Ammónčania — ľud, ktorý láskavosť odplácal nepriateľstvom
NOVODOBÉ mesto Ammán, hlavné mesto Jordánskeho hášimovského kráľovstva, uchováva pamiatku na ľud, ktorý sa stratil zo svetovej scény. Nazývali sa Ammónčania. Kto to bol a aké poučenie si môžeme vziať z ich pádu?
Ammónčania boli potomkami spravodlivého Lóta. (1. Mojžišova 19:35–38) Keďže Lót bol synovcom Abraháma, dalo by sa povedať, že Ammónčania boli bratrancami Izraelitov. Lótovi potomkovia sa však obrátili k uctievaniu falošných bohov. Napriek tomu Jehova Boh neprestal mať o nich záujem. Keď sa národ Izraela priblížil k Zasľúbenej krajine, Boh ich varoval: „Neobťažuj [Ammónčanov], ani sa nepúšťaj s nimi do sporu, pretože ti nedám nič z krajiny synov Ammóna do dŕžavia, lebo som ju dal do dŕžavia synom Lóta.“ — 5. Mojžišova 2:19.
Vážili si Ammónčania takú láskavosť? Naopak, odmietli uznať, že Jehova im voľačo dal. Za Boží láskavý záujem sa odplácali nezmieriteľným nepriateľstvom k Božiemu ľudu, k Izraelitom. Hoci Izraeliti mali v úcte Jehovov príkaz a nepodnikli proti nim žiadne agresívne kroky, Ammónčania a ich moábski bratia sa cítili ohrození. Pravda, Ammónčania nepodnikli nijaký vojenský útok, najali si však proroka Balaama a žiadali ho, aby Izrael preklial. — 4. Mojžišova 22:1–6; 5. Mojžišova 23:3–6.
Vtedy sa stalo niečo zvláštne. Biblia podáva správu, že Balaam nebol schopný vyrieknuť prekliatie. Dokázal nad Izraelom vysloviť iba požehnania, hovoriac: „Tí, ktorí ťa žehnajú, sú požehnaní, a tí, ktorí ťa preklínajú, sú prekliati.“ (4. Mojžišova 24:9) Tí, ktorých sa to týkalo, včítane Ammónčanov, si z toho mali vziať mocné ponaučenie: Keď išlo o Boží ľud, Boh bol pripravený zasiahnuť v prospech svojho ľudu!
Ammónčania však ďalej hľadali spôsoby, ako sa stavať na odpor proti Izraelu. V období sudcov sa Ammón spojil s Moábom a Amalekom, vtrhli do Zasľúbenej krajiny a dostali sa až po Jericho. Víťazstvo však bolo krátkodobé, lebo izraelský sudca Ehúd zahnal votrelcov späť. (Sudcovia 3:12–15, 27–30) Napäté prímerie trvalo až do dní sudcu Jeftu. Medzitým národ Izraela upadol do modlárstva, a tak mu Jehova odňal svoju ochranu. Asi na 18 rokov ich Boh „predal... do ruky synov Ammónových“. (Sudcovia 10:6–9) Keď sa Izraeliti vzdali modlárstva a zhromaždili sa pod vedením Jeftu, Ammónčania opäť utrpeli trpkú porážku. — Sudcovia 10:16–11:33.
Obdobie vlády sudcov v Izraeli sa skončilo korunovaním prvého izraelského kráľa Saula. Krátko po tom, ako Saul začal vládnuť, opäť prepuklo nepriateľstvo zo strany Ammóna. Kráľ Nachaš podnikol nečakaný útok na izraelské mesto Jabeš-gileád. Keď muži z toho mesta žiadali o mier, Ammónčan Nachaš vyslovil túto ohavnú požiadavku: ‚Pod touto podmienkou uzavriem s vami zmluvu, pod podmienkou, že vám každému vypichnem pravé oko.‘ Historik Josephus Flavius tvrdí, že sa to do istej miery robilo ako obranné opatrenie, lebo „keď im ľavé oko zakrýval štít, mohli byť vo vojne úplne neužitoční“. Lenže skutočným dôvodom takého nemilosrdného ultimáta bolo urobiť z týchto Izraelitov ponižujúci príklad. — 1. Samuelova 11:1, 2.
Ammónčania sa znova odplatili za Jehovovu láskavosť nepriateľstvom. Jehova neprehliadol túto surovú hrozbu. „Keď počul Saul tie [Nachašove] slová, začal naňho pôsobiť Boží duch a jeho hnev sa veľmi rozpálil.“ Pod vedením Božieho ducha Saul zhromaždil armádu 330 000 bojaschopných mužov, ktorí tak dôkladne porazili Ammónčanov, že „nezostali medzi nimi ani dvaja spolu“. — 1. Samuelova 11:6, 11.
Sebecké zaujatie vlastnými záujmami, bezcitnosť a chamtivosť Ammónčanov napokon viedli k ich úplnej záhube. Ako predpovedal Jehovov prorok Sofoniáš, stali sa „podobnými Gomore... opustenému úhoru, až na neurčitý čas... pretože hanili a vypínali sa proti ľudu Jehovu vojsk“. — Sofoniáš 2:9, 10.
Dnešní vodcovia sveta by si mali všimnúť, čo sa stalo Ammónovi. Boh podobne prejavil národom určitú mieru láskavosti tým, že im dovolil žiť na svojej podnoži, na zemi. Ale sebecké národy ničia zem, namiesto toho, aby sa o ňu starali, a dokonca ohrozujú túto planétu nukleárnym zničením. Namiesto toho, aby národy prejavovali láskavosť ctiteľom Jehovu, ktorí sú na zemi, často voči nim prejavujú nepriateľstvo a vystavujú ich krutému prenasledovaniu. Na prípade Ammónčanov je teda poučné to, že Jehova neberie na ľahkú váhu, keď sa jeho láskavosť odpláca nepriateľstvom. A vo svojom patričnom čase začne konať práve tak, ako konal v staroveku. — Porovnaj Žalm 2:6–12.
[Obrázok na strane 9]
Rímske zrúcaniny v Ammáne, na mieste, kde stála Rabba, hlavné mesto Ammónčanov
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.
[Obrázok na strane 10]
V tejto oblasti žili Ammónčania
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.
[Prameň ilustrácie na strane 8]
Pictorial Archive (Near Eastern History), Est.