Účinné používanie otázok

KEĎŽE otázky si vyžadujú odpoveď — vyjadrenú buď nahlas, alebo v mysli —, pomáhajú ti zainteresovať poslucháčov. Otázky ti môžu pomôcť nadviazať rozhovor a tešiť sa z podnetnej výmeny myšlienok. Ako rečník a učiteľ môžeš otázkami vyvolať záujem poslucháča, podnietiť ho, aby hlbšie premýšľal o určitom námete, alebo zdôrazniť to, čo hovoríš. Keď dobre používaš otázky, povzbudzuješ druhých, aby aktívne premýšľali, a nielen pasívne počúvali. Pamätaj na svoj cieľ a klaď otázky tak, aby ti pomohli ho dosiahnuť.

S cieľom rozprúdiť rozhovor. Keď si v službe, všímaj si príležitosti, keď môžeš ľudí povzbudiť, aby sa, pokiaľ si to želajú, vyjadrili.

Mnoho svedkov začína zaujímavé rozhovory jednoduchou otázkou: „Premýšľali ste niekedy nad tým...?“ Keď si zvolia otázku, o ktorej mnohí ľudia naozaj premýšľajú, takmer určite budú mať v službe pekné rozhovory. Zvedavosť môže vzbudiť aj otázka, o ktorej oslovený ešte nepremýšľal. Mnoho rôznych námetov možno uviesť takými slovami ako „Čo si myslíte o...?“, „Ako sa vy pozeráte na...?“, „Veríte, že...?“

Keď sa evanjelista Filip priblížil k etiópskemu dvornému úradníkovi, ktorý si nahlas čítal Izaiášovo proroctvo, jednoducho sa ho opýtal: „Či aj rozumieš, čo čítaš?“ ​(Sk. 8:30) Táto otázka otvorila Filipovi cestu, aby mohol Etiópčanovi vysvetliť pravdy o Ježišovi Kristovi. Pomocou podobnej otázky niektorí dnešní svedkovia našli ľudí, ktorí naozaj hladovali po jasnom porozumení biblickej pravdy.

Ak ľudia dostanú príležitosť vyjadriť svoje názory, často si ťa potom ochotnejšie vypočujú. Keď niekomu položíš otázku, pozorne počúvaj. Na odpoveď reaguj láskavo, nie kriticky. Ak je to možné, úprimne toho človeka pochváľ. Keď raz istý znalec Písma „odpovedal rozumne“, Ježiš ho pochválil slovami: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ ​(Mar. 12:34) I keď sa s názorom toho človeka nestotožňuješ, môžeš mu poďakovať, že sa vyjadril. To, čo povedal, ti ukazuje postoj, ktorý by si mal vziať do úvahy, keď sa s ním delíš o biblickú pravdu.

S cieľom uviesť dôležité myšlienky. Či už hovoríš pred skupinou, alebo sa zhováraš s jedným človekom, snaž sa klásť otázky, ktoré vedú k dôležitým myšlienkam. Používaj otázky, ktoré sa týkajú toho, čo poslucháčov zaujíma. Môžeš použiť aj otázky, ktoré vyvolajú zvedavosť tým, že odpoveď na ne nie je hneď zrejmá. Ak položíš otázku a potom urobíš krátku prestávku, poslucháči budú zrejme so zvýšeným záujmom počúvať, čo povieš ďalej.

Raz prorok Micheáš použil niekoľko otázok. Najprv sa opýtal, čo Boh očakáva od tých, ktorí ho uctievajú, a potom uviedol ďalšie otázky, z ktorých každá obsahuje možnú odpoveď. Všetky tieto otázky pomáhajú pripraviť čitateľov na premyslenú odpoveď, ktorou uzavrel túto pasáž. (Mich. 6:6–8) Mohol by si podobne postupovať pri vyučovaní aj ty? Skús to.

S cieľom podnietiť k premýšľaniu o nejakom námete. Pomocou otázok môžeme druhým pomôcť pochopiť logiku nejakého argumentu. Tento spôsob použil aj Jehova, keď Izraelu oznamoval závažné vyhlásenie, ako to ukazuje Malachiáš 1:2–10. Najprv Izraelitom povedal: „Zamiloval som si vás.“ No oni si túto lásku nevážili, a preto im položil otázku: „Či nebol Ezau Jakobov brat?“ Potom Jehova poukázal na spustošenie Edoma ako na dôkaz toho, že Boh nemiloval tento národ pre jeho skazenosť. Pokračoval znázorneniami a otázkami, ktoré vyzdvihli neschopnosť Izraela správne reagovať na jeho lásku. Niektoré z otázok sú formulované tak, akoby ich kládli neverní kňazi. Iné zas Jehova kladie kňazom. Tento dialóg pôsobí na city a púta našu pozornosť. Jeho logika je nevyvrátiteľná, poučenie nezabudnuteľné.

Niektorí rečníci používajú účinné otázky podobným spôsobom. I keď sa od poslucháčov neočakáva ústna odpoveď, myšlienkovo sú zaangažovaní, akoby boli účastníkmi rozhovoru.

Na biblických štúdiách používame metódu, ktorá si vyžaduje účasť záujemcu. Samozrejme, je užitočnejšie, ak záujemca iba nerecituje odpovede z publikácie. Láskavým tónom klaď záujemcovi pomocné otázky, ktoré mu pomôžu premýšľať viac do hĺbky. Pri kľúčových myšlienkach ho povzbuď, aby ako základ svojej odpovede použil Bibliu. Môžeš sa ho tiež opýtať: „Ako to, o čom teraz hovoríme, súvisí s touto inou myšlienkou, o ktorej sme už študovali? Prečo je to dôležité? Ako by to malo ovplyvniť náš život?“ Takáto metóda je pôsobivejšia, ako keď len vyjadruješ svoje osobné presvedčenie alebo sám niečo obšírne vysvetľuješ. Tak záujemcovi pomôžeš, aby pri uctievaní Boha používal ‚silu rozumu‘. — Rim. 12:1.

Ak záujemca určitú myšlienku nepochopí, buď trpezlivý. Možno sa snaží porovnať to, čo hovoríš, s tým, čomu veril mnoho rokov. Možno by mu pomohlo, keby si mu námet priblížil z iného uhla. No niekedy je potrebné predložiť celkom základné dôkazy. Často cituj Písma. Používaj znázornenia. Spolu s nimi používaj jednoduché otázky, ktoré človeka podnietia, aby o dôkazoch hlbšie premýšľal.

S cieľom podnietiť k vyjadreniu osobných postojov. Keď ľudia odpovedajú na otázky, nepovedia vždy to, čo si naozaj myslia. Možno odpovedia tak, ako si to podľa ich mienky želáš. Preto je potrebná rozlišovacia schopnosť. (Prísl. 20:5) Podobne ako Ježiš sa môžeš opýtať: „Veríš tomu?“ — Ján 11:26.

Keď sa mnohí z Ježišových učeníkov urazili pre to, čo povedal, a opustili ho, Ježiš vyzval svojich apoštolov, aby vyjadrili svoj postoj. Opýtal sa: „Nechcete aj vy odísť?“ Peter zhrnul pocity apoštolov slovami: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života; a my sme uverili a spoznali, že si Boží Svätý.“ ​(Ján 6:67–69) Inokedy sa Ježiš opýtal učeníkov: „Čo hovoria ľudia, kto je Syn človeka?“ Potom im položil otázku, ktorá ich podnietila vyjadriť, čo je v ich srdci. „Čo však hovoríte vy, kto som?“ Peter na to povedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ — Mat. 16:13–16.

Na biblickom štúdiu bude možno užitočné pristupovať k niektorým témam podobne. Môžeš položiť otázku: „Ako sa na túto vec pozerajú tvoji spolužiaci (alebo spolupracovníci)?“ Potom sa môžeš opýtať: „Ako sa na to pozeráš ty?“ Keď ako učiteľ spoznáš skutočné názory svojich záujemcov, umožní ti to čo najlepšie im pomáhať.

S cieľom niečo zdôrazniť. Otázky možno použiť aj na zdôraznenie myšlienok. To robil aj apoštol Pavol, ako to vyplýva z Rimanom 8:31, 32: „Ak je Boh za nás, kto bude proti nám? Ten, ktorý neušetril dokonca ani svojho vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, ako by nám s ním tiež láskavo nedal všetko ostatné?“ Všimni si, že v oboch prípadoch otázka nadväzuje na výrok tesne pred ňou.

Po zaznamenaní Jehovovho rozsudku nad babylonským kráľom prorok Izaiáš vyjadril silné presvedčenie slovami: „Radil sám Jehova vojsk, a kto to môže zrušiť? A tá vystretá ruka je jeho, a kto ju môže odvrátiť?“ ​(Iz. 14:27) Takéto otázky už samy osebe naznačujú, že vyjadrovanú myšlienku nemožno poprieť. Nie je potrebná žiadna odpoveď.

S cieľom odhaliť nesprávne zmýšľanie. Starostlivo premyslené otázky sú tiež mocným nástrojom na odhalenie nesprávneho zmýšľania. Pred uzdravením jedného muža sa Ježiš opýtal farizejov a nejakých mužov zbehlých v Zákone: „Je zákonné v sabate uzdravovať, alebo nie?“ Keď chorého uzdravil, položil im ďalšiu otázku: „Keď vám spadne syn alebo býk v sabatnom dni do studne, kto z vás ho ihneď nevytiahne?“ ​(Luk. 14:1–6) Nikto neodpovedal a ani to nebolo potrebné. Tieto otázky odhalili nesprávne zmýšľanie farizejov.

Občas môžu k nesprávnemu zmýšľaniu skĺznuť aj praví kresťania. V Korinte v prvom storočí sa niektorí so svojimi bratmi súdili, hoci ich problémy sa dali vyriešiť aj súkromne. Ako apoštol Pavol pristúpil k tejto záležitosti? Položil rad dobre cielených otázok, aby napravil ich zmýšľanie. — 1. Kor. 6:1–8.

Aj ty sa môžeš naučiť účinne používať otázky. No nezabudni pritom prejavovať úctu, najmä keď hovoríš so staršími ľuďmi, s ľuďmi, ktorých osobne nepoznáš, a s ľuďmi, ktorí majú určité postavenie. Používaj otázky na to, aby si biblickú pravdu predložil príťažlivým spôsobom.