Pôsobivý záver

MOŽNO si pri príprave svojho prejavu už urobil dôkladný výskum a látku si si usporiadal. Možno si si pripravil aj úvod vzbudzujúci záujem. No potrebná je ešte jedna vec — pôsobivý záver. Nepodceňuj jeho význam. To, čo povieš nakoniec, si poslucháči často zapamätajú najdlhšie. Ak je záver slabý, potom aj to, čo mu predchádzalo, môže stratiť mnoho zo svojej hodnoty.

Zamysli sa nad týmito príkladmi: Jozua na sklonku života predniesol pamätný prejav pred staršími mužmi izraelského národa. Čo povedal na záver, keď vyrozprával, ako Jehova zaobchádzal s Izraelom odo dní Abraháma? Zopakoval len hlavné myšlienky vo forme zhrnutia? Nie. Precítene nabádal ľud: „Bojte [sa] Jehovu a slúžte mu bezchybne a v pravde.“ Prečítaj si sám Jozuov záver zaznamenaný v Jozuovi 24:14, 15.

Ďalší pozoruhodný prejav, zapísaný v Skutkoch 2:14–36, predniesol apoštol Peter pred zástupom v Jeruzaleme na sviatok Letníc v roku 33 n. l. Najprv ľuďom vysvetlil, že sú svedkami splnenia Joelovho proroctva o vyliatí Božieho ducha. Potom ukázal, ako to súvisí s mesiášskymi proroctvami v Žalmoch, ktoré predpovedali vzkriesenie Ježiša Krista a jeho vyvýšenie na miesto po Božej pravici. V závere Peter jasne vyjadril skutočnosť, ku ktorej musel zaujať postoj každý z jeho poslucháčov. Povedal: „Preto nech celý dom Izraela s istotou pozná, že Boh ho urobil aj Pánom aj Kristom, toho Ježiša, ktorého ste pribili na kôl.“ Tí, čo to počuli, sa opýtali: „Muži, bratia, čo máme robiť?“ Peter odpovedal: „Robte pokánie a nech je každý z vás pokrstený v mene Ježiša Krista.“ ​(Sk. 2:36–38) V ten deň asi 3000 ľudí spomedzi nich, hlboko pohnutých tým, čo počuli, prijalo pravdu o Ježišovi Kristovi.

Na čo treba pamätať. To, čo hovoríš v závere, by malo priamo súvisieť s témou tvojho prejavu. Malo by to byť logické uzavretie hlavných bodov, ktoré si rozvíjal. Hoci možno budeš chcieť použiť niektoré kľúčové slová témy, nie je vždy nutné priamo ju zopakovať.

Cieľom tvojho prejavu je zvyčajne povzbudiť druhých, aby na základe podaných informácií niečo urobili. Jedným z hlavných cieľov záveru je ukázať poslucháčom, čo treba urobiť. Keď si si vyberal tému a hlavné body, premýšľal si pozorne o tom, prečo je táto látka pre poslucháčov dôležitá a s akým cieľom im ju chceš predložiť? Ak áno, potom vieš, k akému konaniu by si ich rád podnietil. Teraz im potrebuješ vysvetliť, čo by mali robiť a možno aj ako by to mali robiť.

Okrem toho, že poslucháčom ukážeš, čo robiť, v závere by si ich mal k tomu motivovať. To napríklad znamená uviesť, prečo je správne tak konať a možno aj prečo je to užitočné. Ak je posledná veta dobre premyslená a vhodne sformulovaná, umocní účinok celého tvojho prejavu.

Pamätaj na to, že tvoj prejav sa končí. To, čo hovoríš, by to malo naznačovať. Mal by si tiež hovoriť vhodným tempom. Nehovor rýchlo až do úplného konca, aby si neskončil tak, že to bude pre poslucháčov prekvapivé. Vyhni sa aj tomu, že by tvoj hlas pomaly slabol až do stratena. Sila tvojho hlasu by mala byť dostatočná, ale nie nadmerná. Z tónu posledných niekoľkých viet by malo byť vidno, že prejav sa blíži ku koncu. Tieto vety by si mal vysloviť s naliehavosťou a presvedčením. Keď si pripravuješ prednes, nezabudni si nacvičiť aj záver.

Aký dlhý by mal byť záver? To sa nedá určiť len z hľadiska času. Záver by nemal byť rozvláčny. To, či je dĺžka vhodná, možno určiť podľa účinku záveru na poslucháčov. Publikum vždy ocení jednoduchý, priamy, pozitívny záver. Pôsobivý môže byť aj trochu dlhší záver, ktorý obsahuje krátke znázornenie, pokiaľ si ho dobre pripravíš. Porovnaj krátky záver celej knihy Kazateľ, ktorý je zapísaný v Kazateľovi 12:13, 14, so záverom oveľa kratšej Kázne na vrchu zaznamenaným v Matúšovi 7:24–27.

Vo zvestovateľskej službe. Nikde nie sú potrebné závery tak často ako v službe. Prípravou a láskyplným záujmom o ľudí môžeš dosiahnuť mnoho dobrého. Rady uvedené na predchádzajúcich stranách možno úspešne uplatniť aj v rozhovore dvoch ľudí.

Rozhovor je možno veľmi krátky. Človek, s ktorým sa zhováraš, je zaneprázdnený. Celá návšteva môže trvať iba minútu. Ak je to vhodné, povedz niečo ako: „Chápem, že ste zaneprázdnený. Ale pred odchodom mi dovoľte povedať vám jednu povzbudzujúcu myšlienku. Biblia ukazuje, že náš Stvoriteľ má nádherné predsavzatie — urobiť z tejto zeme miesto, kde sa ľudia budú večne tešiť zo života. Aj my môžeme byť v tomto Raji, ale musíme spoznať Božie požiadavky.“ Alebo mu môžeš iba ponúknuť, že sa zastavíš opäť, vo vhodnejšom čase.

Aj keď je návšteva skrátená tým, že obyvateľ domu je odmeraný — alebo až hrubý —, ešte stále možno urobiť mnoho dobrého. Pamätaj na radu v Matúšovi 10:12, 13 a v Rimanom 12:17, 18. Tvoja mierna odpoveď možno zmení jeho názor na Jehovových svedkov. A to by bol úspech.

Naproti tomu, možno si mal s obyvateľom domu pekný rozhovor. Prečo mu nezopakovať hlavnú myšlienku, ktorú chceš, aby si zapamätal? Snaž sa ho aj motivovať, aby niečo na základe toho urobil.

Ak vidíš príležitosť na ďalší rozhovor inokedy, daj tomu človeku dôvod, aby sa naň tešil. Polož otázku — možno niektorú z tých, čo sa rozoberajú v knihe Rozhovory z Písma alebo v inej publikácii určenej na vedenie domácich biblických štúdií. Pamätaj na svoj cieľ, ktorý nám ukázal Ježiš a ktorý je zaznamenaný v Matúšovi 28:19, 20.

Končíš domáce biblické štúdium? Zopakovanie témy pomôže záujemcovi zapamätať si to, čo ste preberali. Otázky na opakovanie pomôžu vštepiť kľúčové myšlienky do mysle záujemcu, najmä ak toto opakovanie nie je narýchlo. Keď mu položíš otázku, ako mu študovaná látka môže byť užitočná alebo ako by sa o nej mohol porozprávať s druhými, podnieti ho to, aby premýšľal o praktickom využití toho, čo sa dozvedel. — Prísl. 4:7.

Pamätaj: Záver ovplyvní celkový účinok tvojho rozhovoru či prejavu.