„Nevzdelaní a obyčajní ľudia“

1., 2. Aký zázrak urobili Peter a Ján neďaleko chrámovej brány?

LÚČE popoludňajšieho slnka dopadajú na chrámový areál. Je tu rušno. Blíži sa čas „popoludňajších modlitieb“ a do chrámu prúdia zbožní Židia a Kristovi učeníci.a (Sk. 2:46; 3:1) Medzi zástupom je aj Peter a Ján. Smerujú k chrámovej bráne, ktorá sa nazýva Krásna. Medzi hlučnou vravou a šuchotom nôh návštevníkov počuť hlas vyše 40-ročného žobráka, chromého od narodenia, ktorý prosí o almužnu. (Sk. 3:2; 4:22)

² Keď Peter a Ján prichádzajú bližšie, žobrák znovu opakuje svoju prosbu o peniaze. Apoštoli sa zastavujú a muž na nich uprie zrak plný nádeje. „Striebro ani zlato nemám,“ hovorí Peter, „ale čo mám, to ti dám. V mene Ježiša Krista Nazaretského ti hovorím: Vstaň a choď!“ Predstav si, akí ohromení musia byť ľudia naokolo, keď Peter berie chromého muža za ruku a ten sa prvý raz v živote postaví na rovné nohy! (Sk. 3:6, 7) Vieš si predstaviť, ako ten muž v úžase hľadí na svoje uzdravené nohy a robí prvé váhavé kroky? Nie div, že začína poskakovať a hlasno chváliť Boha!

3. Aký výnimočný dar mohol získať donedávna chromý muž i zhromaždený zástup ľudí?

³ Vzrušený dav sa zbieha k Petrovi a Jánovi na miesto nazývané Šalamúnovo stĺporadie. Tu, kde kedysi stál a vyučoval aj Ježiš, im Peter vysvetľuje skutočný význam toho, čo sa práve odohralo. (Ján 10:23) Ponúka zástupu a donedávna chromému mužovi dar, ktorý je cennejší než striebro či zlato. Tým darom je niečo viac než len obnovené zdravie. Je ním príležitosť robiť pokánie, získať očistenie od hriechov a stať sa nasledovníkmi Ježiša Krista, ktorého Jehova ustanovil za „Hlavného Sprostredkovateľa života“. (Sk. 3:15)

4. a) Predohrou akej konfrontácie bolo zázračné uzdravenie? b) Akými dvoma otázkami sa budeme zaoberať?

⁴ To bol naozaj pozoruhodný deň! Jeden človek bol telesne uzdravený a teraz môže chodiť. Tisíce ďalších dostali príležitosť byť uzdravení duchovne, aby mohli žiť tak, ako sa páči Bohu. (Kol. 1:9, 10) Okrem toho udalosti tohto dňa boli predohrou ku konfrontácii medzi vernými Kristovými nasledovníkmi a ľuďmi, ktorí mali moc a chceli im zabrániť plniť Ježišov príkaz hlásať správu o Kráľovstve. (Sk. 1:8) Čo sa môžeme naučiť z Petrovho a Jánovho postoja a z metód, ktoré títo „nevzdelaní a obyčajní ľudia“ použili, keď vydávali svedectvo zástupu?b (Sk. 4:13) A ako môžeme napodobňovať spôsob, akým Peter, Ján a ostatní učeníci reagovali na odpor?

Nie „vlastnou silou“ (Skutky 3:11–26)

5. Čo sa učíme zo spôsobu, akým sa Peter prihovoril zástupu?

⁵ Peter a Ján stáli pred zástupom s vedomím, že ešte nedávno sa možno niektorí z týchto ľudí dožadovali toho, aby bol Ježiš popravený. (Mar. 15:8–15; Sk. 3:13–15) Zamysli sa nad tým, akú odvahu Peter prejavil, keď smelo vyhlásil, že ten chromý muž bol uzdravený v Ježišovom mene. Peter neriedil pravdu. Otvorene poukázal na to, že zástup nesie spoluvinu na Kristovej smrti. Neprechovával však voči týmto ľuďom nepriateľstvo, lebo to „urobili v nevedomosti“. (Sk. 3:17) Prihováral sa im ako svojim bratom a zameriaval sa na pozitívne stránky posolstva o Kráľovstve. Ak by robili pokánie a uverili v Krista, zažili by „časy osvieženia od Jehovu“. (Sk. 3:19) Aj my musíme byť smelí a priami, keď ohlasujeme prichádzajúci Boží súd. Zároveň by však naše slová nikdy nemali byť drzé, drsné ani odsudzovačné. Na ľudí, ktorým zvestujeme, sa pozeráme ako na našich potenciálnych bratov a tak ako Peter zameriavame sa predovšetkým na pozitívne stránky posolstva o Kráľovstve.

6. Ako Peter a Ján prejavili pokoru a skromnosť?

⁶ Apoštoli boli skromní. Nepripisovali si zásluhu za zázrak, ktorý vykonali. Peter povedal zástupu: „Prečo na nás pozeráte, akoby sme svojou vlastnou silou či zbožnosťou spôsobili, že tento človek chodí?“ (Sk. 3:12) Peter a ostatní apoštoli vedeli, že čokoľvek dosiahli vo svojej službe, nedosiahli vlastnou silou, ale mocou od Boha. Preto všetku chválu za to, čo dosiahli, skromne pripisovali Jehovovi a Ježišovi.

7., 8. a) Aký dar môžeme ľuďom ponúknuť? b) Ako sa dnes spĺňa sľub o čase, „keď sa všetko obnoví“?

⁷ Aj my by sme mali prejavovať podobnú skromnosť, keď sa zapájame do diela zvestovania o Kráľovstve. Je pravda, že Boží duch dnešným kresťanom neumožňuje zázračne uzdravovať ľudí. No môžeme ľuďom pomáhať, aby si vypestovali vieru v Boha a Krista a dostali rovnaký dar, aký ponúkal Peter – možnosť získať odpustenie hriechov a zažiť osvieženie od Jehovu. Každoročne prijmú túto ponuku státisíce ľudí a stanú sa pokrstenými Kristovými učeníkmi.

⁸ Áno, žijeme v čase, „keď sa všetko obnoví“, ako hovoril Peter. V roku 1914 bolo v nebi zriadené Kráľovstvo, čím sa splnilo to, o čom „oddávna hovoril Boh prostredníctvom svojich svätých prorokov“. (Sk. 3:21; Žalm 110:1–3; Dan. 4:16, 17) Krátko nato začal Kristus dozerať na dielo duchovnej obnovy na zemi. Vďaka tomu boli už milióny ľudí privedené do duchovného raja a stali sa poddanými Božieho Kráľovstva. Zobliekli si starú, skazenú osobnosť a obliekli si „novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle“. (Ef. 4:22–24) Tak ako to bolo v prípade uzdravenia chromého žobráka, ani tieto ohromujúce výsledky sa nedosahujú ľudským úsilím, ale Božím duchom. A tak ako Peter, aj my musíme pri vyučovaní druhých smelo a účinne používať Božie Slovo. Akýkoľvek úspech, ktorý azda dosiahneme, keď ľuďom pomáhame stať sa Kristovými učeníkmi, je výsledkom pôsobenia Božej moci, nie našej vlastnej sily.

„Nemôžeme prestať hovoriť“ (Skutky 4:1–22)

9. – 11. a) Ako židovskí vodcovia reagovali na Petrovo a Jánovo vyučovanie o Kristovi? b) Ako boli apoštoli rozhodnutí konať?

⁹ Petrova reč a poskakujúci muž, ktorý jasal nad tým, že bol uzdravený, vyvolali dosť veľký rozruch. Preto veliteľ chrámovej stráže – poverený dohliadať na bezpečnosť v areáli chrámu – a kňazi tam rýchlo pribehli, aby zistili, čo sa deje. Títo muži patrili pravdepodobne k saducejom – bohatej a politicky vplyvnej sekte, ktorá sa usilovala o pokojné vzťahy s Rimanmi, odmietala ústny zákon, ktorý bol taký obľúbený u farizejov, a vysmievala sa z viery vo vzkriesenie.c Určite boli poriadne nazlostení, keď našli Petra a Jána v chráme, ako odvážne vyučujú, že Ježiš bol vzkriesený!

¹⁰ Nahnevaní odporcovia uvrhli Petra a Jána do väzenia a na druhý deň ich dovliekli pred židovský najvyšší súd. Z pohľadu vládnucej elity boli Peter a Ján „nevzdelaní a obyčajní ľudia“, ktorí nemali právo vyučovať v chráme. Nechodili do žiadnej z uznávaných náboženských škôl. Ale ich otvorenosť a presvedčenie, s akým hovorili, členov súdu udivovali. Vďaka čomu dokázali Peter a Ján hovoriť tak pôsobivo? Jedným z dôvodov bolo to, že „chodili s Ježišom“. (Sk. 4:13) Ich Pán učil ako ten, kto má skutočnú moc, nie ako znalci Zákona. (Mat. 7:28, 29)

¹¹ Súd apoštolom nariadil, aby prestali zvestovať. V židovskej spoločnosti mali nariadenia tohto súdu veľkú váhu. Len pred niekoľkými týždňami, keď stál pred týmto súdom Ježiš, jeho členovia vyhlásili: „Zaslúži si smrť.“ (Mat. 26:59–66) Ale Peter a Ján sa nedali zastrašiť. Pred týmito bohatými, vzdelanými a vplyvnými mužmi nebojácne, a pritom úctivo vyhlásili: „Posúďte sami, či je z Božieho pohľadu správne viac počúvať vás ako Boha. My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ (Sk. 4:19, 20)

12. Čo nám pomôže nadobudnúť väčšiu odvahu a presvedčenie?

¹² Dokážeš prejavovať podobnú odvahu? Ako sa cítiš, keď máš príležitosť vydať svedectvo bohatým, vzdelaným alebo vplyvným ľuďom vo svojom okolí? Čo ak sa príbuzní, spolužiaci alebo kolegovia vysmievajú z tvojho presvedčenia? Vyvoláva to v tebe strach? Ak áno, tieto pocity môžeš prekonať. Keď bol Ježiš na zemi, učil apoštolov, ako môžu obhajovať svoje presvedčenie s vnútornou istotou a zároveň úctivo. (Mat. 10:11–18) Po svojom vzkriesení učeníkom sľúbil, že s nimi bude „po všetky dni až do konca tohto usporiadania sveta“. (Mat. 28:20) Pod jeho vedením nás „verný a rozvážny otrok“ učí, ako obhajovať svoju vieru. (Mat. 24:45–47; 1. Petra 3:15) Robí to prostredníctvom zborových zhromaždení, ako je Náš kresťanský život a služba, a tiež prostredníctvom biblických publikácií, ako sú napríklad články v rubrike „Odpovede na biblické otázky“ na stránke jw.org. Využívaš tieto opatrenia naplno? Ak áno, tvoja odvaha a presvedčenie budú rásť. A tak ako apoštoli, ani ty nedovolíš, aby ti niečo zabránilo hovoriť o nádherných duchovných pravdách, ktoré si videl a počul.

„Začali sa modliť k Bohu“ (Skutky 4:23–31)

13., 14. Čo by sme mali robiť, keď zažívame odpor, a prečo?

¹³ Hneď ako boli Peter a Ján prepustení, stretli sa s ostatnými členmi zboru. Spoločne „sa začali modliť k Bohu“ o odvahu, aby dokázali ďalej zvestovať. (Sk. 4:24) Peter veľmi dobre vedel, aké pochabé je spoliehať sa na vlastné sily, keď sa človek snaží konať Božiu vôľu. Len pred niekoľkými týždňami sebavedome povedal Ježišovi: „Aj keď ťa všetci ostatní opustia, ja ťa nikdy neopustím!“ No ako Ježiš predpovedal, Peter rýchlo podľahol strachu z človeka a zaprel svojho priateľa a učiteľa. Zo svojej chyby sa však poučil. (Mat. 26:33, 34, 69–75)

¹⁴ Je zrejmé, že len samotné odhodlanie nestačí na to, aby si si dokázal spĺňať poverenie vydávať svedectvo o Kristovi. Keď sa odporcovia snažia zlomiť tvoju vieru alebo dosiahnuť, aby si prestal zvestovať, vezmi si príklad z Petra a Jána. Modli sa k Jehovovi o silu. Hľadaj podporu v zbore. Povedz starším a iným zrelým členom zboru, aké ťažkosti prežívaš. Modlitby iných môžu byť pre teba veľkou posilou. (Ef. 6:18; Jak. 5:16)

15. Prečo tí, ktorí kedysi na nejaký čas prestali zvestovať, nemusia klesať na duchu?

¹⁵ Ak si kedysi podľahol tlaku a na nejaký čas si prestal zvestovať, neklesaj na duchu. Spomeň si, že všetci apoštoli po Ježišovej smrti prestali na istý čas zvestovať, ale čoskoro boli opäť aktívni. (Mat. 26:56; 28:10, 16–20) Nedovoľ, aby ťa chyby, ktoré si urobil v minulosti, stále skľučovali. Radšej si z nich vezmi poučenie a využi ho na posilňovanie druhých.

16., 17. Čo sa môžeme naučiť z modlitby, ktorú vyslovili Kristovi nasledovníci v Jeruzaleme?

¹⁶ O čo by sme sa mali modliť, keď na nás ľudia, ktorí majú moc, vyvíjajú nátlak? Všimni si, že učeníci neprosili o to, aby boli ušetrení od skúšok. Dobre si pamätali Ježišov výrok: „Ak prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás.“ (Ján 15:20) Títo verní učeníci prosili Jehovu, aby venoval pozornosť hrozbám ich odporcov. (Sk. 4:29) Jasne chápali širšie súvislosti. Uvedomovali si, že prenasledovanie, ktoré zažívajú, je vlastne splnením proroctva. Vedeli, že tak ako ich Ježiš učil, aby sa modlili, na zemi sa bude diať Božia vôľa, nech si ľudskí vládcovia hovoria, čo chcú. (Mat. 6:9, 10)

¹⁷ Aby učeníci dokázali konať Božiu vôľu, modlili sa k Jehovovi: „Pomôž svojim otrokom, aby odvážne hovorili tvoje slovo.“ A Jehova na ich prosbu okamžite zareagoval. Ako? „Zatriaslo sa miesto, kde sa zhromaždili, všetkých naplnil svätý duch a odvážne hovorili Božie slovo.“ (Sk. 4:29–31) Je isté, že nič nemôže zabrániť uskutočneniu Božej vôle. (Iz. 55:11) Keď sa budeme modliť k Bohu, môžeme si byť istí, že nám dá silu ďalej odvážne hovoriť jeho slovo bez ohľadu na to, aké nepravdepodobné sa nám to môže zdať alebo akí mocní sú naši odporcovia.

Nebudeme sa zodpovedať „ľuďom, ale Bohu“ (Skutky 4:32–5:11)

18. Ako si členovia zboru v Jeruzaleme navzájom pomáhali?

¹⁸ Novozaložený zbor v Jeruzaleme sa čoskoro rozrástol na viac než 5 000 členov.d Napriek tomu, že učeníci pochádzali z rôzneho prostredia, boli „jedného srdca a jednej mysle“. Boli spojení rovnakou mysľou a rovnakým spôsobom myslenia. (Sk. 4:32; 1. Kor. 1:10) Okrem toho, že sa modlili k Jehovovi, aby žehnal ich úsilie, navzájom sa podporovali duchovne, a keď to bolo potrebné, i hmotne. (1. Jána 3:16–18) Napríklad učeník Jozef, ktorého apoštoli volali Barnabáš, predal svoje pole a celú sumu nesebecky daroval na pomoc novým učeníkom zo vzdialených krajín, aby mohli v Jeruzaleme zostať dlhšie a dozvedieť sa o svojej novej viere viac.

19. Prečo Jehova potrestal Ananiáša a Zafíru smrťou?

¹⁹ Aj Ananiáš a jeho manželka Zafíra predali nejaký majetok a prispeli na pomoc druhým. Predstierali, že dávajú celú sumu, ktorú z predaja získali, a pritom si „tajne ponechali niečo zo získaných peňazí”‏. (Sk. 5:2) Jehova ich usmrtil, nie však preto, že by nepriniesli dosť, ale preto, že dávali zo zlej pohnútky a klamali. Neklamali ľuďom, ale Bohu. (Sk. 5:4) Tak ako pokrytcom, ktorých Ježiš odsúdil, aj Ananiášovi a Zafíre išlo viac o to, aby ich ľudia oslavovali, než o to, aby mali Božiu priazeň. (Mat. 6:1–3)

20. Čo sa učíme o dávaní Jehovovi?

²⁰ Tak ako verní učeníci v Jeruzaleme v prvom storočí, aj dnes milióny novodobých svedkov prejavujú štedrého ducha a podporujú celosvetové zvestovateľské dielo dobrovoľnými darmi. Nikto nie je nútený venovať svoj čas alebo peniaze na podporu tohto diela. Jehova nechce, aby sme mu slúžili neochotne alebo z donútenia. (2. Kor. 9:7) Keď dávame, Jehovu nezaujíma množstvo, ale naša pohnútka. (Mar. 12:41–44) Nikdy nechceme byť ako Ananiáš a Zafíra. Nechceme skĺznuť k tomu, že by sme Bohu slúžili preto, aby sme z toho mali nejaké výhody alebo aby nás druhí oslavovali. Nech nás k službe Jehovovi vždy podnecuje pravá láska k Bohu a k našim blížnym, tak ako to bolo u Petra, Jána a Barnabáša. (Mat. 22:37–40)