Aj po tom, čo vedúci zbor otázku obriezky vyriešil, určití jednotlivci, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov, tvrdohlavo túto otázku znovu a znovu otvárali. Apoštol Pavol ich označil za „falošných bratov“, ktorí „chcú prekrútiť dobrú správu o Kristovi“. (Gal. 1:7; 2:4; Tít. 1:10)
Cieľom týchto zástancov judaizmu bolo zjavne upokojiť Židov, aby kresťanstvu tak silno neodporovali. (Gal. 6:12, 13) Argumentovali tým, že spravodlivosť sa dosahuje skutkami mojžišovského Zákona v takých oblastiach ako jedlo, obriezka či židovské sviatky. (Kol. 2:16)
Pochopiteľne, tí, ktorí zastávali tieto názory, sa v prítomnosti nežidovských kresťanov cítili nepríjemne. Žiaľ, takéto nesprávne pocity dali najavo aj viacerí vážení kresťania židovského pôvodu. Napríklad keď do Antiochie prišli niektorí členovia jeruzalemského zboru, zostávali od svojich bratov z iných národov oddelení. Dokonca aj Peter, ktorý sa s ľuďmi z iných národov až dovtedy bežne stýkal, sa stiahol a ani s nimi nejedol. Konal teda v priamom rozpore so zásadami, ktoré predtým sám obhajoval! Dostal preto od Pavla dôraznú radu. (Gal. 2:11–14)