm 55:22; Fil. 4:6, 7.
4 Hmotné prostriedky: Zvestovateľské dielo môžeme podporovať aj hmotne. Pavol povzbudil spolukresťanov, aby si pravidelne ‚uložili niečo nabok‘, aby mali čo dať núdznym. (1. Kor. 16:1, 2) Podobne si aj my môžeme odložiť určitú sumu, ktorú darujeme na potreby miestneho zboru, ako aj na celosvetové dielo. Jehova si cení to, čo mu zo srdca dávame, i keď toho nie je veľa. — Luk. 21:1–4.
5 Jehova nám dal a stále dáva veľmi veľa. (Jak. 1:17) Svoju vďačnosť dávame najavo tak, že na službu štedro využívame čas, energiu a ďalšie prostriedky. Tým Bohu robíme radosť, lebo „Boh miluje radostného darcu“. — 2. Kor. 9:7.