Používanie Biblie pri odpovediach

KEĎ dostaneme otázku, ktorá sa týka našej viery, nášho spôsobu života, nášho názoru na súčasné udalosti, našej nádeje do budúcnosti, snažíme sa odpovedať pomocou Biblie. Prečo? Lebo je to Božie Slovo. A naše presvedčenie sa opiera o Bibliu. Na Biblii zakladáme svoj spôsob života. Ona formuje náš názor na svetové udalosti. Na jej inšpirovaných sľuboch je pevne založená naša nádej do budúcnosti. — 2. Tim. 3:16, 17.

Plne si uvedomujeme zodpovednosť, ktorá súvisí s naším menom. Sme Jehovovi svedkovia. (Iz. 43:12) Preto na otázky odpovedáme nie na základe ľudskej filozofie, ale na základe toho, čo hovorí Jehova vo svojom inšpirovanom Slove. Pochopiteľne, ako jednotlivci máme na veci svoj názor, ale dovoľujeme Božiemu Slovu, aby formovalo naše postoje, lebo sme pevne presvedčení, že v ňom je pravda. Prirodzene, Biblia nám v mnohých veciach dáva priestor na osobný názor i vkus. Namiesto toho, aby sme vnucovali druhým vlastné názory, túžime vyučovať zásady vyjadrené v Písmach, a tým umožniť našim poslucháčom, aby využili rovnakú slobodu voľby, akú máme aj my. Tak ako apoštol Pavol snažíme sa ‚podporiť poslušnosť vierou‘. — Rim. 16:26.

Ježiš Kristus je v Zjavení 3:14 opísaný ako „verný a pravdivý svedok“. Ako on odpovedal na otázky a ako riešil situácie, v ktorých sa ocitol? Niekedy používal znázornenia, ktoré ľudí nútili premýšľať. Inokedy sa pýtajúceho sa človeka opýtal na jeho vlastné porozumenie určitého textu z Písma. Často texty citoval, voľne ich parafrázoval alebo na ne nepriamo poukazoval. (Mat. 4:3–10; 12:1–8; Luk. 10:25–28; 17:32) V prvom storočí boli zvitky Písiem zvyčajne uchovávané v synagógach. Nemáme dôkazy o tom, že by Ježiš mal osobnú zbierku týchto zvitkov, ale Písma v každom prípade dobre poznal a často sa o nich zmieňoval, keď učil druhých. (Luk. 24:27, 44–47) Pravdivo mohol povedať, že neučí sám od seba. Hovoril to, čo počul od svojho Otca. — Ján 8:26.

Našou túžbou je nasledovať Ježišov príklad. My osobne sme nepočuli hovoriť Boha tak, ako ho počul Ježiš. Ale Biblia je Božie Slovo. Keď ju používame ako podklad pre naše odpovede, vyhýbame sa pútaniu pozornosti na seba. Dávame tým najavo, že nechceme vyjadrovať názor nedokonalého človeka, ale sme pevne rozhodnutí dovoliť Bohu, aby povedal, čo je pravda. — Ján 7:18; Rim. 3:4.

Samozrejme, našou túžbou nie je len používať Bibliu, ale aj robiť to tak, aby to nášmu poslucháčovi čo najviac pomohlo. Chceme, aby si nás s otvorenou mysľou vypočul. Podľa jeho postoja by si mohol uviesť biblické myšlienky slovami: „Súhlasíte s tým, že podstatné je to, čo hovorí Boh?“ Alebo by si mohol povedať: „Viete, že Biblia práve túto otázku rozoberá?“ Ak sa rozprávaš s niekým, kto nemá úctu k Biblii, možno budeš musieť použiť trochu iný úvod. Môžeš povedať: „Dovoľte mi porozprávať vám jedno staroveké proroctvo.“ Alebo povedz: „Najrozšírenejšia kniha v ľudských dejinách hovorí, že...“

V niektorých prípadoch môžeš jednoducho parafrázovať určitý text. No ak je to možné, najlepšie je priamo otvoriť Bibliu a prečítať, čo hovorí. Ak je to praktické, ukáž ten text dotyčnému v jeho Biblii. Takéto priame používanie Biblie má na ľudí často silný účinok. — Hebr. 4:12.

Kresťanskí starší majú zvlášť zodpovednosť používať Bibliu pri odpovediach na otázky. Jednou z podmienok, aby niektorý brat mohol slúžiť ako starší, je to, aby ‚sa pevne pridŕžal spoľahlivého slova v umení vyučovať‘. (Tít. 1:9) Člen zboru môže na základe rady, ktorú mu dal starší, urobiť vážne rozhodnutie v živote. Aké je dôležité, aby táto rada bola pevne založená na Biblii! Príklad staršieho v tomto ohľade môže ovplyvniť spôsob vyučovania mnohých ďalších.