Znázornenia z bežného života

SAMOZREJME, je dôležité, aby všetky znázornenia, ktoré používaš, boli vhodné k rozoberanej látke. Ak však majú byť čo najpôsobivejšie, je rovnako dôležité, aby boli vhodné aj pre poslucháčov.

Ako môže pri prejave ku skupine typ poslucháčov ovplyvniť to, aké znázornenia použiješ? Ako to robil Ježiš Kristus? Či už hovoril k zástupom, alebo k učeníkom, nepoužíval príklady zo životných situácií typických pre krajiny mimo Izraela. Takéto príklady by jeho poslucháčom zneli cudzo. Napríklad Ježiš nikdy nehovoril o živote na panovníckom dvore v Egypte alebo o náboženských zvykoch v Indii. No jeho znázornenia vychádzali z činností bežných pre ľudí vo všetkých krajinách. Hovoril o plátaní odevov, o obchodovaní, o strate niečoho cenného a o návšteve svadobnej hostiny. Vedel, ako ľudia reagujú v rôznych situáciách, a to využil. (Mar. 2:21; Luk. 14:7–11; 15:8, 9; 19:15–23) Keďže Ježiš sa pri verejnom zvestovaní sústredil najmä na izraelský národ, jeho znázornenia sa najčastejšie týkali predmetov a činností, ktoré boli súčasťou ich každodenného života. Preto hovoril napríklad o obrábaní poľa, o tom, ako ovce reagujú na pastiera, a o používaní kožíc na skladovanie vína. (Mar. 2:22; 4:2–9; Ján 10:1–5) Zmieňoval sa aj o známych historických udalostiach — napríklad o stvorení prvej ľudskej dvojice, o potope v Noachových dňoch, o zničení Sodomy a Gomory a o smrti Lótovej manželky. (Mat. 10:15; 19:4–6; 24:37–39; Luk. 17:32) Premýšľaš aj ty pri výbere znázornení o činnostiach bežných pre tvojich poslucháčov a o prostredí, v ktorom vyrastali?

Čo ak nehovoríš k veľkej skupine, ale k jednému človeku, či možno k niekoľkým? Snaž sa vybrať si znázornenie, ktoré je vhodné zvlášť pre toto malé publikum. Keď Ježiš vydával svedectvo Samaritánke pri studni blízko Sycharu, hovoril o ‚živej vode‘, o tom, že človek, ktorý sa z nej napije, „nebude už nikdy smädný“, a o ‚prameni vyvierajúcej vody, ktorá sprostredkuje večný život‘ — to všetko boli slovné obrazy priamo súvisiace s tým, čo tá žena robila. (Ján 4:7–15) A keď hovoril k mužom, ktorí prali rybárske siete, zvolil slovný obraz súvisiaci s povolaním rybárov. (Luk. 5:2–11) V oboch prípadoch mohol hovoriť o obrábaní polí, lebo žili v poľnohospodárskej oblasti, ale o čo pôsobivejšie bolo vykresliť im myšlienkový obraz súvisiaci s tým, čo títo ľudia práve robili! Snažíš sa o to aj ty?

Zatiaľ čo Ježiš zameriaval svoju pozornosť na ‚stratené ovce domu Izraela‘, apoštol Pavol nebol poslaný len k Izraelu, ale aj k pohanským národom. (Mat. 15:24; Sk. 9:15) Malo to nejaký vplyv na spôsob Pavlovej reči? Áno. Keď písal kresťanom v Korinte, zmienil sa o bežeckých pretekoch, spomenul zvyk jesť jedlo v modlárskych chrámoch a nepriamo poukázal na víťazné sprievody — čo boli všetko veci, ktoré tamojší Nežidia dobre poznali. — 1. Kor. 8:1–10; 9:24, 25; 2. Kor. 2:14–16.

Vyberáš si pri svojom vyučovaní znázornenia a príklady rovnako pozorne ako Ježiš a Pavol? Uvažuješ o prostredí a každodennej činnosti svojich poslucháčov? Od prvého storočia sa svet, pochopiteľne, zmenil. Mnohí ľudia majú prístup k správam zo sveta prostredníctvom televízie. Ľudia často vedia o situácii v cudzích krajinách. Ak je to tak v tvojom okolí, potom určite neurobíš chybu, keď sa pri znázorneniach necháš inšpirovať takýmito správami. No to, čo na ľudí zapôsobí najviac, zvyčajne súvisí s ich osobným životom — s ich domovom, rodinou, prácou, jedlom a počasím v ich oblasti.

Ak si tvoje znázornenie vyžaduje veľa vysvetľovania, zrejme hovoríš o niečom, čo poslucháči nepoznajú. Také znázornenie môže ľahko zahmliť poučenie. Poslucháči si možno zapamätajú znázornenie, ale nie biblickú pravdu, ktorú sa im snažíš sprostredkovať.

Ježiš nepoužíval zložité prirovnania. Hovoril o jednoduchých, bežných veciach. Pomocou malých vecí vysvetľoval veľké a pomocou ľahkých vecí objasňoval ťažké. Spájal každodenné udalosti s duchovnými pravdami, a tým pomáhal ľuďom ľahšie pochopiť a zapamätať si duchovné pravdy, ktoré vyučoval. Dal nám tým vynikajúci príklad!