MWBR18 06: Odkazy k Pracovnému zošitu Náš kresťanský život a služba
4. – 10. JÚNA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | MAREK 15–16
nwtsty študijné poznámky k Mar 15:24, 29
rozdelili si jeho vrchný odev: V Jánovi 19:23, 24 nachádzame podrobnosti, ktoré nespomínajú ani Matúš, ani Marek, ani Lukáš. Z týchto správ vyplýva, že rímski vojaci losovali o Ježišov vrchný aj spodný odev. Vrchný odev rozdelili na „štyri diely, každému vojakovi po dieli“, ale spodný odev nechceli rozdeľovať, a preto oň losovali. Hádzaním lósov o Mesiášov odev sa splnilo proroctvo zo Žalmu 22:18. Bolo zvykom, že tí, ktorí vykonávali popravu, si nechávali odev odsúdených. Zločincom vzali pred popravou majetok i odev, takže to pre nich bolo ešte ponižujúcejšie.
potriasali hlavami: Toto gesto, obyčajne spolu s posmešnými slovami, vyjadrovalo pohŕdanie a výsmech. Okoloidúci tak nevedome naplnili proroctvo zo Žalmu 22:7.
nwtsty študijná poznámka k Mar 15:43
Jozef: To, že pisatelia evanjelií mali rozdielne osobnosti, vidno z toho, že o Jozefovi uviedli rôzne detaily. Vyberač daní Matúš napísal, že to bol „bohatý človek“; Marek, ktorý písal hlavne pre Rimanov, uviedol, že to bol „vážený člen Rady“, ktorý „očakával Božie Kráľovstvo“; Lukáš, súcitný lekár, napísal, že to bol „dobrý a spravodlivý muž“, ktorý v Rade nehlasoval proti Ježišovi; a iba Ján uvádza, že Jozef bol „Ježišovým učeníkom, ale tajným zo strachu pred Židmi“. (Mat 27:57–60; Mar 15:43–46; Luk 23:50–53; Ján 19:38–42)
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Mar 15:25
tretia hodina: To znamená asi deväť hodín ráno. Niektorí poukazujú na zdanlivý rozpor medzi touto správou a záznamom v Jánovi 19:14–16, kde sa píše, že bolo „okolo šiestej hodiny“, keď Pilát vydal Ježiša, aby bol popravený. Hoci v Biblii tento rozdiel nie je vysvetlený, je dobré vziať do úvahy niekoľko faktorov: Keď evanjeliá opisujú udalosti Ježišovho posledného dňa na zemi, vo všeobecnosti sa v časových údajoch zhodujú. Všetky štyri evanjeliá uvádzajú, že kňazi a starší sa stretli skoro ráno a potom Ježiša odviedli k rímskemu miestodržiteľovi Pontskému Pilátovi. (Mat 27:1, 2; Mar 15:1; Luk 22:66–23:1; Ján 18:28) Matúš, Marek aj Lukáš uvádzajú, že keď bol Ježiš pribitý na kôl, „od šiestej hodiny“ nastala v celej krajine tma, ktorá trvala „až do deviatej hodiny“. (Mat 27:45, 46; Mar 15:33, 34; Luk 23:44) Na určenie času Ježišovej popravy môže mať vplyv skutočnosť, že niektorí považovali za súčasť popravy aj bičovanie. V súvislosti s tým je zaujímavé, že bičovanie aj pribitie na kôl je v Matúšovi 27:26 a Markovi 15:15 spomenuté spolu. Niekedy bolo bičovanie také kruté, že odsúdenec počas neho zomrel. Ježiša natoľko oslabilo, že nedokázal sám vyniesť svoj mučenícky kôl až na miesto popravy. (Luk 23:26; Ján 19:17) Ak sa za súčasť popravy považovalo aj bičovanie, potom od začiatku popravy po samotné pribitie Ježiša na kôl uplynul istý čas. Rôzni ľudia mohli preto uvádzať odlišný čas popravy, podľa toho, čím sa podľa nich poprava začala. To by tiež mohlo vysvetľovať, prečo bol Pilát prekvapený, keď sa dozvedel, že Ježiš zomrel tak skoro po tom, čo bol pribitý na kôl. (Mar 15:44) Okrem toho biblickí pisatelia podľa vtedajšieho zvyku rozdeľovali deň na štyri časti po troch hodinách a rovnako sa delila aj noc. Preto tak často v evanjeliách nachádzame zmienky o tretej, šiestej a deviatej hodine dňa. Počítať sa začínalo od východu slnka, čiže asi od 6.00 hod. (Mat 20:1–5; Ján 4:6; Sk 2:15; 3:1; 10:3, 9, 30) Okrem toho ľudia bežne nemali pomôcky na presné meranie času, a tak časové údaje často uvádzali slovom „asi“ alebo „okolo“, ako je to aj v Jánovi 19:14. (Mat 27:46; Luk 23:44; Ján 4:6; Sk 10:3, 9) Zhrňme si to: Marek mohol do času popravy zahrnúť aj bičovanie, zatiaľ čo Ján sa mohol zmieňovať len o pribití na kôl. Obaja pisatelia mohli čas zaokrúhliť k najbližšej trojhodinovej fáze dňa. Ján dokonca použil vo svojej správe slovo „okolo“. To všetko môžu byť dôvody, prečo v evanjeliách nachádzame odlišné časové údaje. Navyše Ján napísal svoje evanjelium o desaťročia neskôr než Marek a z toho, že uviedol iný čas, vidno, že neodpisoval z Markovej správy.
nwtsty študijná poznámka k Mar 16:8
lebo sa báli: Najstaršie dostupné rukopisy uvádzajú ako posledné slová Markovho evanjelia tie, ktoré sa nachádzajú v 8. verši. Podľa niektorých je takýto záver príliš strohý, a preto tvrdia, že sa tým táto kniha v origináli nekončí. No toto tvrdenie nie je opodstatnené, pretože celé Markovo evanjelium sa vyznačuje stručným štýlom písania. Aj podľa Hieronyma a Eusébia, učencov zo štvrtého storočia, sa originálny Markov záznam končí slovami „lebo sa báli“.
Viaceré grécke rukopisy i preklady do iných jazykov pridávajú za 8. verš dlhý alebo krátky záver. Dlhý záver (pozostávajúci z ďalších 12 veršov) obsahuje napríklad Codex Alexandrinus (Alexandrijský kódex), Codex Ephraemi Syri rescriptus (Efrémov kódex) a Codex Bezae Cantabrigiensis (Bézov Cambridgeský kódex), všetky z piateho storočia n. l. Nachádza sa aj v latinskej Vulgáte, sýro-curetonskom preklade a sýrskej Pešitte. No neobsahujú ho dva staršie grécke rukopisy zo štvrtého storočia, konkrétne Codex Sinaiticus (Sinajský kódex) a Codex Vaticanus (Vatikánsky kódex), ani Codex Sinaiticus Syriacus, ktorý sa datuje do štvrtého alebo piateho storočia, a ani najstarší rukopis Markovho evanjelia v sahidskej koptčine z piateho storočia. Aj najstaršie rukopisy Evanjelia podľa Marka v arménčine a gruzínčine sa končia 8. veršom.
Niektoré neskoršie grécke rukopisy a preklady do iných jazykov obsahujú krátky záver (pozostávajúci len z niekoľkých viet). Kódex Regius z ôsmeho storočia n. l. obsahuje oba závery, pričom ako prvý uvádza krátky záver. Pred každým z týchto záverov uvádza poznámku, že tieto pasáže prijímajú a používajú niektorí uznávaní učenci. Kódex Regius však zjavne ani jeden z týchto záverov neuvádza ako jednoznačne hodnoverný.
11. – 17. JÚNA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | LUKÁŠ 1
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Luk 1:69
roh záchrany: Al. „mocný záchranca“. V Biblii rohy zvierat často predstavovali silu a víťazstvo. (1Sa 2:1; Ža 75:4, 5, 10; 148:14) Niekedy rohy znázorňovali aj vládcov či vládnuce dynastie, spravodlivé aj nespravodlivé. Ich víťazné dobyvateľské ťaženie bolo znázornené tým, že klali rohami. (5Mo 33:17; Dan 7:24; 8:2–10, 20–24) V tejto súvislosti sa výraz „roh záchrany“ v Lukášovi 1:69 vzťahuje na Mesiáša, ktorý má moc zachraňovať, teda je mocným záchrancom.
nwtsty študijné poznámky k Luk 1:76
pôjdeš pred Jehovom: V akom zmysle mal Ján Krstiteľ „ísť pred Jehovom“? Mal byť predchodcom Ježiša, ktorý mal prísť v Otcovom mene a ako zástupca svojho Otca. (Ján 5:43; 8:29; pozri študijnú poznámku k slovu Jehova v tomto verši)
Jehova: Prorocké slová Jánovho otca Zechariáša v druhej časti tohto verša pripomínajú vyjadrenia z Izaiáša 40:3 a z Malachiáša 3:1, kde sa v pôvodnom hebrejskom texte nachádza Božie meno v podobe štyroch hebrejských spoluhlások (prepisované ako JHVH). Preto je v tomto verši použité Božie meno, hoci v gréckych rukopisoch je uvedené Kyrios (Pán). Je tiež zaujímavé, že v tomto verši, ako aj na mnohých ďalších miestach v 1. kapitole Lukáša, pred slovom Kyrios nie je určitý člen, čo by sa podľa gréckej gramatiky očakávalo, ak by bolo použité ako vlastné meno Boha. Okrem toho vo viacerých prekladoch Biblie sa tu v hlavnom texte alebo v poznámkach pod čiarou, alebo v okrajových poznámkach nachádza Jehovah, Yahveh, Yahweh, יהוה (JHVH, teda tetragram), PÁN alebo ADONAI, aby bolo jasné, že sa to vzťahuje na Boha Jehovu. Tento názor podporujú viaceré odborné diela.
18. – 24. JÚNA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | LUKÁŠ 2–3
nwtsty študijná poznámka k Luk 2:41
Jeho rodičia chodievali: Zákon nevyžadoval, aby na sviatok Pesach chodili aj ženy. Mária však mala vo zvyku chodiť na tento každoročný sviatok do Jeruzalema s Jozefom. (2Mo 23:17; 34:23) So svojou rozrastajúcou sa rodinou tak prešli tam a späť takmer 300 kilometrov.
nwtsty študijné poznámky k Luk 2:46, 47
vypytuje sa: Ako vidno z reakcie tých, ktorí Ježiša počúvali, neboli to typické otázky malého chlapca, ktorý chce len uspokojiť svoju zvedavosť. (Luk 2:47) Grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „vypytuje sa“, sa môže vzťahovať na typ otázok a protiotázok, aké sa používajú pri súdnom vyšetrovaní. (Mat 27:11; Mar 14:60, 61; 15:2, 4; Sk 5:27) Historici uvádzajú, že niektorí významní náboženskí vodcovia zostávali po sviatkoch v chráme a vyučovali tam na priestranných kolonádach. Ľudia mohli sedieť pri ich nohách a klásť im otázky.
boli ohromení: Toto grécke sloveso je tu použité v takej forme, ktorá môže vyjadrovať neustále alebo opakované užasnutie.
nwtsty študijná poznámka k Luk 2:51, 52
naďalej sa im podriaďoval: Al. „ďalej ich poslúchal“. Grécke sloveso je v tomto verši v priebehovom čase. To vyjadruje, že po tom, ako Ježiš svojím poznaním Božieho Slova zapôsobil na učiteľov v chráme, šiel domov a ďalej sa pokorne podriaďoval svojim rodičom. Jeho poslušnosť mala väčší význam než u iných detí, pretože Ježiš mal naplniť mojžišovský Zákon v každom detaile. (2Mo 20:12; Gal 4:4)
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijné poznámky k Luk 2:14
a na zemi pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle: Formulácia v niektorých rukopisoch umožňuje aj preklad, ktorý poukazuje na dobrú vôľu voči všetkým ľuďom. Takú formuláciu, aká je použitá v Preklade nového sveta, však podporuje viac rukopisov. To, čo povedali anjeli, neznamenalo, že Boh prejavuje priazeň alebo dobrú vôľu voči všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich postoje a konanie. Znamená to, že Boh prejaví priazeň tým, ktorí v neho úprimne veria a nasledujú jeho Syna. (Pozri študijnú poznámku k ľudia dobrej vôle v tomto verši.)
ľudia dobrej vôle: Anjeli tu hovorili o „dobrej vôli“, ktorú prejavil Boh, nie ľudia. Grécke slovo eudokia možno preložiť aj ako „priazeň, zaľúbenie, schválenie“. Odvodené sloveso eudokeo je použité v Matúšovi 3:17, v Markovi 1:11 a v Lukášovi 3:22, kde Boh oslovuje svojho Syna hneď po jeho krste. (Pozri študijnú poznámku k Mar 1:11 k schválil som ťa v mwbr z apríla 2018.) Jeho základný význam je „schvaľovať; mať (v niekom) potešenie; prejavovať priazeň; mať (z niekoho) radosť“. V súlade s tým sa výraz „ľudia dobrej vôle“ (grécky anthropois eudokias) vzťahuje na ľudí, ktorí majú Božie schválenie a ktorým Boh prejavuje „dobrú vôľu“. Môže byť teda preložený aj ako „ľudia, ktorých schvaľuje; ľudia, v ktorých má potešenie; ľudia, ktorí majú jeho priazeň“. Teda anjeli nehovorili o Božej dobrej vôli voči ľuďom všeobecne, ale voči ľuďom, ktorí si získajú Božiu priazeň svojou úprimnou vierou v neho a tým, že sa stanú nasledovníkmi jeho Syna. Hoci grécke slovo eudokia sa v určitých kontextoch môže vzťahovať na dobrú vôľu, ktorú prejavujú ľudia (Fil 1:15), často sa používa v súvislosti s Božou dobrou vôľou, s jeho schválením, zaľúbením alebo s tým, čo sa mu páči. (Mat 11:26; Luk 10:21; Ef 1:5, 9; Fil 2:13; 2Te 1:11) V Septuaginte je v Žalme 51:18 [50:20, LXX] toto slovo použité na opis Božej „dobrej vôle“.
25. JÚNA – 1. JÚLA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | LUKÁŠ 4–5
nwtsty vizuálna pomôcka
Chrámové cimburie
Je možné, že Satan doslova postavil Ježiša „na chrámové cimburie“ alebo „na najvyššie miesto chrámu“ a povedal mu, aby sa vrhol dolu, ale presné miesto, kde Ježiš zrejme stál, nie je známe. Keďže výraz, ktorý je tu použitý na označenie chrámu, sa môže vzťahovať na celý areál chrámu, Ježiš mohol stáť (1) na juhovýchodnom rohu chrámového komplexu alebo na ktoromkoľvek inom. Bez Jehovovho zásahu by pád z ktoréhokoľvek z týchto miest znamenal istú smrť.
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Luk 4:17
zvitok proroka Izaiáša: Zvitok Izaiáša, ktorý sa našiel medzi zvitkami od Mŕtveho mora, pozostáva zo 17 pergamenových pásov. Má dĺžku 7,3 metra a je na ňom 54 stĺpcov. Izaiášov zvitok, z ktorého čítal Ježiš v synagóge v Nazarete, mohol mať podobnú dĺžku. V prvom storočí nebola kniha Izaiáš rozdelená na kapitoly a verše, a preto bolo náročnejšie vyhľadať pasáž, ktorú chcel človek prečítať. Ježiš však ľahko našiel miesto, kde boli prorocké slová, ktoré chcel prečítať, z čoho vidno, že veľmi dobre poznal Božie Slovo.
nwtsty študijná poznámka k Luk 4:25
tri roky a šesť mesiacov: Podľa 1. Kráľov 18:1 Eliáš „v treťom roku“ oznámil, že sa sucho skončí. Preto niektorí tvrdia, že Ježišove slová sú v rozpore s touto správou z 1. Kráľov. Zo správy v Hebrejských Písmach však nevyplýva, že sucho trvalo menej než tri roky. O akom „treťom roku“ sa hovorí v 1. Kráľov 18:1? Bol to tretí rok odvtedy, ako Eliáš oznámil Achabovi, že bude sucho. (1Kr 17:1) A kedy mu to oznámil? Nevieme to presne, ale Eliáš pravdepodobne prišiel s vyhlásením o suchu v čase, keď už v krajine sucho bolo. A v Izraeli obdobie sucha bežne trvalo šesť mesiacov, ale mohlo trvať aj dlhšie. Okrem toho, sucho sa neskončilo hneď po tom, čo sa Eliáš „v treťom roku“ objavil pred Achabom, ale až keď sa odohrala skúška na vrchu Karmel. (1Kr 18:18–45) Preto Ježišove slová v Lukášovi 4:25 ani podobné slová jeho nevlastného brata v Jakubovi 5:17 nie sú v rozpore s tým, čo sa píše v 1. Kráľov 18:1.