Služba „v konečnej časti dní“

1., 2. a) Opíš videnie, ktoré ukazovalo, aké prorocké vyhlásenia mal Jeremiáš oznamovať. b) Prečo by si sa mal zaujímať o Jeremiášovo posolstvo?

„ČO VIDÍŠ?“ opýtal sa Boh Jeremiáša, ktorého práve ustanovil za proroka. „Čo vidím, je hrniec na varenie so širokým hrdlom, na ktorý sa fúka; a jeho hrdlo je odvrátené od severu,“ odpovedal mladý Jeremiáš. Toto videnie bolo predzvesťou toho, aké posolstvo mal oznamovať. (Prečítajte Jeremiáša 1:13–16.) Na tento symbolický hrniec sa fúkalo nie preto, aby ochladol, ale aby boli pod ním ešte viac rozdúchané plamene. Áno, Jehova predpovedal, že pre rozšírenú nevernosť zaplavia judskú krajinu ťažkosti, podobne ako keď sa z hrnca vylieva vriaca tekutina. Čo myslíš, prečo bolo hrdlo obrátené smerom na juh? Znamenalo to, že ťažkosti prídu od severu — z tohto smeru mal zaútočiť Babylon. A presne to sa aj stalo. Jeremiáš sa počas rokov svojej prorockej služby stal svedkom postupného vylievania vriaceho obsahu tohto hrnca, čo vyvrcholilo zničením Jeruzalema.

² Babylon dnes už neexistuje, no rozhodne máš dôvod zaujímať sa o Jeremiášove prorocké posolstvá. Prečo? Lebo žiješ „v konečnej časti dní“, keď sa mnohí vyhlasujú za kresťanov, no ani oni, ani ich cirkvi nemajú Božiu priazeň. (Jer. 23:20) Ty však konáš ako Jeremiáš, keď spolu s ostatnými svedkami zvestuješ posolstvo, ktoré nie je len posolstvom súdu, ale i nádeje.

3. a) Ako je usporiadaná biblická kniha Jeremiáš? b) Čo je cieľom druhej kapitoly tejto publikácie?

³ Jeremiáš pravdepodobne nezapisoval udalosti v čase, keď sa odohrávali, ale nadiktoval ich svojmu tajomníkovi v neskorších rokoch svojej prorockej služby. (Jer. 25:1–3; 36:1, 4, 32) Kniha Jeremiáš nie je napísaná chronologicky, lebo Jeremiáš mnohé jej časti zoradil podľa námetu. Preto bude pre teba užitočné, keď získaš celkový prehľad o historickom pozadí kníh Jeremiáš a Plač Jeremiáša a o tom, v akom časovom slede sa udalosti odohrávali. Všimni si časovú os na 19. strane. Keď budeš vedieť, kto bol kedy judským kráľom, prípadne čo sa v Judsku a jeho okolí dialo, pomôže ti to lepšie pochopiť Jeremiášove slová a konanie. Tak budeš môcť načerpať viac úžitku z posolstiev, ktoré Boh adresoval svojmu ľudu prostredníctvom Jeremiáša.

DEJINNÉ POZADIE JEREMIÁŠOVEJ SLUŽBY

4. – 6. Aká bola situácia Božieho ľudu v desaťročiach predtým, ako bol Jeremiáš ustanovený za proroka?

⁴ Jeremiáš prorokoval v čase dramatických zmien. Bolo to obdobie, keď Babylon, Asýria a Egypt bojovali o mocenskú prevahu. Asi 93 rokov pred začiatkom Jeremiášovej prorockej služby Asýria porazila severné desaťkmeňové kráľovstvo Izraela a mnoho jeho obyvateľov bolo odvedených do zajatia. Jehova vtedy ochránil Jeruzalem a verného kráľa Ezechiáša pred útokom Asýrie. Určite si spomínaš, ako zázračným spôsobom vyhladil 185 000 nepriateľských vojakov. (2. Kráľ. 19:32–36) Ezechiášovým nástupcom bol jeho syn Manaše. Jeremiáš sa zrejme narodil počas jeho 55-ročnej vlády. V tom čase sa Judsko dostalo pod politickú nadvládu Asýrie. (2. Par. 33:10, 11)

⁵ Jeremiáš napísal aj 1. a 2. knihu Kráľov a práve v 2. knihe Kráľov čítame, že Manaše znovu vystaval výšiny, ktoré jeho otec zničil. Nastaval oltáre Baalovi a celému nebeskému vojsku, a to aj v Jehovovom chráme! Okrem toho prelial veľa nevinnej krvi; dokonca vlastného syna obetoval ako zápalnú obeť falošnému bohu. Áno, „vo veľkom meradle robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach“. Pre všetko toto zlo Boh vyhlásil, že Jeruzalem a Judsko postihne nešťastie, tak ako postihlo Samáriu a Izrael. (2. Kráľ. 21:1–6, 12–16) Po smrti Manašeho sa kráľom stal jeho syn Amon, ktorý išiel v otcových šľapajach a pokračoval v modlárskom uctievaní. No situácia sa zakrátko zmenila. Po dvoch rokoch bol Amon zavraždený a v roku 659 pred n. l. nastúpil na trón jeho osemročný syn Joziáš.

⁶ Počas 31-ročnej Joziášovej vlády začal nad Asýriou získavať prevahu Babylon. Joziáš v tom videl príležitosť oslobodiť Judsko od cudzej nadvlády a opäť získať nezávislosť. Na rozdiel od svojho otca a starého otca verne slúžil Jehovovi a zaviedol významné náboženské reformy. (2. Kráľ. 21:19–22:2) V 12. roku svojej vlády začal odstraňovať v celom kráľovstve výšiny, posvätné koly a rytiny falošných božstiev. Neskôr nariadil opravu Jehovovho chrámu. (Prečítajte 2. Paralipomenon 34:1–8.) Je zaujímavé, že práve v 13. roku Joziášovej vlády (647 pred n. l.) bol Jeremiáš ustanovený za Božieho proroka.

7., 8. a) V čom sa vláda kráľa Joziáša líšila od vlády jeho predchodcov, Manašeho a Amona? b) Akým človekom bol Joziáš? (Pozri rámček na strane 20.)

⁷ Počas opráv chrámu, ktoré sa začali v 18. roku vlády dobrého kráľa Joziáša, našiel veľkňaz knihu Zákona. Kráľ nariadil svojmu tajomníkovi, aby mu z nej čítal. Joziáš si vďaka tomu uvedomil, že ľud nekoná správne, a tak prostredníctvom prorokyne Chuldy hľadal Jehovovo vedenie a osobne naliehal na svojich poddaných, aby dodržiavali Božie prikázania. Chulda Joziášovi oznámila, že Jehova privedie na obyvateľov Judska pre ich nevernosť „nešťastie“. No vzhľadom na Joziášov dobrý postoj k čistému uctievaniu toto nešťastie nemalo prísť za jeho života. (2. Kráľ. 22:8, 14–20)

⁸ Kráľ Joziáš začal nové ťaženie s cieľom odstrániť všetko, čo súviselo s modlárstvom. Bol taký horlivý, že išiel až na územie, ktoré kedysi patrilo severnému izraelskému kráľovstvu, a strhol výšinu a oltár v Bételi. Zorganizoval tiež výnimočné slávenie sviatku Pesach. (2. Kráľ. 23:4–25) Vieš si predstaviť, akú veľkú radosť z toho musel mať Jeremiáš? No ukázalo sa, že podnietiť ľud, aby zmenil svoje zvyky, nie je také jednoduché. Manaše a Amon zaviedli v národe zvrhlé modlárske uctievanie, a tak bol duchovný stav ľudu veľmi zlý. Napriek Joziášovým reformám Boh prostredníctvom Jeremiáša vyčítal svojmu ľudu, že ich bohov je toľko ako ich miest. Jeremiášovi krajania boli ako neverná manželka — opustili Jehovu a dopúšťali sa prostitúcie s cudzozemskými bohmi. Jeremiáš vyhlásil: „Toľko oltárov, koľko je ulíc Jeruzalema, ste nastavali pre tú hanebnú vec, oltáre, aby ste prinášali obetný dym Baalovi.“ ​(Prečítajte Jeremiáša 11:1–3, 13.)

9. Čo sa dialo na svetovej scéne v posledných rokoch Joziášovej vlády?

⁹ Tak ako Jeremiášove posolstvá nepodnietili k zmene obyvateľov Judska, nezmenilo sa nič ani na tom, že okolité národy ďalej zápasili o získanie mocenskej prevahy. V roku 632 pred n. l. spojené vojská Babylončanov a Médov dobyli Ninive, hlavné mesto Asýrie. Tri roky nato egyptský faraón Necho viedol svoje vojsko na sever, aby Asýrčanom pomohol. Z nejakého dôvodu, o ktorom sa v Biblii nepíše, sa Joziáš pokúsil egyptské vojsko pri Megidde zastaviť, no utrpel smrteľné zranenie. (2. Par. 35:20–24) Aké politické a náboženské zmeny priniesla Judsku táto smutná udalosť? A aké ťažkosti čakali Jeremiáša?

NÁBOŽENSKÁ KLÍMA SA MENÍ

10. a) V čom sa obdobie po Joziášovej smrti podobá obdobiu, v ktorom žijeme my dnes? b) Prečo môže byť skúmanie Jeremiášovho konania pre teba užitočné?

¹⁰ Skús si predstaviť, ako sa Jeremiáš asi cítil, keď sa dozvedel o Joziášovej smrti. Zdrvený zármutkom oplakával kráľa žalospevmi. (2. Par. 35:25) Bolo to obdobie plné obáv. Judsko sa okrem toho ocitlo pod tlakom, lebo súperiace mocnosti — Egypt, Asýria a Babylon — bojovali o nadvládu v tejto oblasti. A v Judsku sa po smrti Joziáša zmenila aj náboženská klíma. Skončila sa éra, ktorá bola pre Jeremiášovu činnosť v podstate priaznivá, a proroka čakali ťažké časy. Mnohí naši bratia v dnešnej dobe zažili podobnú zmenu, keď sa obdobie relatívnej náboženskej slobody náhle skončilo a prišlo prenasledovanie a zákaz. Ktovie, koľkí z nás čoskoro zažijú podobnú zmenu. Čo to pre nás môže znamenať? Čo si to od nás bude vyžadovať, aby sme si zachovali rýdzosť? S týmito otázkami v mysli bude povzbudzujúce všímať si, aké ťažkosti Jeremiáš zvládol.

11. Aké udalosti sa odohrali v Judsku po Joziášovej smrti?

¹¹ Obyvatelia Judska dosadili na trón v Jeruzaleme Joziášovho syna Jehoachaza, známeho aj pod menom Šallum. No ten vládol iba tri mesiace, lebo keď sa faraón Necho po boji s Babylončanmi vracal na juh, zosadil ho z trónu a odviedol do Egypta. Jeremiáš vyhlásil, že Jehoachaz „sa už nevráti“. (Jer. 22:10–12; 2. Par. 36:1–4) Necho urobil namiesto neho kráľom Jehojakima, ďalšieho z Joziášových synov. Jehojakim nenasledoval dobrý príklad svojho otca. Nepokračoval v jeho reformách, naopak, praktizoval modlárske uctievanie. (Prečítajte 2. Kráľov 23:36, 37.)

12., 13. a) Aká bola náboženská klíma na začiatku Jehojakimovej vlády? b) Ako sa náboženskí vodcovia v Judsku stavali k Jeremiášovi?

¹² Na začiatku Jehojakimovej vlády Jehova povedal Jeremiášovi, aby šiel do chrámu a otvorene odsúdil obyvateľov Judska za ich skazenosť. Judejčania sa pozerali na Jehovov chrám ako na nejaký ochranný talizman. No Jehova ich upozornil, že ak neprestanú „kradnúť, vraždiť a cudzoložiť a falošne prisahať a prinášať obetný dym Baalovi a chodiť za inými bohmi“, opustí svoj chrám i pokrytcov, ktorí v ňom uctievajú, tak ako opustil svätostánok v Šíle za dní veľkňaza Éliho. A povedal, že judská krajina „sa stane spustošeným miestom“. (Jer. 7:1–15, 34; 26:1–6)a Len sa zamysli, koľko odvahy potreboval Jeremiáš, aby odovzdal toto posolstvo! Pravdepodobne ho ohlasoval verejne, pred významnými, vplyvnými ľuďmi. Podobne dnes niektorí bratia a sestry cítia, že potrebujú značnú dávku odvahy, aby dokázali vydávať svedectvo na ulici alebo oslovovať bohatých či vysokopostavených ľudí. Jedným si však môžeme byť istí: Boh je pripravený podporovať nás, tak ako podporoval Jeremiáša. (Hebr. 10:39; 13:6)

¹³ Čo myslíš, ako reagovali náboženskí vodcovia na Jeremiášove slová, keď vezmeš do úvahy náboženskú a politickú klímu v Judsku? Samotný Jeremiáš píše, že „sa ho chopili kňazi a proroci a všetok ľud a povedali: ‚Určite zomrieš.‘“ Rozzúrení hovorili: „Tomuto mužovi patrí rozsudok smrti.“ ​(Prečítajte Jeremiáša 26:8–11.) Odporcom sa však nepodarilo Jeremiáša zabiť. Jehova bol so svojím prorokom a oslobodil ho. A ako reagoval Jeremiáš? Nedal sa zastrašiť zúrivosťou odporcov ani tým, že ich bolo tak veľa. Ani ty by si sa nemal dať niečím takým zastrašiť.

„VPÍŠEŠ [DO ZVITKU] VŠETKY SLOVÁ“

14., 15. a) S akou prácou začali Jeremiáš a jeho tajomník Báruch v štvrtom roku Jehojakimovej vlády? b) Akým človekom bol Jehojakim? (Pozri rámček na strane 25.)

¹⁴ V štvrtom roku Jehojakimovej vlády Jehova povedal Jeremiášovi, aby zapísal všetky slová, ktoré mu hovoril odo dní Joziáša. Jeremiáš teda všetko, čo mu Boh povedal v uplynulých 23 rokoch, nadiktoval svojmu tajomníkovi Báruchovi. Jeho posolstvá súdu sa týkali asi 20 kráľov a kráľovstiev. Jeremiáš nariadil Báruchovi, aby zvitok nahlas prečítal v Jehovovom dome. Prečo to mal urobiť? Jehova povedal: „Možno, že budú počúvať tí z judského domu o všetkom tom nešťastí, ktoré im zamýšľam spôsobiť preto, aby sa vrátili každý zo svojej zlej cesty a aby som naozaj odpustil ich previnenie a ich hriech.“ ​(Jer. 25:1–3; 36:1–3)

¹⁵ Keď dvorný úradník čítal zvitok Jehojakimovi, kráľ prečítanú časť zakaždým odrezal a spálil. Potom nariadil, aby pred neho priviedli Jeremiáša a Bárucha, „ale Jehova ich nechal skrytých“. (Prečítajte Jeremiáša 36:21–26.) Keďže Jehojakim mal skrz-naskrz zlý postoj, Jehova prostredníctvom svojho proroka vyhlásil, že tento kráľ bude mať „pohreb osla“, že „bude odvlečený a vyhodený za brány Jeruzalema“. (Jer. 22:13–19) Myslíš si, že tento živý prorocký opis bolo možné ignorovať ako nejaké Jeremiášovo zveličovanie?

16. Aké pozitívne posolstvo oznamoval Jeremiáš?

¹⁶ Napriek tomu, že Jeremiáš odovzdával takéto posolstvá súdu, nebol prorokom záhuby. Oznamoval tiež posolstvo nádeje. Jehova mal oslobodiť zostávajúcich z Izraela z rúk nepriateľov a priviesť ich späť do ich domoviny, kde mali bývať v bezpečí. Boh mal so svojím ľudom uzavrieť „novú zmluvu“, „zmluvu trvajúcu na neurčito“, a svoj zákon im napísať do srdca. Sľúbil, že im odpustí ich previnenia a na ich hriechy už nebude spomínať. Okrem toho jeden z potomkov Dávida mal „vykonávať právo a spravodlivosť v krajine“. (Jer. 31:7–9; 32:37–41; 33:15) Tieto proroctvá sa mali splniť v nasledujúcich desaťročiach a stáročiach. Ich splnenie sa dotýka dokonca až nášho života a dáva nám nádej na večnú budúcnosť. Ale prenesme sa opäť do Jeremiášových dní, v ktorých nepriatelia Judska pokračovali vo svojich politických machináciách. (Prečítajte Jeremiáša 31:31, 33, 34; Hebrejom 8:7–9; 10:14–18.)

K MOCI SA DOSTÁVA BABYLON

17., 18. Aká udalosť medzinárodného významu sa odohrala v posledných rokoch vlády Jehojakima a čo sa potom dialo v Judsku?

¹⁷ V roku 625 pred n. l. sa Babylončania a Egypťania stretli v rozhodujúcej bitke pri Karkemiši blízko rieky Eufrat asi 600 kilometrov severne od Jeruzalema. Kráľ Nabuchodonozor porazil vojská faraóna Necha, čím ukončil egyptskú nadvládu v celej tej oblasti. (Jer. 46:2) Nabuchodonozor tak získal moc nad Judskom. Jehojakim bol nútený stať sa jeho sluhom. Po troch rokoch, čo vládol ako vazalský kráľ, sa však proti babylonskému kráľovi vzbúril. (2. Kráľ. 24:1, 2) Preto Nabuchodonozor v roku 618 pred n. l. pritiahol so svojím vojskom do Judska a obľahol Jeruzalem. Boli to naozaj krušné časy, a to aj pre Božieho proroka Jeremiáša. Jehojakim zrejme zahynul počas obliehania Jeruzalema.b Jeho syn Jehojachin sa Babylončanom vzdal už tri mesiace po tom, čo dosadol na judský trón. Nabuchodonozor pobral z Jeruzalema všetko bohatstvo a vzal Jehojachina, kráľovskú rodinu i rodiny urodzených z Judska, ako aj udatných, mocných mužov a remeselníkov do vyhnanstva. Medzi vyhnancami bol aj Daniel, Chananjah, Mišael a Azariah. (2. Kráľ. 24:10–16; Dan. 1:1–7)

¹⁸ Nabuchodonozor potom dosadil za kráľa v Judsku Cedekijaha, ďalšieho Joziášovho syna. Ten bol posledným pozemským kráľom z Dávidovej rodovej línie. Jeho vláda sa skončila v roku 607 pred n. l., keď bol Jeruzalem a jeho chrám zničený. (2. Kráľ. 24:17) Jedenásť rokov Cedekijahovej vlády sa vyznačovalo veľkou sociálnou i politickou nestabilitou. Jeremiáš sa zjavne musel bezvýhradne spoliehať na Boha, ktorý ho ustanovil za proroka.

19. Ako reagovali ľudia na Jeremiášovo posolstvo a prečo by nás to malo zaujímať?

¹⁹ Predstav si seba na Jeremiášovom mieste. Od čias Joziáša zažil tento prorok dramatické politické zmeny a videl duchovný úpadok Božieho ľudu. A vedel, že sa to bude len zhoršovať. Ľudia z jeho domovského mesta mu hovorili: „Nebudeš prorokovať v Jehovovom mene, aby si nezomrel našou rukou.“ ​(Jer. 11:21) Dokonca aj po tom, čo sa jeho proroctvá splnili, mu Židia povedali: „Čo sa týka slova, ktoré si nám hovoril v Jehovovom mene, nepočúvame ťa.“ ​(Jer. 44:16) Išlo im však o život, tak ako ide o život aj ľuďom dnes. A Jeremiášovo posolstvo pochádzalo od Jehovu, rovnako ako pochádza od neho aj posolstvo, ktoré hlásaš ty. Preto keď preskúmaš správu o tom, ako Jehova chránil svojho proroka v období, ktoré vyvrcholilo pádom Jeruzalema, môže to prispieť k tvojej horlivosti v službe.

POSLEDNÉ DNI DYNASTIE

20. Prečo bola situácia za vlády Cedekijaha pre Jeremiáša zvlášť ťažká? (Pozri rámček na strane 29.)

²⁰ Počas Cedekijahovej vlády Jeremiáš zažil asi najťažšie roky svojej prorockej služby. Cedekijah, tak ako mnohí jeho predchodcovia, „ďalej konal to, čo bolo v Jehovových očiach zlé“. (Jer. 52:1, 2) Bol poddaným Babylona a Nabuchodonozor ho prinútil v Jehovovom mene prisahať, že sa bude babylonskému kráľovi podriaďovať. Napriek tomu sa Cedekijah po čase vzbúril. Na Jeremiáša vyvíjali jeho nepriatelia veľký nátlak, aby sa k vzbure pridal. (2. Par. 36:13; Ezech. 17:12, 13)

21. – 23. a) Aké dve odporujúce si skupiny boli v Judsku počas Cedekijahovej vlády? b) Aké zaobchádzanie zažíval Jeremiáš pre svoj postoj a prečo by nás to malo zaujímať?

²¹ Zjavne niekedy na začiatku Cedekijahovej vlády prišli do Jeruzalema poslovia kráľov Edomu, Moábu, Amona, Týru a Sidonu. Ich cieľom možno bolo presvedčiť Cedekijaha, aby sa pripojil k ich koalícii proti Nabuchodonozorovi. No Jeremiáš Cedekijaha nabádal, aby sa ďalej podriaďoval Babylonu. V súlade s týmto nabádaním dal poslom tyče jarma, čím ukázal, že aj ich národy by mali slúžiť Babylončanom. (Jer. 27:1–3, 14)c Takýto postoj k Babylonu však nebol medzi ľuďmi obľúbený. A Jeremiášovi jeho úlohu zvestovateľa nepopulárneho posolstva ešte sťažil falošný prorok Chananjah, ktorý v Božom mene verejne vyhlasoval, že babylonské jarmo bude zlomené. Ale Jehova prostredníctvom Jeremiáša oznámil, že podvodník Chananjah do roka zomrie. A tak sa aj stalo. (Jer. 28:1–3, 16, 17)

²² Obyvatelia Judska boli teda rozdelení na dve skupiny stojace proti sebe — na tých, ktorí boli za podriadenosť Babylonu, a tých, ktorí boli za vzburu. Nakoniec sa Cedekijah v roku 609 pred n. l. vzbúril proti Babylonu tým, že sa snažil získať vojenskú pomoc od Egypta. Jeremiáš sa potom musel potýkať s nacionalistickou hystériou, ktorú vyvolali podporovatelia vzbury. (Jer. 52:3; Ezech. 17:15) Nabuchodonozor sa so svojím vojskom vrátil, aby vzburu potlačil. Podrobil si všetky judské mestá a znova obľahol Jeruzalem. Jeremiášovo posolstvo určené Cedekijahovi a jeho poddaným v týchto pohnutých časoch znelo: Jeruzalem padne do rúk Babylončanov. Tých, ktorí zostanú v meste, čaká smrť. Tí, ktorí vyjdú k Chaldejcom, prežijú. (Prečítajte Jeremiáša 21:8–10; 52:4.)

²³ Judské kniežatá tvrdili, že Jeremiáš sa spolčil s Babylončanmi. Keď im povedal, že to nie je pravda, udreli ho a dali do väzby. (Jer. 37:13–15) No Jeremiáš ani potom neriedil Jehovovo posolstvo. Preto kniežatá naliehali na Cedekijaha, aby ho dal usmrtiť. Hodili Jeremiáša do prázdnej cisterny na vodu, kde by bol zomrel v hlbokom bahne, keby ho Ebed-melech, Etiópčan, ktorý slúžil v kráľovom dome, nebol zachránil. (Jer. 38:4–13) Členovia Jehovovho ľudu sú aj dnes často vystavení nebezpečenstvu, keď sa z dôvodu svedomia odmietajú zapájať do politických kontroverzií. Jeremiášova skúsenosť ťa rozhodne môže posilniť, aby si dokázal čeliť takým skúškam a zvládať ich!

24. Opíš, čo sa stalo v roku 607 pred n. l.

²⁴ V roku 607 pred n. l. Babylončania nakoniec prelomili hradby a Jeruzalem dobyli. Nabuchodonozorove vojská spálili Jehovov chrám, zbúrali mestské hradby a pozabíjali judských urodzených. Cedekijah sa pokúsil o útek, ale bol chytený a predvedený pred svojho premožiteľa. Jeho synovia boli pobití pred jeho očami a potom ho dal Nabuchodonozor oslepiť, spútať a odviesť do Babylona. (Jer. 39:1–7) Áno, Jeremiášove prorocké slová o Judsku a Jeruzaleme sa splnili. Ale Boží prorok sa netešil, naopak, smútil nad nešťastím, ktoré postihlo jeho ľud. O jeho pocitoch môžeme čítať v biblickej knihe Plač Jeremiáša. Slová zapísané v tejto knihe určite hlboko zapôsobia na tvoje srdce.

SLUŽBA MEDZI TÝMI, KTORÍ ZOSTALI V JUDSKU

25., 26. a) Čo sa dialo po páde Jeruzalema? b) Ako reagovali Židia na posolstvo, ktoré im Jeremiáš oznamoval po páde Jeruzalema?

²⁵ Čo zažíval Jeremiáš počas týchto dramatických udalostí? Jeruzalemské kniežatá ho uväznili, ale Babylončania, ktorí dobyli mesto, s ním zaobchádzali láskavo a prepustili ho na slobodu. Neskôr sa dostal medzi Židov, ktorí boli odvádzaní do zajatia, ale bol prepustený. Čakali ho ešte ďalšie úlohy v službe Bohu; mal ďalej slúžiť ako prorok medzi prežijúcimi. Nabuchodonozor ustanovil za miestodržiteľa nad podrobenou krajinou Gedaljaha a zostávajúcim Judejčanom sľúbil, že pokiaľ budú slúžiť babylonskému kráľovi, budú žiť v pokoji. No niekoľko nespokojných Židov Gedaljaha zavraždilo. (Jer. 39:13, 14; 40:1–7; 41:2) Jeremiáš nabádal zostávajúcich Judejčanov, aby ďalej bývali v Judsku a nebáli sa babylonského kráľa. Ale ich vodcovia vyhlásili Jeremiáša za luhára a pri úteku do Egypta prinútili jeho i Bárucha, aby šli s nimi. Jeremiáš však prorokoval, že Nabuchodonozor vpadne aj do tejto krajiny a podmaní si ju a že judskí utečenci neuniknú nešťastiu. (Jer. 42:9–11; 43:1–11; 44:11–13)

²⁶ Jeremiášovi krajania znova nepočúvli pravého Božieho proroka. Prečo? „Od času, keď sme prestali prinášať obetný dym ‚kráľovnej nebies‘ a vylievať jej tekuté obete, chýba nám všetko a našli sme svoj koniec mečom a hladom,“ argumentovali. (Jer. 44:16, 18) Aký smutný obraz duchovného stavu Jeremiášových súčasníkov! Na druhej strane aké povzbudzujúce je vedieť, že aj nedokonalý človek môže zostať verný Jehovovi, a to aj keď je obklopený ľuďmi bez viery!

27. Čo vieme o posledných rokoch Jeremiášovej prorockej služby?

²⁷ Poslednou udalosťou, ktorú Jeremiáš zapísal, bolo to, že Nabuchodonozorov nástupca Evil-merodach v roku 580 pred n. l. prepustil Jehojachina z väznice. (Jer. 52:31–34) V tom čase musel mať Jeremiáš už okolo 90 rokov. Nemáme žiadne spoľahlivé informácie o posledných rokoch jeho života. Pravdepodobne ich prežil v Egypte a tam aj zomrel vo vernosti asi po 67 rokoch zvláštnej služby Jehovovi. Jeremiáš slúžil tak v rokoch, keď bolo podporované pravé uctievanie, ako aj v dlhom období, keď všade vôkol neho bujnelo odpadlícke uctievanie. Medzi niekoľkými bohabojnými ľuďmi našiel počujúce uši. No väčšina tých, ktorým zvestoval, odmietala jeho posolstvo, dokonca sa otvorene stavala proti nemu. Znamená to, že Jeremiáš vo svojej úlohe zlyhal? To v žiadnom prípade! Jehova mu už na začiatku povedal: „Istotne budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu, lebo ‚som s tebou‘.“ ​(Jer. 1:19) Naše poverenie, ktoré máme ako Jehovovi svedkovia, je podobné povereniu Jeremiáša. Preto môžeme očakávať podobné reakcie, s akými sa stretával aj on. (Prečítajte Matúša 10:16–22.) Čo sa teda môžeme naučiť od Jeremiáša? A ako by sme mali pristupovať k našej službe? Pouvažujme o týchto otázkach.