MWBR18 02: Odkazy k Pracovnému zošitu Náš kresťanský život a služba
5. – 11. FEBRUÁRA
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Mat 12:20
tlejúci knôt: Lampa, ktorá sa bežne používala v domácnosti, bola malá hlinená nádoba naplnená olivovým olejom. Ľanový knôt nasakoval olej, vďaka čomu plameň stále horel. Grécky výraz pre „tlejúci knôt“ sa môže vzťahovať na knôt, ktorý dymí, pretože je stále horúci, ale plameň hasne alebo už zhasol. Ježiš bol súcitný a nikdy by nezahasil poslednú iskierku nádeje v pokorných a utláčaných ľuďoch, a tak naplnil proroctvo z Izaiáša 42:3.
12. – 18. FEBRUÁRA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | MATÚŠ 14–15
nwtsty študijná poznámka k Mat 14:21
okrem žien a malých detí: Iba Matúš sa vo svojej správe o tomto zázraku zmieňuje o ženách a malých deťoch. Je možné, že celkový počet ľudí, ktorých Ježiš zázračne nasýtil, bol vyše 15 000.
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Mat 15:7
pokrytci: Grécke slovo hypokrites sa pôvodne vzťahovalo na gréckych (a neskôr rímskych) divadelných hercov, ktorí nosili veľké masky vyrobené tak, aby zosilňovali ich hlas. Tento výraz sa neskôr začal používať v prenesenom význame na označenie človeka, ktorý skrýval svoju pravú tvár alebo zakrýval svoje úmysly a pretvaroval sa, teda predstieral, že je niekým iným. Ježiš tu nazval pokrytcami židovských náboženských vodcov. (Mat 6:5, 16)
nwtsty študijná poznámka k Mat 15:26
deťom... psíkom: Keďže psy boli podľa mojžišovského Zákona nečisté, v Písme sa toto slovo často používa v hanlivom význame. (3Mo 11:27; Mat 7:6; Fil 3:2; Zj 22:15) No v Markovom (7:27) aj v Matúšovom evanjeliu je v správe o tomto Ježišovom rozhovore použitá zdrobnenina tohto slova, vďaka čomu je toto prirovnanie jemnejšie. Ježiš zrejme použil výraz pre obľúbeného domáceho miláčika bežného v nežidovských domácnostiach. Keď prirovnal Izraelitov k deťom a Nežidov k psíkom, zjavne tým chcel poukázať na dôležitosť správneho poradia — keď boli v domácnosti deti aj psíky, deti mali dostať jedlo ako prvé.
19. – 25. FEBRUÁRA
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijné poznámky k Mat 16:18
ty si Peter, a na tom skalnom masíve: Grécke slovo petros v mužskom rode znamená „kus skaly, kameň“. V tomto verši je toto slovo použité ako meno (Peter) a je to grécka forma mena, ktoré dal Šimonovi Ježiš. (Ján 1:42) Výraz petra v ženskom rode sa prekladá ako „skala“ a môže označovať skalné podložie, útes alebo skalný masív. Toto grécke slovo sa nachádza aj v Matúšovi 7:24, 25; 27:60; Lukášovi 6:48; 8:6; Rimanom 9:33; 1. Korinťanom 10:4 a 1. Petra 2:8. Je zjavné, že Peter nepovažoval sám seba za skalný masív, na ktorom Ježiš postavil svoj zbor, lebo v 1. Petra 2:4–8 napísal, že Ježiš je ten, kto sa stal dávno predpovedaným „základným rohovým kameňom“ a koho vybral sám Boh. Podobne aj apoštol Pavol hovoril o Ježišovi ako o „základe“ a o „duchovnom skalnom masíve“. (1Ko 3:11; 10:4) Ježiš teda zjavne použil slovnú hračku a v podstate povedal: „Ty, ktorého som nazval Peter (Petros), si rozpoznal pravú totožnosť Krista, ‚tej skaly‘ (petra), ktorá sa stane základom kresťanského zboru.“
zbor: Toto je prvý výskyt gréckeho slova ekklésia. Je zložené z dvoch gréckych slov, ek, čo znamená „z“, a kaleo, čo znamená „volať“. Vzťahuje sa na skupinu ľudí zvolanú s určitým cieľom alebo na vykonanie nejakej činnosti. V tomto kontexte Ježiš predpovedá vznik kresťanského zboru, ktorý mali tvoriť pomazaní kresťania. Tí sú „ako živé kamene“, ktoré tvoria „duchovný dom“. (1Pe 2:4, 5) Toto grécke slovo sa veľakrát vyskytuje v Septuaginte ako preklad hebrejského slova pre „zbor“ a často sa vzťahuje na celý Boží ľud. (5Mo 23:3; 31:30) V Skutkoch 7:38 sú ako zbor označení Izraeliti, ktorí boli vyvedení z Egypta. Podobne aj kresťania, ktorých Boh „povolal z tmy“ a ktorých si Ježiš „vyvolil zo sveta“, tvoria „Boží zbor“. (1Pe 2:9; Ján 15:19; 1Ko 1:2)
nwtsty študijná poznámka k Mat 16:19
kľúče nebeského Kráľovstva: Keď sa v Biblii píše, že boli niekomu dané kľúče, či už doslovné, alebo symbolické, znamená to, že mu bola zverená určitá právomoc. (1Pa 9:26, 27; Iz 22:20–22) Výraz „kľúč“ sa teda stal symbolom právomoci a zodpovedného postavenia. Peter použil tieto „kľúče“, ktoré mu boli zverené, na to, aby „otvoril“ Židom, (Sk 2:22–41), Samaritánom (Sk 8:14–17) a pohanom (Sk 10:34–38) možnosť dostať Božieho ducha s vyhliadkou vojsť do nebeského Kráľovstva.
26. FEBRUÁRA – 4. MARCA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | MATÚŠ 18–19
nwtsty študijné poznámky k Mat 18:6, 7
mlynský kameň, akým otáča osol: Alebo „veľký mlynský kameň“, doslova „oslí mlynský kameň“. Takýto mlynský kameň, pravdepodobne s priemerom 1,2 – 1,5 metra, bol taký ťažký, že ho musel otáčať osol.
dôvody na potknutie: Grécke slovo skandalon, ktoré je tu preložené ako „dôvody na potknutie“, sa zrejme pôvodne vzťahovalo na pascu; podľa niektorých označovalo palicu, na ktorú bola pripevnená návnada. Neskôr sa toto slovo v rozšírenom význame vzťahovalo na akúkoľvek prekážku, ktorá mohla spôsobiť potknutie alebo pád. V prenesenom význame sa vzťahuje na okolnosť alebo konanie, ktoré vedie človeka k nesprávnemu konaniu, k potknutiu alebo pádu z morálneho hľadiska, alebo k hriechu. Príbuzné sloveso skandalizo, ktoré je v Matúšovi 18:8, 9 preložené ako „privádzať k potknutiu“, sa dá preložiť aj ako „stať sa osídlom; priviesť k hriechu“.
nwtsty vizuálne pomôcky
Mlynský kameň
Mlynské kamene sa používali na drvenie zrna a na lisovanie olivového oleja. Niektoré mlynské kamene boli malé, takže sa dali otáčať rukou, ale iné boli také veľké, že ich museli otáčať zvieratá. Je možné, že Filištínci prinútili Samsona otáčať podobný mlynský kameň, ako je na obrázku. (Sud 16:21) Mlynské kamene, ktorými otáčali zvieratá, boli bežné nielen v Izraeli, ale v celej Rímskej ríši.
Vrchný a spodný mlynský kameň
Na otáčanie veľkých mlynských kameňov, ako je ten na obrázku, sa používali domáce zvieratá, napríklad osol, a drvilo sa nimi zrno alebo olivy. Vrchný mlynský kameň mohol mať priemer až 1,5 metra a otáčal sa po spodnom kameni, ktorý bol ešte väčší.
nwtsty študijná poznámka k Mat 18:9
gehenna: Tento výraz pochádza z hebrejských slov geh a hinnom, čo znamená „údolie Hinnom“. Toto údolie ležalo na juhozápad od starovekého Jeruzalema. (Pozri Pomôcku na štúdium Božieho Slova, časť 16, mapu „Jeruzalem a okolie“.) V čase, keď bol na zemi Ježiš, sa v tomto údolí pálili odpadky, a tak bolo slovo „gehenna“ vhodným symbolom úplného zničenia.
nwtsty študijná poznámka k Mat 18:10
hľadia na tvár môjho Otca: Alebo „majú prístup k môjmu Otcovi“. Keďže len duchovné bytosti majú prístup priamo do prítomnosti Boha, len ony môžu vidieť jeho tvár. (2Mo 33:20)
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Mat 18:22
sedemdesiatsedem ráz: Doslova „sedemdesiat krát sedem“. Tento grécky výraz možno chápať buď ako „70 a 7“ (77-krát) alebo „70 krát 7“ (490-krát). Rovnaký hebrejský výraz je aj v 1. Mojžišovej 4:24 a v Septuaginte je na tomto mieste preložený ako „77-násobne“, čo svedčí v prospech prekladu „77-krát“. No bez ohľadu na to, ako možno tento výraz preložiť, opakovanie čísla sedem znamenalo „nekonečne“ alebo „bez obmedzenia“. Keď Ježiš povedal Petrovi „nie sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz“, chcel svojim nasledovníkom povedať, aby si nestanovovali obmedzenie v tom, koľkokrát budú ochotní druhým odpustiť. Naproti tomu v babylonskom Talmude (Joma 86b) sa píše: „Ak sa niekto dopustí previnenia, odpustí sa mu prvý, druhý a tretí raz; štvrtý raz sa mu neodpustí.“
nwtsty študijná poznámka k Mat 19:7
potvrdenie o prepustení: Alebo „potvrdenie o rozvode“. Zákon vyžadoval, aby muž, ktorý uvažoval o rozvode, pripravil právny dokument a zrejme aj aby sa poradil so staršími, vďaka čomu mal čas dôkladne zvážiť takýto vážny krok. Účelom Zákona zjavne bolo predchádzať prenáhleným rozvodom a poskytnúť ženám určitú mieru právnej ochrany. (5Mo 24:1) No v Ježišových dňoch náboženskí vodcovia umožnili, aby bolo jednoduché dosiahnuť rozvod. Josephus Flavius, historik a farizej z prvého storočia, ktorý sám bol rozvedený, povedal, že rozvod bol dovolený „z akéhokoľvek dôvodu (a takých dôvodov muži nachádzajú veľa)“.
nwtsty vizuálna pomôcka
Potvrdenie o rozvode
Toto potvrdenie o rozvode, datované do roku 71 alebo 72 n. l., bolo napísané v aramejčine. Patrí k nálezom, ktoré sa našli v severnej časti suchého koryta rieky Wadi Murabbaat v judskej pustatine. Uvádza sa v ňom, že v šiestom roku židovskej vzbury proti Rímu sa Jozef z Masady, syn Naksana, rozviedol s Mirjam, dcérou Jonatána.