Moc láskavého slova

„Srdce zdrvené úzkosťou, akým osviežením preň môže byť láskavé slovo!“ — Príslovia 12:25, Knox.

KRESŤANIA nie sú imúnni proti nešťastiu. Keďže žijú v týchto ‚kritických časoch, s ktorými je ťažké sa vyrovnať‘, niekedy pociťujú úzkosť. — 2. Timotejovi 3:1.

Keď prežívame takéto nešťastie, akým požehnaním je počuť láskavé slová od lojálneho priateľa! „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne,“ hovorí Biblia. (Príslovia 17:17) O vernom mužovi Jóbovi bolo známe, že je takýmto priateľom. Dokonca aj Elifaz o ňom povedal: „Keď sa niekto potkol, lebo bol slabý a unavený, tvoje slová ho povzbudili, aby zostal stáť.“ — Jób 4:4, Today’s English Version.

No keď potreboval povzbudenie sám Jób, Elifaz a jeho spoločníci nehovorili láskavo. Obviňovali Jóba z jeho nešťastia a naznačovali, že musí mať nejaký tajný hriech. (Jób 4:8) The Interpreter’s Bible poznamenáva: „To, čo Jób potrebuje, je súcit ľudského srdca. To, čo dostáva, je rad dokonale ‚pravdivých‘ a dokonale krásnych náboženských klišé a ošúchaných morálnych fráz.“ Reč Elifaza a jeho spoločníkov Jóba tak silno rozrušila, že bol prinútený zvolať: „Ako dlho budete dráždiť moju dušu a drviť ma slovami?“ — Jób 19:2.

Nikdy by sme nemali spôsobiť, že by iný Boží služobník zvolal v tiesni pre naše bezmyšlienkovité, neláskavé slová. (Porovnaj 5. Mojžišovu 24:15.) Jedno biblické príslovie vystríha: „To, čo hovoríš, môže život zachovať, alebo zničiť; a tak musíš prijať následky svojich slov.“ — Príslovia 18:21, TEV.

Uvedomujúc si moc reči, riaďme sa príkladom apoštola Pavla. Keď bol v Macedónii, „povzbudzoval tamojších mnohými slovami“. — Skutky 20:2.