Komu veriť?

„Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ — HEBREJOM 3:4.

SÚHLASÍTE s logikou tohto biblického pisateľa? Za približne 2000 rokov, ktoré prešli odvtedy, čo bol napísaný tento verš, dosiahlo ľudstvo v oblasti vedy veľký pokrok. Myslí si dnes ešte niekto, že usporiadanie zjavné v prírode poukazuje na niekoho, kto ho ustanovil — na Stvoriteľa, Boha?

Mnohí ľudia, dokonca aj vo vyspelých krajinách, by odpovedali kladne. Napríklad podľa prieskumu časopisu Newsweek v roku 2005 až 80 percent ľudí v Spojených štátoch „verí, že Boh stvoril vesmír“. Veria tomu iba nevzdelaní ľudia? Nuž, zamyslime sa: Veria v Boha aj nejakí vedci? Vedecký časopis Nature v roku 1997 uviedol, že podľa jedného prieskumu takmer 40 percent biológov, fyzikov a matematikov verí nielen v to, že Boh existuje, ale že aj vypočúva modlitby.

Iní vedci však s týmto názorom rozhodne nesúhlasia. Dr. Herbert Hauptman, nositeľ Nobelovej ceny, nedávno na jednej vedeckej konferencii povedal, že viera v niečo nadprirodzené, najmä viera v Boha, je nezlučiteľná s pravou vedou. Povedal: „Takáto viera škodí blahu ľudstva.“ Dokonca i vedci, ktorí veria v Boha, sa zdráhajú vyučovať, že inteligentný dizajn zjavný v rastlinnej a živočíšnej ríši svedčí o existencii Konštruktéra. Prečo? Na jeden z dôvodov poukázal paleobiológ Douglas Erwin zo Smithsonovho inštitútu: „Jednou z vedeckých zásad je, že zázraky nie sú dovolené.“

Máte teda dve možnosti: Buď dovolíte, aby vám druhí hovorili, čo si máte myslieť a čomu máte veriť, alebo sami preskúmate niektoré dôkazy a utvoríte si vlastný názor. Keď budete na nasledujúcich stranách čítať o najnovších vedeckých objavoch, položte si otázku: ‚Je logické dospieť k záveru, že existuje Stvoriteľ?‘

[Zvýraznený text na strane 3]

Sami preskúmajte dôkazy

[Rámček na strane 3]

SÚ JEHOVOVI SVEDKOVIA KREACIONISTI?

Jehovovi svedkovia veria správe o stvorení zapísanej v biblickej knihe Genezis (1. Mojžišova). Nemožno ich však označiť za kreacionistov. Prečo nie? Mnohí kreacionisti veria, že vesmír, Zem a život na nej boli stvorené za šesť 24-hodinových dní asi pred 10 000 rokmi. No Biblia nič také neučí.a Kreacionisti prijali tiež mnohé náuky, ktoré nie sú v Biblii. Jehovovi svedkovia zakladajú svoje náboženské učenie výhradne na Božom Slove.

Okrem toho v niektorých krajinách sa pojem „kreacionista“ spája s fundamentalistickými skupinami, ktoré sa aktívne zapájajú do politiky. Tieto skupiny vyvíjajú tlak na politikov, sudcov a pedagógov, aby prijali zákony a učebné osnovy, ktoré zodpovedajú náboženskému presvedčeniu kreacionistov.

Jehovovi svedkovia sú politicky neutrálni. Uznávajú právo vlád vytvárať a presadzovať zákony. (Rimanom 13:1–7) Na druhej strane berú vážne Ježišove slová, že kresťania „nie sú časťou sveta“. (Ján 17:14–16) Jehovovi svedkovia vo svojej verejnej službe ponúkajú ľuďom možnosť dozvedieť sa, aký úžitok prináša život podľa Božích noriem. Neporušujú však svoju kresťanskú neutralitu tým, že by podporovali snahy fundamentalistických skupín zaviesť občianske zákony, ktoré by druhých nútili prijať biblické normy. — Ján 18:36.

[Poznámka pod čiarou]

Čo nás učí príroda?

„Prosím, spýtaj sa domácich zvierat, a tie ťa poučia; a tiež okrídlených nebeských tvorov, a ony ti to povedia. Alebo venuj pozornosť zemi, a tá ťa poučí, a morské ryby ti to oznámia.“ — JÓB 12:7, 8.

V POSLEDNÝCH rokoch sa vedci a konštruktéri doslova dávajú poučiť od rastlín a zvierat. Študujú a napodobňujú konštrukčné prvky rôznych živých organizmov (tento odbor sa volá biomimetika) a snažia sa vymyslieť nové veci a zlepšiť funkčnosť existujúcich strojov. Keď budete uvažovať o nasledujúcich príkladoch, položte si otázku: ‚Komu v skutočnosti patrí uznanie za tieto konštrukčné riešenia?‘

Plutvy veľryby

Čo sa môžu konštruktéri lietadiel naučiť od vráskavca dlhoplutvého? Zdá sa, že naozaj veľa. Dospelý vráskavec váži okolo 30 ton — toľko ako naložený kamión — a má pomerne neohybné telo s veľkými plutvami podobnými krídlam. Tento 12-metrový živočích je však pod hladinou pozoruhodne vrtký. Napríklad pri love kôrovcov alebo rýb podpláva svoju korisť a špirálovito stúpa k hladine, pričom vypúšťa prúd bubliniek. Táto bublinková sieť, ktorá má priemer iba približne 1,5 metra, zhromaždí jeho potravu pri hladine. Vráskavec potom svoju úhľadne pripravenú korisť zhltne.

Výskumníkov udivovalo najmä to, ako sa taký neohybný tvor dokáže krútiť v špirále s takým neuveriteľne malým priemerom. Zistili, že tajomstvo je ukryté v plutvách tejto veľryby. Nábehová hrana plutiev nie je hladká, ako je to pri krídlach lietadla, ale je zúbkovaná s radom hrbčekov, ktoré sa nazývajú tuberkuly.

Pri plávaní zvyšujú tuberkuly vztlak a znižujú odpor vody. Ako? Podľa časopisu Natural History tuberkuly spôsobujú, že voda obteká vrchnú časť plutvy zrýchleným a hladkým rotujúcim prúdom, a to aj vtedy, keď veľryba stúpa veľmi strmo. Ak by mali plutvy hladkú nábehovú hranu, veľryba by nedokázala stúpať v špirále s takým malým priemerom, pretože voda by sa po obtečení plutiev zvírila a prestala by vytvárať vztlak.

Ako by sa dal tento objav prakticky využiť? Krídla lietadiel, ktoré by mali podobný tvar ako plutva vráskavca, by zrejme potrebovali menej klapiek alebo iných mechanických častí, ktoré upravujú prúdenie vzduchu okolo krídel. Také krídla by boli bezpečnejšie a boli by menej náročné na údržbu. Odborník na biomechaniku John Long je presvedčený, že jedného dňa, a ten deň vraj nie je ďaleko, „budeme pravdepodobne na každom prúdovom lietadle vidieť také hrbčeky, aké má na plutvách vráskavec dlhoplutvý“.

Krídla čajky

Je známe, že leteckí konštruktéri pri navrhovaní krídel napodobnili krídla vtákov. No nedávno nadobudlo toto napodobňovanie nové rozmery. Podľa časopisu New Scientist „výskumníci na Floridskej univerzite zostrojili prototyp diaľkovo ovládaného modelu lietadla, ktoré má podobné manévrovacie schopnosti ako čajka — dokáže sa vznášať, letieť strmhlav i prudko stúpať“.

Čajky sú schopné pozoruhodných akrobatických kúskov vďaka tomu, že dokážu ohnúť krídla v mieste lakťového a ramenného kĺbu. Podľa citovaného časopisu bol na tomto princípe zostrojený „60-centimetrový model lietadla s motorčekom, ktorý ovláda rad drôtikov, ktoré pohybujú krídlami“. Vďaka týmto dômyselne skonštruovaným krídlam sa môže malé lietadlo vznášať a letieť strmhlav medzi vysokými budovami. Vojenské letectvo Spojených štátov má veľký záujem na vyvinutí takého lietadla s dobrými manévrovacími schopnosťami, ktoré by umožnilo vyhľadávať chemické a biologické zbrane vo veľkých mestách.

Nohy gekóna

Ľudia sa môžu veľa naučiť aj od suchozemských zvierat. Napríklad malá jašterica gekón má schopnosť liezť po stenách a po strope. Táto ohromujúca schopnosť gekóna bola známa už v biblických časoch. (Príslovia 30:28) Aké je tajomstvo gekónovej schopnosti prekonávať gravitáciu?

Gekón sa dokáže prichytiť aj o povrch hladký ako sklo vďaka mikroskopickým chĺpkom zvaným setae, ktoré pokrývajú jeho nohy. Nohy nevylučujú lepidlo, ale využívajú slabú molekulárnu silu. Molekuly dvoch povrchov sa k sebe prilepia, pretože ich priťahujú veľmi slabé príťažlivé sily známe ako van der Waalsove sily. Gravitácia tieto sily bežne prekonáva a to je dôvod, prečo sa človek nemôže šplhať po stene len tak, že k nej prikladá dlane. No drobné chĺpky zväčšia plochu, ktorá prichádza do kontaktu so stenou. Van der Waalsove sily sú znásobené tisícami chĺpkov na nohách gekóna a vytvoria dostatočne silnú príťažlivosť na jeho udržanie.

Ako by sa dal tento objav využiť? Syntetické materiály vyrobené na tomto princípe by mohli byť alternatívou suchého zipsu, čo je ďalší vynález odpozorovaný z prírody.a Časopis The Economist citoval jedného výskumníka, ktorý povedal, že syntetická „gekónová páska“ by bola užitočná hlavne „na lekárske účely, pri ktorých nie je možné použiť chemické lepidlá“.

Komu patrí uznanie?

Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyvíja osemnohého robota, ktorý chodí ako škorpión. Konštruktéri vo Fínsku už vyvinuli šesťnohý traktor, ktorý lezie cez prekážky ako nejaký obrí hmyz. Ďalší výskumníci navrhli textíliu s malými klapkami, ktoré sa otvárajú a zatvárajú ako šišky borovice. Jeden výrobca automobilov vyvíja vozidlo s podobným dizajnom, aký má hranáč, ryba, ktorá má prekvapivo dobré hydrodynamické vlastnosti. A iní výskumníci skúmajú schopnosť mäkkýša zvaného morské ucho tlmiť nárazy. Získané poznatky chcú uplatniť pri vývoji ľahších a pevnejších nepriestrelných viest.

Z prírody sa odpozorovalo toľko dobrých nápadov, že výskumníci vytvorili databázu, v ktorej sú zatriedené už tisíce biologických systémov. Vedci môžu v tejto databáze hľadať „prírodné riešenia svojich konštrukčných problémov,“ uvádza časopis The Economist. Prírodné systémy v tejto databáze sú známe ako „biologické patenty“. Obyčajne je vlastníkom patentu človek alebo spoločnosť, ktorá si podľa zákona zaregistruje nový nápad alebo zariadenie. V súvislosti s databázou týchto biologických patentov časopis The Economist uviedol: „Tým, že výskumníci nazývajú biomimetické vylepšenia biologickými patentmi, len podčiarkujú, že skutočným majiteľom patentu je príroda.“

Odkiaľ zobrala príroda všetky tie geniálne nápady? Mnoho výskumníkov by pripísalo tieto dômyselné konštrukčné riešenia, ktoré sú zjavné v prírode, miliónom rokov vývoja na základe pokusu a omylu. Iní výskumníci však dospeli k odlišnému záveru. V roku 2005 mikrobiológ Michael Behe v denníku The New York Times napísal: „Prítomnosť inteligentného usporiadania [v prírode], ktoré je na prvý pohľad zrejmé, umožňuje vyvodiť odzbrojujúco jednoduchý argument: ak to vyzerá ako kačica, chodí to ako kačica a kváka to ako kačica, potom ak neexistuje presvedčivý argument, ktorý by svedčil o opaku, máme dôvod prísť k záveru, že je to kačica.“ A aký je jeho záver? „Inteligentné usporiadanie nemožno prehliadať z jednoduchého dôvodu: je zrejmé.“

Konštruktér, ktorý navrhne bezpečnejšie a účinnejšie krídlo lietadla, si za svoju prácu určite zaslúži uznanie. Podobne si za svoju prácu zaslúži uznanie vynálezca, ktorý vymyslí všestrannejší obväz alebo pohodlnejšiu textíliu či navrhne auto s lepšími aerodynamickými vlastnosťami. No ak nejaký výrobca kopíruje nápad niekoho iného a pritom nerešpektuje jeho autorské práva, možno to dokonca považovať za trestný čin.

Ak vysokovzdelaní výskumníci pri riešení náročných konštrukčných problémov napodobňujú — hoci nedokonale — prírodné systémy, zdá sa vám potom logické pripisovať genialitu originálnych nápadov neinteligentnej evolúcii? Ak si kópia vyžaduje inteligentného konštruktéra, čo potom originál? Kto si zaslúži väčšie uznanie, skúsený umelec alebo žiak, ktorý napodobňuje jeho techniku?

Logický záver

Mnohí uvažujúci ľudia, ktorí zvážili dôkazy inteligentného usporiadania v prírode, majú rovnaký názor ako žalmista, ktorý napísal: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov.“ ​(Žalm 104:24) Biblický pisateľ Pavol dospel k podobnému záveru. Napísal: „Lebo [Božie] neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo.“ — Rimanom 1:19, 20.

No mnohí úprimní ľudia, ktorí si vážia Bibliu a veria v Boha, tvrdia, že Boh mohol na vytvorenie divov prírody použiť evolúciu. Čo však učí Biblia?

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Ako prišla príroda na toľko dobrých nápadov?

[Zvýraznený text na strane 6]

Kto je vlastníkom patentu na konštrukčné zázraky prírody?

[Rámček/obrázky na strane 7]

Ak si kópia vyžaduje inteligentného konštruktéra, čo potom originál?

Krídla tohto lietadla s veľmi dobrými manévrovacími schopnosťami sú napodobeninou krídel čajky

Nohy gekóna sa nikdy nezašpinia, nezanechávajú stopy a priľnú k akémukoľvek povrchu okrem teflónu. Gekón dokáže nohy k povrchu priložiť a odtiahnuť bez veľkej námahy. Výskumníci sa pokúšajú túto jeho schopnosť napodobniť

Prekvapujúco dobré hydrodynamické vlastnosti hranáča inšpirovali konštruktérov k návrhu tohto vozidla

[Pramene ilustrácií]

Lietadlo: Kristen Bartlett/​University of Florida; noha gekóna: Breck P. Kent; hranáč a auto: Mercedes-Benz USA

[Rámček/obrázky na strane 8]

CESTOVATELIA S VRODENOU MÚDROSŤOU

Mnohé tvory na zemi prejavujú na svojich cestách „vrodenú múdrosť“. (Príslovia 30:24, 25) Zamyslime sa nad dvoma príkladmi.

◼ Dopravné značenie v ríši mravcov Čo pomáha mravcom nájsť cestu späť do mraveniska? Výskumníci vo Veľkej Británii zistili, že niektoré mravce pri vytváraní cestičiek, ktoré im uľahčujú nájsť cestu do mraveniska, používajú okrem pachových značiek aj geometriu. Napríklad mravce faraóni „si robia cestičky, ktoré sa z mraveniska lúčovito rozbiehajú do všetkých strán. Keď vytvárajú vedľajšiu cestičku, urobia ju pod uhlom 50 až 60 stupňov,“ píše sa v časopise New Scientist. Čo je na tom zaujímavé? Keď sa mravec vracia do mraveniska a dostane sa na rázcestie, inštinktívne sa vyberie cestou, ktorá sa zatáča pod menším uhlom a ktorá vždy vedie do mraveniska. „Tvar rozvetvujúcich sa ciest,“ píše sa v článku, „pomáha mravcom optimálne prechádzať sieťou cestičiek, najmä keď mravce po nich idú v oboch smeroch, a znižuje stratu energie, ktorou by mrhali, keby išli nesprávnym smerom.“

◼ Kompasy vtákov Mnohé vtáky sa dokážu počas dlhých letov a za každého počasia orientovať s dokonalou presnosťou. Ako je to možné? Výskumníci zistili, že vtáky dokážu vnímať magnetické pole Zeme. No ako uvádza časopis Science, zemské „magnetické siločiary sa v závislosti od miesta menia a nie vždy smerujú k zemepisnému severu“. Vďaka čomu sťahovavé vtáky nestratia správny smer? Vtáky zjavne každý večer presne nastavujú svoj vnútorný kompas podľa zapadajúceho slnka. Keďže poloha západu slnka sa so zemepisnou šírkou a s ročným obdobím mení, výskumníci si myslia, že vtáky majú schopnosť vyrovnávať tieto zmeny pomocou „biologických hodín, ktoré im hovoria, aké je ročné obdobie,“ píše sa v časopise Science.

Kto naprogramoval mravcovi znalosti geometrie? Kto vybavil vtáky kompasom, biologickými hodinami, ako aj mozgom schopným vyhodnocovať informácie z nich? Neinteligentná evolúcia? Alebo inteligentný Stvoriteľ?

[Prameň ilustrácie]

© E.J.H. Robinson 2004

Vytvoril Boh život pomocou evolúcie?

„Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ — ZJAVENIE 4:11.

KRÁTKO po tom, ako Charles Darwin zverejnil svoju evolučnú teóriu, mnoho kresťanských denominácií začalo hľadať spôsoby, ako dať do súladu vieru v Boha s evolučnou teóriou.

Zdá sa, že dnes väčšina popredných „kresťanských“ skupín ochotne súhlasí s tým, že na vytvorenie života použil Boh nejakým spôsobom evolúciu. Niektorí učia, že Boh vopred naprogramoval vesmír tak, aby sa vyvíjal spôsobom, ktorý nevyhnutne viedol k vývoju živých organizmov z neživých chemických látok a nakoniec k vzniku ľudstva. Ľudia, ktorí súhlasia s týmto učením známym ako teistická evolúcia, si myslia, že keď Boh spustil tento proces, viac doň nezasahoval. Iní si myslia, že Boh nechal, aby evolúciou vznikla väčšina čeľadí rastlín a zvierat, ale občas do vývoja vstúpil, aby ho podporil.

Dajú sa tieto názory zladiť?

Je evolučná teória naozaj zlučiteľná s učením Biblie? Ak by bola evolúcia skutočnosťou, potom by účelom biblickej správy o stvorení prvého človeka, Adama, bolo prinajlepšom odovzdať morálne poučenie, a nie sprostredkovať historické fakty. (1. Mojžišova 1:26, 27; 2:18–24) Pozeral sa tak na túto biblickú správu aj Ježiš? „Nečítali ste,“ povedal, „že ten, ktorý ich stvoril, stvoril ich od začiatku ako muža a ženu a povedal: ‚Preto opustí človek svojho otca a svoju matku a bude sa pridržiavať svojej manželky, a tí dvaja budú jedno telo‘? Takže už nie sú dve, ale jedno telo. Teda čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ — Matúš 19:4–6.

Ježiš citoval správu o stvorení zaznamenanú v Genezis v druhej kapitole. Ak by Ježiš veril, že správa o prvom manželstve je vymysleným príbehom, odvolával by sa na ňu, keď hovoril o posvätnosti manželstva? Nie. Ježiš poukázal na správu v Genezis, pretože vedel, že je to pravdivá história. — Ján 17:17.

Aj Ježišovi učeníci verili biblickej správe o stvorení. Napríklad Lukášovo evanjelium uvádza Ježišov rodokmeň spätne až k Adamovi. (Lukáš 3:23–38) Ak Adam nebol skutočnou postavou, na ktorom mieste prestáva byť tento rodokmeň faktom a stáva sa mýtom? Ak by základný koreň tohto rodostromu bol mýtom, nakoľko spoľahlivé by bolo Ježišovo tvrdenie, že je Mesiáš narodený v Dávidovej rodovej línii? (Matúš 1:1) Evanjelista Lukáš napísal, že „od začiatku všetko presne sledoval“. Je zrejmé, že aj on veril správe o stvorení zaznamenanej v Genezis. — Lukáš 1:3.

Viera apoštola Pavla v Ježiša Krista súvisela s tým, že dôveroval správe v Genezis. Napísal: „Pretože je smrť prostredníctvom človeka, vzkriesenie mŕtvych je tiež prostredníctvom človeka. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení.“ ​(1. Korinťanom 15:21, 22) Ak by Adam nebol skutočným predkom všetkých ľudí, prostredníctvom ktorého „prišiel na svet hriech a pre hriech smrť“, prečo by potom musel Ježiš zomrieť, aby zrušil účinky dedičného hriechu? — Rimanom 5:12; 6:23.

Podkopávať vieru v správu o stvorení zaznamenanú v Genezis znamená podkopávať samotné základy kresťanskej viery. Evolučnú teóriu a Kristovo učenie nemožno zlúčiť. Akýkoľvek pokus dať do súladu tieto dve učenia môže viesť iba k slabej viere, ktorá sa ľahko nechá ‚zmietať ako na vlnách a unášať sem a tam každým vetrom učenia‘. — Efezanom 4:14.

Viera založená na pevnom základe

Po stáročia bola Biblia vystavená kritike a útokom. Vždy sa však ukázalo, že je pravdivá. Keď sa dotýka histórie, zdravia a vedy, vždy sa potvrdzuje jej spoľahlivosť. Jej rady týkajúce sa medziľudských vzťahov sú dôveryhodné a nadčasové. Ľudské filozofie a teórie sa podobajú zelenej tráve, ktorá vyrastie a časom zvädne, ale Božie Slovo „potrvá na neurčitý čas“. — Izaiáš 40:8.

Učenie o evolúcii nie je iba vedecká teória. Je to ľudská filozofia, ktorá sa rozvinula a na celé desaťročia sa dobre ujala. V posledných rokoch však aj tradičné Darwinovo učenie o evolúcii prešlo vývojom — presnejšie povedané zmutovalo —, pretože bolo potrebné vysvetliť rastúce množstvo dôkazov o inteligentnom usporiadaní v prírode. Pozývame vás, aby ste podrobnejšie preskúmali túto tému, napríklad tak, že si prečítate aj ďalšie články v tomto časopise. Okrem toho si môžete prečítať publikácie uvedené na tejto strane dole a na 32. strane.

Keď preskúmate túto tému, môže to posilniť vašu dôveru v to, čo hovorí Biblia o minulosti. A čo je ešte dôležitejšie, posilní to vašu vieru v biblické sľuby, ktoré sa týkajú budúcnosti. (Hebrejom 11:1) Možno vás to podnieti chváliť Jehovu, ‚Tvorcu neba a zeme‘. — Žalm 146:6.

KDE NÁJDETE ĎALŠIE INFORMÁCIE

Kniha pre všetkých ľudí V tejto brožúre sa rozoberajú konkrétne príklady sporov v súvislosti s biblickým učením

Existuje Stvoriteľ, ktorý má o vás záujem? Preskúmajte ďalšie vedecké dôkazy. Dozviete sa tiež, prečo starostlivý Boh pripúšťa, aby ľudia tak trpeli

Čo učí Biblia? V tretej kapitole tejto knihy nájdete odpoveď na otázku „Aké je Božie predsavzatie so zemou?“

[Zvýraznený text na strane 10]

Ježiš veril biblickej správe o stvorení. Mýlil sa?

[Rámček na strane 9]

ČO JE EVOLÚCIA?

Podľa jedného diela je evolúcia definovaná ako „postupné... zmeny, vedúce určitým smerom“. Tento pojem sa však používa na označenie rôznych procesov. Označuje napríklad veľké zmeny v neživých systémoch — vývoj vesmíru. Používa sa aj na opis malých zmien v živých organizmoch — prispôsobovanie sa rastlín a zvierat prostrediu. No pojem evolúcia sa najčastejšie používa na označenie teórie, podľa ktorej život vznikol z neživých chemických látok, utvoril sa do buniek schopných rozmnožovania a pomaly sa vyvíjal do stále zložitejších foriem, z ktorých najinteligentnejšou je človek. V tomto časopise sa slovom „evolúcia“ myslí práve tento význam.

[Prameň ilustrácie na strane 10]

Vesmír na obálke knihy: J. Hester and P. Scowen (AZ State Univ.), NASA

Interview s biochemikom

MICHAEL BEHE, profesor biochémie na Lehighskej univerzite v Spojených štátoch, vydal v roku 1996 knihu Darwinova čierna skrinka. V Prebuďte sa! z 8. mája 1997 vyšla séria článkov pod názvom „Kde sme sa tu vzali? Bola to náhoda, alebo zámer?“, ktoré sa odvolávali na túto knihu. Desať rokov od vydania knihy sa vedci, ktorí sa zastávajú evolúcie, pokúšajú vyvrátiť Beheho argumenty. Kritici ho obviňujú, že mu jeho náboženstvo — je rímskokatolík — zatemnilo vedecký úsudok. Ďalší tvrdia, že jeho argumentácia je nevedecká. Časopis Prebuďte sa! položil profesorovi Behemu niekoľko otázok s cieľom zistiť, prečo jeho názory vyvolali takú polemiku.

PREBUĎTE SA!: PREČO SI MYSLÍTE, ŽE ŽIVOT SVEDČÍ O INTELIGENTNOM DIZAJNE?

PROFESOR BEHE: Každý zložitý funkčný systém nás vedie k záveru, že ho niekto skonštruoval. Vezmime si napríklad stroje, ktoré bežne používame — kosačku na trávnik, auto alebo aj jednoduchšie veci. Ako príklad rád používam pascu na myši. Keďže vidíme jej rôzne časti usporiadané tak, aby vykonali určitú činnosť, teda chytili myš, vedie nás to k záveru, že ju niekto skonštruoval.

Veda dnes už natoľko pokročila, že sme odkryli úplné základy života. A na náš údiv vedci odhalili na molekulárnej úrovni života zložitý funkčný mechanizmus. Napríklad v živých bunkách sú malé molekulárne „kamióny“, ktoré prepravujú zásoby z jednej časti bunky do druhej. Sú tam aj nepatrné molekulárne „smerové tabule“, ktoré ukazujú „kamiónom“, kam majú odbočiť. Niektoré bunky majú molekulárne „závesné motory“, ktoré im umožňujú pohyb v kvapaline. Keď ľudia za iných okolností vidia niečo zložité, čo funguje, usudzujú, že to niekto skonštruoval. Ani pre zložitosť na molekulárnej úrovni nemáme iné vysvetlenie, a to napriek tomu, čo tvrdí Darwinova evolučná teória. Keďže naše skúsenosti nám hovoria, že také usporiadanie svedčí o určitom zámere, máme dôvod myslieť si, že aj tieto molekulárne systémy sú dôkazom inteligentného dizajnu.

PREBUĎTE SA!: PREČO PODĽA VÁS VÄČŠINA VAŠICH KOLEGOV NESÚHLASÍ S VAŠIMI ZÁVERMI V OTÁZKE INTELIGENTNÉHO DIZAJNU?

PROFESOR BEHE: Mnohí vedci nesúhlasia s mojimi závermi, lebo si uvedomujú, že myšlienka inteligentného dizajnu má dôsledky, ktoré presahujú rámec vedy — že akoby jasne poukazovala na niečo mimo nášho fyzického sveta. Tieto závery mnohých ľudí znervózňujú. Mňa však vždy učili, že veda sa má držať dôkazov bez ohľadu na to, kam vedú. Brániť sa záveru, ku ktorému tak jasne smerujú dôkazy, len pre nepríjemné filozofické dôsledky je podľa môjho názoru prejavom nedostatku odvahy.

PREBUĎTE SA!: AKO ODPOVEDÁTE NA TVRDENIA KRITIKOV, ŽE PRIJATIE MYŠLIENKY INTELIGENTNÉHO DIZAJNU PODPORUJE NEVEDOMOSŤ?

PROFESOR BEHE: Záver, že príroda je účelne usporiadaná, nie je výsledkom nevedomosti. Nevyplýva z toho, čo nevieme; vyplýva z toho, čo vieme. Keď Darwin pred 150 rokmi vydal knihu Pôvod druhov, život sa javil jednoduchý. Bunky sa javili vedcom také jednoduché, že sa podľa nich mohli samovoľne vynoriť z morského bahna. Ale odvtedy vedci zistili, že sú nesmierne zložité, oveľa zložitejšie ako stroje, ktoré používame teraz, v 21. storočí. Táto funkčná zložitosť svedčí o inteligentnom dizajne.

PREBUĎTE SA!: PREDLOŽILA VEDA DÔKAZY O TOM, ŽE EVOLÚCIA MOHLA PRÍRODNÝM VÝBEROM VYTVORIŤ ZLOŽITÉ MOLEKULÁRNE MECHANIZMY, O KTORÝCH HOVORÍTE?

PROFESOR BEHE: Keď preskúmate vedeckú literatúru, zistíte, že doteraz sa nikto vážne nepokúsil vysvetliť — experimentálne alebo na podrobnom vedeckom modeli —, ako mohol procesmi, o ktorých učí Darwinova teória, vzniknúť molekulárny mechanizmus. Nikto sa o to nepokúsil napriek tomu, že za tých desať rokov od vydania mojej knihy už mnoho vedeckých inštitúcií, napríklad Národná akadémia vied a Americké združenie pre pokrok vo vede, naliehavo vyzvalo svojich členov, aby sa všemožne usilovali vyvrátiť myšlienku, že život svedčí o inteligentnom dizajne.

PREBUĎTE SA!: AKO ODPOVEDÁTE, KEĎ NIEKTO POUKAZUJE NA ČASTI RASTLÍN ALEBO ŽIVOČÍCHOV, KTORÉ SÚ ÚDAJNE NEDOSTATOČNE SKONŠTRUOVANÉ?

PROFESOR BEHE: Ak nepoznáme účel niektorých častí organizmu, ešte to neznamená, že žiaden dôležitý účel nemajú. Napríklad takzvané zakrpatené orgány sa kedysi považovali za nedostatky v konštrukcii ľudského tela a ďalších organizmov. Napríklad slepé črevo a krčné mandle sa považovali za zakrpatené orgány a bežne sa odstraňovali. Ale potom sa zistilo, že majú svoj význam pre imunitný systém, a už sa nepovažujú za zakrpatené.

Ďalším činiteľom, na ktorý treba pamätať, je to, že v biológii sa niektoré veci dejú náhodne. Ale preliačina na karosérii môjho auta alebo defekt na pneumatike neznamená, že auto či pneumatiku nikto neskonštruoval. Podobne ani fakt, že v biológii nastávajú určité náhodné javy, neznamená, že dômyselný, zložitý molekulárny mechanizmus života vznikol náhodou. Taký argument nemá žiadnu logiku.

[Zvýraznený text na strane 12]

„Brániť sa záveru, ku ktorému tak jasne smerujú dôkazy, len pre nepríjemné filozofické dôsledky je podľa môjho názoru prejavom nedostatku odvahy“

Je evolúcia dokázaná?

„EVOLÚCIA je skutočnosťou rovnako ako to, že slnko hreje,“ tvrdí významný evolucionista profesor Richard Dawkins. Pravda, pokusy i priame pozorovania dokazujú, že slnko je horúce. Ale dokazujú rovnako nespochybniteľne aj evolúciu?

Skôr ako odpovieme na túto otázku, je potrebné ujasniť si niektoré skutočnosti. Mnoho vedcov si všimlo, že postupom času sa potomstvo živých organizmov môže nepatrne meniť. Charles Darwin to označil za „vývoj modifikáciou“. Takéto zmeny vedci pozorovali a zaznamenali pri pokusoch a šľachtitelia rastlín a chovatelia zvierat ich obratne využili pri šľachtení.a Tieto nepatrné zmeny sa dajú považovať za dokázané. Vedci ich však nazývajú „mikroevolúcia“. Už samotný názov naznačuje, čo tvrdí mnoho vedcov — že tieto drobné zmeny dokazujú existenciu úplne odlišného javu, javu, ktorý nikto nepozoroval a ktorý oni nazvali makroevolúcia.

Ako vidíte, Darwin zašiel vo svojich záveroch ďalej, než ho oprávňovali pozorovateľné zmeny. Vo svojej slávnej knihe Pôvod druhov napísal: „Nepozerám na všetky bytosti ako na zvláštne stvorenia, ale ako na priamych potomkov zopár bytostí.“ Darwin povedal, že v priebehu veľmi dlhého času sa tých „zopár bytostí“, takzvaných jednoduchých foriem života, pomaly vyvíjalo — v procese ‚mimoriadne jemných modifikácií‘ — a na zemi vznikli milióny foriem života. Evolucionisti učia, že tieto malé zmeny sa nahromadili a viedli k veľkým zmenám dostatočným na to, aby sa z rýb stali obojživelníky a z opíc ľudia. O týchto údajných veľkých zmenách sa hovorí ako o makroevolúcii. Mnohým znie toto tvrdenie rozumne a uvažujú: ‚Ak môžu v rámci druhu nastávať malé zmeny, prečo by v priebehu dlhého času nemohli evolúciou nastať aj veľké zmeny?‘b

Makroevolučná teória sa zakladá na troch hlavných predpokladoch:

1. Materiál na vznik nových druhov pochádza z mutácií.c

2. Prírodný výber vedie k vzniku nových druhov.

3. Skameneliny dosvedčujú makroevolučné zmeny rastlín a živočíchov.

Sú dôkazy makroevolúcie také presvedčivé, že ju možno považovať za dokázanú?

Môžu mutáciami vzniknúť nové druhy?

Veľa detailov o rastline alebo živočíchovi určujú pokyny obsiahnuté v genetickom kóde organizmu, v plánoch uložených v jadre každej bunky.d Výskumníci zistili, že mutácie či náhodné zmeny genetického kódu môžu na potomstve rastlín a živočíchov vyvolať určité zmeny. V roku 1946 nositeľ Nobelovej ceny a zakladateľ výskumu genetických mutácií Hermann Muller vyhlásil: „Také nahromadenie mnohých zriedkavých a zväčša nepatrných zmien nie je len hlavným prostriedkom umelého šľachtenia zvierat a rastlín, ale čo je ešte dôležitejšie, je to spôsob, akým v prírode pod vedením prírodného výberu prebehla evolúcia.“

A tak makroevolučná teória stojí na tvrdení, že mutácie môžu viesť nielen k vzniku nových druhov, ale aj k vzniku celkom nových čeľadí rastlín a živočíchov. Dá sa toto odvážne tvrdenie nejako overiť? Pozrime sa, čo sa podarilo zistiť asi za 100 rokov výskumu v oblasti genetiky.

Koncom 30. rokov 20. storočia vedci nadšene prijali myšlienku, že ak mohli nové druhy rastlín vzniknúť prírodným výberom z náhodných mutácií, potom umelým výberom, čiže výberom, ktorý riadi človek, by sa to malo dať uskutočniť ešte efektívnejšie. „Eufória väčšiny biológov a zvlášť genetikov, šľachtiteľov rastlín a chovateľov zvierat rástla,“ povedal pre časopis Prebuďte sa! vedec Wolf-Ekkehard Lönnig z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre výskum šľachtenia rastlín. Prečo ich táto predstava tak nadchla? Lönnig, ktorý sa 28 rokov venuje výskumu genetických mutácií rastlín, povedal: „Títo výskumníci sa nazdávali, že prišiel čas na revolučnú zmenu v tradičných metódach šľachtenia rastlín a zvierat. Mysleli si, že vyvolaním a výberom pozitívnych mutácií dokážu vytvoriť nové a lepšie rastliny a zvieratá.“e

Vedci v Spojených štátoch, Ázii i Európe začali výskumné programy, ktoré mali veľkú finančnú podporu, a používali metódy, od ktorých si sľubovali urýchlenie evolúcie. Aké výsledky dosiahli po vyše 40 rokoch intenzívneho výskumu? „Snaha pomocou ožarovania dopestovať stále výnosnejšie odrody,“ hovorí výskumník Peter von Sengbusch, „bola napriek obrovským výdavkom z veľkej časti neúspešná.“ A Lönnig povedal: „Keď sa ani v 80. rokoch 20. storočia nikde na svete nepodarilo dosiahnuť úspech, nádeje a eufória sa vytratili. Krajiny západného sveta sa mutačnému šľachteniu ako samostatnému výskumnému odboru prestali venovať. Skoro všetky mutanty vykazovali ‚negatívne selekčné hodnoty‘, teda uhynuli alebo boli slabšie než divo rastúce odrody.“f

Napriek tomu informácie zhromaždené asi za 100 rokov všeobecného výskumu mutácií a za 70 rokov mutačného šľachtenia umožňujú vedcom povedať, či je možné, aby mutáciami vznikli nové druhy organizmov. Po preskúmaní dôkazov urobil Lönnig nasledujúci záver: „Mutáciami sa nemôžu pôvodné druhy [rastlín alebo zvierat] zmeniť na niečo úplne nové. Tento záver zodpovedá súhrnu všetkých skúseností a výsledkov výskumu mutácií v 20. storočí, ako aj zákonom pravdepodobnosti. Teda zákon opakujúcej sa premenlivosti znamená, že geneticky správne definované druhy majú hranice, ktoré nemožno náhodnými mutáciami zrušiť ani prekročiť.“

Zamyslime sa, čo z uvedených skutočností vyplýva. Ak vysokovzdelaní vedci nedokážu umelým vyvolaním a výberom pozitívnych mutácií vytvoriť nové druhy živých organizmov, je pravdepodobné, že by bol neriadený proces úspešnejší? Ak z výskumu vyplýva, že mutáciami sa pôvodné druhy nemôžu zmeniť na niečo úplne nové, potom ako presne mala prebehnúť makroevolúcia?

Vedie prírodný výber k vzniku nových druhov?

Darwin bol presvedčený, že výber, ktorý nazval prírodným výberom, uprednostňuje tie formy života, ktoré sú najlepšie prispôsobené danému prostrediu, zatiaľ čo menej vhodné formy časom vyhynú. Súčasní evolucionisti učia, že ako sa druhy šírili a izolovali, prírodný výber vyčlenil tie, ktoré sa genetickými mutáciami najlepšie prispôsobili novému prostrediu. Výsledkom bolo podľa nich to, že z izolovaných skupín sa postupne vyvinuli celkom nové druhy.

Ako bolo uvedené, výskumom sa získali presvedčivé dôkazy, že mutáciami nemôžu vzniknúť úplne nové druhy rastlín či zvierat. Teda akými dôkazmi dokladajú evolucionisti tvrdenie, že prírodným výberom sa vyčleňujú užitočné mutácie, z ktorých potom vznikajú nové druhy? V roku 1999 Národná akadémia vied v Spojených štátoch v jednej svojej brožúre uviedla: „Zvlášť presvedčivým príkladom speciácie [vývoja nových druhov] je 13 druhov piniek, známych ako Darwinove pinky, ktoré Darwin pozoroval na súostroví Galapágy.“

V 70. rokoch 20. storočia začali výskumníci pod vedením Petra a Rosemary Grantovcov pozorovať tieto pinky a zistili, že po suchom roku prežilo viac piniek s trochu väčším zobákom. Keďže veľkosť a tvar zobáka je jedným z hlavných znakov, podľa ktorých sa rozlišuje tamojších 13 druhov piniek, toto zistenie sa považovalo za závažné. „Grantovci odhadli,“ píše sa ďalej v brožúre, „že keby sa sucho na ostrovoch opakovalo približne každých 10 rokov, už o 200 rokov by sa mohol objaviť nový druh piniek.“

Brožúra sa však nezmieňuje o niektorých závažných, ale nevítaných faktoch. V ďalších rokoch po suchu v populácii piniek opäť prevládli pinky s menším zobákom. Preto Peter Grant a postgraduálny študent Lisle Gibbs vo vedeckom časopise Nature v roku 1987 napísali, že boli svedkami „zvratu v smerovaní výberu“. V roku 1991 Grant napísal, že „populácia vystavená prírodnému výberu kolíše“ pri každej zmene klimatických podmienok. Výskumníci si navyše všimli, že niektoré „druhy“ piniek sa krížia a ich potomstvo je životaschopnejšie ako rodičia. Peter a Rosemary Grantovci dospeli k záveru, že keby kríženie pokračovalo, do 200 rokov by mohli dva „druhy“ splynúť do jedného.

Už v roku 1966 evolučný biológ George Christopher Williams napísal: „Považujem za nešťastné, že teória prírodného výberu vznikla najskôr ako vysvetlenie evolučných zmien. Oveľa dôležitejšia je pri vysvetľovaní zachovania adaptácie.“ Evolučný teoretik Jeffrey Schwartz v roku 1999 napísal, že ak sú Williamsove závery správne, potom prírodný výber môže druhom pomáhať prispôsobovať sa zmenám existenčných požiadaviek, ale „jeho výsledkom nie je nič nové“.

Nie, z Darwinových piniek sa nestáva „nič nové“. Zostávajú pinkami. A fakt, že sa krížia, spochybňuje spôsob, akým niektorí evolucionisti definujú druhy. Okrem toho na príklade týchto piniek vidieť, že ani prestížne vedecké akadémie neinformujú o faktoch vždy nezaujato.

Svedčia skameneliny o makroevolučných zmenách?

Spomenutá brožúra Národnej akadémie vied vyvoláva v čitateľovi dojem, že skameneliny, ktoré vedci našli, nad každú pochybnosť dokazujú makroevolúciu. Uvádza sa v nej: „Našlo sa toľko prechodných foriem medzi rybami a obojživelníkmi, obojživelníkmi a plazmi, plazmi a cicavcami a v línii potomkov primátov, že je často ťažké jednoznačne určiť, kedy nastal prechod od jedného druhu k inému.“

Toto sebaisté vyhlásenie je veľmi prekvapujúce. Prečo? V roku 2004 časopis National Geographic prirovnal fosílne nálezy k „filmu o evolúcii, z ktorého sa 999 obrázkov z každých 1000 stratilo v strižni“. A ako je to so zostávajúcimi „obrázkami“? Naozaj dokazujú proces makroevolúcie? Čo v skutočnosti vidieť zo skamenelín? Presvedčený evolucionista Niles Eldredge pripúšťa, že podľa nálezov sa „pri väčšine druhov“ za dlhé obdobie „nahromadilo len málo evolučných zmien alebo sa nenahromadili žiadne“.

Do dnešného dňa vedci na celom svete vykopali a zatriedili asi 200 miliónov veľkých fosílií a miliardy mikrofosílií. Podľa mnohých výskumníkov táto obrovská a podrobná zbierka ukazuje, že všetky hlavné skupiny živočíchov sa objavili náhle a prakticky sa nezmenili a že mnoho druhov zaniklo rovnako náhle, ako sa objavili. Biológ Jonathan Wells po zhodnotení dôkazov vyplývajúcich zo skamenelín napísal: „Na úrovni ríš, kmeňov a tried zjavne nie je vývoj modifikáciou pozorovanou skutočnosťou. Keď zoberieme do úvahy dôkazy vyplývajúce zo skamenelín a molekúl, nie je ani dobre podloženou teóriou.“

Je evolúcia fakt alebo mýtus?

Prečo mnoho významných evolucionistov trvá na tom, že makroevolúcia je dokázaná? Po kritike niektorých argumentov Richarda Dawkinsa vplyvný evolucionista Richard Lewontin napísal, prečo je veľa vedcov ochotných prijímať vedecké tvrdenia, ktoré odporujú zdravému rozumu: „Máme dôležitý záväzok. Sme zaviazaní materializmu.“g Veľa vedcov odmieta čo i len uvažovať o možnosti existencie inteligentného Konštruktéra. Prečo? „Nemôžeme pripustiť, že do toho zasiahol Stvoriteľ,“ píše Lewontin.

V tejto súvislosti sociológ Rodney Stark podľa časopisu Scientific American povedal: „Dvesto rokov sa propaguje myšlienka, že ak chcete zmýšľať vedecky, musíte sa zbaviť vplyvu náboženstva.“ Ďalej poznamenáva, že na výskumných univerzitách „veriaci ľudia mlčia“, zatiaľ čo „neveriaci ľudia diskriminujú“. Podľa Starka „existuje vo vyšších kruhoch [vedeckej obce] systém odmeňovania za to, že niekto je neveriaci“.

Ak má človek prijať makroevolučnú teóriu, musí veriť, že vedci s agnostickými alebo ateistickými názormi nedovoľujú, aby ich osobné názory ovplyvňovali výklad vedeckých zistení. Musí veriť, že všetky zložité formy života sú výsledkom mutácií a prírodného výberu, napriek skutočnosti, že za sto rokov výskumu miliárd mutácií sa ukázalo, že mutáciami sa ani jeden správne definovaný druh nezmenil na niečo úplne nové. Musí veriť, že všetky tvory sa postupne vyvinuli zo spoločného predka, napriek tomu, že skameneliny svedčia o náhlom objavení sa hlavných druhov rastlín a zvierat, a nie o postupnom vývoji z jedného druhu na iný, a to ani za veľmi dlhý čas. Je podľa vás taká viera založená na faktoch, alebo na mýtoch?

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 15]

„Mutáciami sa nemôžu pôvodné druhy [rastlín alebo zvierat] zmeniť na niečo úplne nové“

[Zvýraznený text na strane 16]

Na Darwinových pinkách prinajlepšom vidieť, ako sa môžu druhy prispôsobovať zmenám klimatických podmienok

[Zvýraznený text na strane 17]

Skameneliny svedčia o tom, že všetky hlavné skupiny živočíchov sa objavili náhle a prakticky sa nezmenili

[Tabuľka na strane 14]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

TRIEDENIE ORGANIZMOV

Organizmy sa triedia do stále širších skupín, od druhov po ríše.h Dole si môžete všimnúť zatriedenie človeka a ovocnej mušky.

ČLOVEK OVOCNÁ MUŠKA

Druh sapiens melanogaster

Rod Homo Drosophila

Čeľaď hominidi drozofilovité

Rad primáty dvojkrídlovce

Trieda cicavce hmyz

Kmeň stavovce článkonožce

Ríša živočíchy živočíchy

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň]

Tabuľka je založená na knihe Jonathana Wellsa Icons of Evolution—Science or Myth? Why Much of What We Teach About Evolution Is Wrong (Ikony evolúcie — veda alebo mýtus? Prečo je veľa z toho, čo učíme o evolúcii, nesprávne)

[Obrázky na strane 15]

Aj keď je mutant ovocnej mušky (hore) deformovaný, stále je to ovocná muška

[Prameň ilustrácie]

© Dr. Jeremy Burgess/​Photo Researchers, Inc.

[Obrázky na strane 15]

Pri pokusoch s mutáciami rastlín sa opakovane ukázalo, že počet nových mutantov stále klesal, ale pravidelne sa vyskytovali rovnaké druhy mutantov (Zobrazený mutant má väčšie kvety)

[Prameň ilustrácie na strane 13]

Z fotografie od J. M. Cameronovej/​U.S. National Archives photo

[Prameň ilustrácií na strane 16]

Hlavy piniek: © Dr. Jeremy Burgess/​Photo Researchers, Inc.

[Pramene ilustrácií na strane 17]

Dinosaurus: © Pat Canova/​Index Stock Imagery; skameneliny: GOH CHAI HIN/​AFP/​Getty Images

Prečo veríme v Stvoriteľa

Mnoho odborníkov z rôznych vedných odborov vníma v prírode účelné usporiadanie. Považujú za nelogické veriť, že zložitý život sa na zemi objavil náhodou. Preto veľa vedcov a výskumníkov verí v Stvoriteľa.

Niektorí z nich sa stali Jehovovými svedkami. Sú presvedčení, že Konštruktérom a Staviteľom hmotného vesmíru je Boh, o ktorom sa píše v Biblii. Čo ich priviedlo k tomuto záveru? Túto otázku niektorým z nich položil časopis Prebuďte sa! a ich vyjadrenia možno zaujmú aj vás.a

‚Nepochopiteľná zložitosť života‘

◼ WOLF-EKKEHARD LÖNNIG

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA: Posledných vyše 28 rokov sa pri svojej vedeckej práci venujem genetickým mutáciám rastlín. Dvadsaťjeden rokov som zamestnancom Inštitútu Maxa Plancka pre výskum šľachtenia rastlín v Kolíne nad Rýnom. Navyše už takmer 30 rokov slúžim ako starší v kresťanskom zbore Jehovových svedkov.

Pri svojom empirickom výskume v oblasti genetiky a aj v takých biologických disciplínach, ako je fyziológia a morfológia, sa stretávam s nesmiernou a často až nepochopiteľnou zložitosťou života. Výskum v týchto oblastiach posilnil moje presvedčenie, že aj za tými najzákladnejšími formami života musí byť inteligencia.

Vedci si veľmi dobre uvedomujú, aké zložité sú živé organizmy. Ale tieto fascinujúce skutočnosti sa obyčajne predkladajú v kontexte silne podporujúcom evolúciu. Z môjho hľadiska však argumenty proti biblickej správe o stvorení po vedeckom preskúmaní zlyhávajú. Také argumenty skúmam už desaťročia. Po rozsiahlom a dôkladnom štúdiu živých organizmov a po úvahe o tom, ako sú zákony vo vesmíre dokonale nastavené zjavne tak, aby mohol na zemi existovať život, musím veriť v Stvoriteľa.

„Všetko, čo pozorujem, má príčinu“

◼ BYRON LEON MEADOWS

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA: Žijem v Spojených štátoch a pracujem v Národnom úrade pre letectvo a vesmír v odbore laserová fyzika. Momentálne spolupracujem pri vývoji technológie, ktorá by zlepšila monitorovanie celosvetovej klímy, počasia a ďalších javov na našej planéte. Som starším v zbore Jehovových svedkov v Kilmarnocku vo Virgínii.

Pri svojej práci sa často zaoberám fyzikálnymi zákonmi. Snažím sa pochopiť, ako a prečo nastávajú určité javy. Vo vedeckom odbore, v ktorom pôsobím, nachádzam jasné dôkazy o tom, že všetko, čo pozorujem, má príčinu. Podľa mňa je z vedeckého hľadiska rozumné prijať myšlienku, že prvotnou príčinou všetkého v prírode je Boh. Prírodné zákony sú príliš stabilné, aby som neveril, že ich stanovil nejaký Organizátor, Stvoriteľ.

Ak je záver taký jasný, prečo potom toľko vedcov verí v evolúciu? Mohlo by to byť tým, že evolucionisti skúmajú svoje dôkazy s vopred vytvorenými názormi? Medzi vedcami to nie je nič nezvyčajné. No pozorovanie, bez ohľadu na to, aké je presvedčivé, nemusí viesť k správnemu záveru. Niekto by napríklad robil výskum v laserovej fyzike a mohol by trvať na tom, že svetlo je vlnenie podobne ako zvuk, lebo sa tak často správa. Jeho záver by však nebol úplný, keďže podľa iných dôkazov sa svetlo správa ako súbor častíc, fotónov. Podobne vedci, ktorí sa zastávajú evolúcie ako faktu, vyvodzujú závery len z časti dôkazov a dovoľujú, aby ich pohľad na dôkazy ovplyvňovali ich vopred vytvorené názory.

Udivuje ma, že niekto prijíma evolučnú teóriu ako skutočnosť, keď sami evoluční „odborníci“ sa nevedia zhodnúť v tom, ako údajne prebehla. Považovali by ste povedzme aritmetiku za dokázanú, keby niektorí odborníci hovorili, že 2 plus 2 je 4, ale ďalší by boli presvedčení, že výsledok je 3 alebo možno 6? Ak je úlohou vedy prijímať len to, čo sa dá dokázať, overiť a zopakovať, potom teória vzniku života vývojom zo spoločného predka nie je vedecký fakt.

„Niečo nemôže vzniknúť z ničoho“

◼ KENNETH LLOYD TANAKA

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA: Som geológ a v súčasnosti pracujem v Americkom úrade pre geologický prieskum vo Flagstaffe v Arizone. Takmer tridsať rokov som zapojený do vedeckého výskumu v rôznych odvetviach geológie vrátane geológie planét. V uznávaných vedeckých časopisoch mi vyšlo veľa článkov s výsledkami môjho výskumu, ako aj veľa geologických máp Marsu. Som Jehovov svedok a mesačne asi 70 hodín venujem tomu, že povzbudzujem ľudí, aby čítali Bibliu.

Pri štúdiu ma viedli k viere v evolúciu, ale ja som nedokázal prijať myšlienku, že to obrovské množstvo energie potrebné na vytvorenie vesmíru sa tu objavilo bez mocného Stvoriteľa. Niečo nemôže vzniknúť z ničoho. Silný argument v prospech existencie Stvoriteľa som našiel aj v Biblii. Táto kniha uvádza početné príklady vedeckých skutočností z môjho odboru, napríklad fakt, že zem má tvar gule a visí „na ničom“. (Jób 26:7; Izaiáš 40:22) Tieto skutočnosti boli v Biblii dávno predtým, ako ich ľudia dokázali výskumom.

Zamyslite sa nad tým, ako sme vytvorení. Dokážeme zmyslami prijímať rôzne vnemy, sme schopní uvedomovať si sami seba, myslieť, komunikovať a cítiť. A predovšetkým máme schopnosť pociťovať, oceňovať a vyjadrovať lásku. Evolúciou nemožno vysvetliť, kde sa tu tieto nádherné ľudské schopnosti vzali.

Položte si otázku: ‚Nakoľko dôveryhodné a spoľahlivé sú zdroje informácií používané na podporu evolúcie?‘ Geologický záznam je neúplný, zložitý a mätúci. Evolucionistom sa nepodarilo v laboratóriu vedeckými metódami predviesť údajné evolučné procesy. A hoci pri získavaní informácií vedci obyčajne uplatňujú dobré výskumné metódy, pri výklade získaných poznatkov ich často ovplyvňujú sebecké pohnútky. O vedcoch sa vie, že keď získajú informácie, ktoré nič nehovoria alebo sú rozporuplné, použijú ich na podporu vlastných názorov. Veľmi ich ovplyvňuje pocit vlastnej dôležitosti a túžba urobiť kariéru.

Ako vedec a človek, ktorý študuje Bibliu, hľadám celú pravdu, ktorá je v súlade so všetkými známymi faktmi a pozorovaniami, aby som dospel k čo najpresnejším záverom. Viera v Stvoriteľa pripadá mne osobne najlogickejšia.

„Usporiadanie zjavné v bunke“

◼ PAULA KINCHELOEOVÁ

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA: Mám niekoľkoročné skúsenosti z výskumu v oblasti bunkovej a molekulovej biológie a mikrobiológie. Teraz pracujem na Emoryho univerzite v Atlante v USA. Okrem toho ako dobrovoľníčka vyučujem z Biblie rusky hovoriacich ľudí.

V rámci prípravy na prácu biologičky som sa štyri roky venovala len bunke a jej zložkám. Čím viac som sa dozvedala o DNA, RNA, proteínoch a metabolických cestách, tým viac som žasla nad zložitosťou, organizovanosťou a presnosťou v bunke. A hoci na mňa pôsobilo, koľko sa toho o nej už človek dozvedel, ešte viac som žasla nad tým, koľko ešte treba zistiť. Usporiadanie zjavné v bunke je jedným z dôvodov, prečo verím v Boha.

Štúdiom Biblie som zistila, kto je Stvoriteľom — že je ním Jehova Boh. Som presvedčená, že Jehova nie je len inteligentným Konštruktérom, ale aj láskavým Otcom, ktorý sa o mňa stará. Biblia objasňuje zmysel života a dáva nádej na šťastnú budúcnosť.

Keď mladí ľudia v škole preberajú evolúciu, možno nevedia, čomu veriť. Môže ich to miasť. Ak veria v Boha, je to skúška ich viery. Ale môžu ju zvládnuť, keď preskúmajú tie mnohé úžasné veci v prírode, ktorá nás obklopuje, a keď budú stále viac spoznávať Stvoriteľa a jeho vlastnosti. Ja to robím doteraz a dospela som k záveru, že biblická správa o stvorení je presná a nie je v rozpore s pravou vedou.

„Elegantná jednoduchosť zákonov“

◼ ENRIQUE HERNÁNDEZ LEMUS

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA: Som služobníkom celým časom z radov Jehovových svedkov. Okrem toho som teoretickým fyzikom na Národnej autonómnej univerzite v Mexiku. Momentálne sa snažím nájsť z hľadiska termodynamiky prijateľné vysvetlenie javu známeho pod názvom kolaps jadra, čo je mechanizmus rastu hviezdy. Skúmam tiež zložitosť v sekvenciách DNA.

Život je príliš komplikovaný na to, aby mohol vzniknúť len tak náhodou. Zoberte si to obrovské množstvo informácií v molekule DNA. Matematická pravdepodobnosť náhodného vzniku čo len jediného chromozómu je menej ako 1 ku 9 biliónom, čo je tak málo, že takú náhodu môžeme považovať za nereálnu. Podľa môjho názoru je nezmysel veriť, že neriadené sily boli schopné stvoriť nie iba jeden chromozóm, ale všetku tú úžasnú zložitosť v živých tvoroch.

Okrem toho, keď skúmam veľmi zložité správanie hmoty, od mikroskopickej úrovne po pohyby obrovských hmlovín vo vesmíre, silne na mňa pôsobí elegantná jednoduchosť zákonov, ktorými sa riadi ich pohyb. Tieto zákony nie sú pre mňa len dielom geniálneho Matematika. Pre mňa sú podpisom geniálneho Umelca.

Ľudia sú často prekvapení, keď im poviem, že som Jehovov svedok. Niekedy sa pýtajú, ako vôbec môžem veriť v Boha. Chápem ich reakciu, lebo väčšina náboženstiev nepovzbudzuje veriacich, aby si žiadali dôkazy o tom, čo sa učia, alebo aby skúmali to, čomu veria. Ale Biblia nás povzbudzuje používať „schopnosť premýšľať“. (Príslovia 3:21) Všetky dôkazy účelného usporiadania v prírode i dôkazy z Biblie ma presviedčajú, že Boh nielenže existuje, ale sa aj zaujíma o naše modlitby.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 22]

Mars v pozadí: s láskavým dovolením USGS Astrogeology Research Program, http://astrogeology.usgs.gov

Fascinujúce vzory v ríši rastlín

VŠIMLI ste si už, že mnohé rastliny rastú špirálovito? Napríklad ananás má na povrchu vypuklé plôšky, ktoré na jeho obvode môžu tvoriť 8 špirál v jednom smere a 5 alebo 13 špirál v opačnom smere. (Pozri obrázok 1.) Ak sa pozriete, ako sú usporiadané semená v slnečnici, môžete napočítať 55 a 89 alebo i viac navzájom sa prekrývajúcich špirál. Dokonca aj na karfiole nájdete špirály. Keď si na rastlinách začnete všímať špirály, návšteva obchodu s ovocím a zeleninou sa stane pre vás ešte zaujímavejšou. Prečo rastliny rastú špirálovito? Má počet špirál nejaký význam?

Ako rastliny rastú?

Na väčšine rastlín rastú nové výhonky, napríklad stopky, listy a kvety, z drobného bodu zvaného meristém, ktorý sa nachádza uprostred byle. Každý nový výhonok, ktorý sa nazýva primordium, sa rozvíja a rastie z meristému vždy novým smerom, pričom s predchádzajúcim primordiom zviera určitý uhol.a (Pozri obrázok 2.) Na väčšine rastlín rastú nové výhonky pod špecifickým uhlom, vďaka ktorému vznikajú špirály. Aký je to uhol?

Predstavte si, že sa snažíte navrhnúť rastlinu tak, aby nové výhonky boli kompaktne usporiadané okolo osi a priestor bol čo najviac využitý. Predpokladajme, že každé nové primordium umiestnite dve pätiny otáčky od predchádzajúceho. Narazíte však na problém, pretože každé piate primordium bude rásť tým istým smerom. Vytvoria sa zvislé rady, medzi ktorými bude nevyužitý priestor. (Pozri obrázok 3.) Skutočnosť je taká, že nech by ste použili akýkoľvek jednoduchý zlomok otáčky, vznikli by vám rady a nepodarilo by sa vám úplne využiť priestor. Ideálne kompaktné usporiadanie výhonkov dosiahnete iba dodržaním takzvaného „zlatého uhla“, ktorý má približne 137,5 stupňa. (Pozri obrázok 5.) Čím je tento uhol taký výnimočný?

Zlatý uhol je ideálny, pretože ho nemožno vyjadriť jednoduchým zlomkom otáčky. Zlomok 5/8 sa blíži k tomuto uhlu, 8/13 je bližšie a 13/21 ešte bližšie, ale žiaden zlomok presne nevystihuje zlatý rez otáčky. Preto keď z meristému rastie nový výhonok v zlatom uhle k predchádzajúcemu výhonku, nikdy sa nestane, že by dva výhonky rástli presne rovnakým smerom. (Pozri obrázok 4.) Vďaka tomu nevzniká hviezdicovitý tvar, ale špirálový.

Je pozoruhodné, že pri počítačovej simulácii rastu primordií z meristému vznikajú zreteľné špirály iba vtedy, ak uhol medzi novými výhonkami presne zodpovedá zlatému uhlu. Odchýlka len o jednu desatinu stupňa narúša efekt špirály. — Pozri obrázok 5.

Koľko lupienkov má kvet?

Zaujímavé je, že počet špirál, ktoré sú výsledkom rastu podľa zlatého uhla, zvyčajne zodpovedá číslu z radu nazývaného Fibonacciho postupnosť. Tento rad čísel prvýkrát opísal začiatkom 13. storočia taliansky matematik známy pod menom Leonardo Fibonacci. V tejto postupnosti sa každé číslo nasledujúce po 1 rovná súčtu predchádzajúcich dvoch čísel — 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55 a tak ďalej.

Počet lupienkov kvetov mnohých rastlín, v ktorých sa prejavuje špirálovitý vzor, často zodpovedá nejakému číslu z Fibonacciho postupnosti. Podľa niektorých pozorovateľov mávajú iskerníky po 5 lupienkov, krvavčeky po 8, starčeky po 13, astry po 21, margaréty po 34 a astry novoanglické po 55 alebo 89. (Pozri obrázok 6.) Fibonacciho postupnosť sa často prejavuje aj na rôznych druhoch ovocia a zeleniny. Napríklad priečny rez banánu má päť strán.

„Všetko urobil pekné“

Umelci už dávno prišli na to, že tvary, v ktorých sa prejavuje zlatý rez, sú pre naše oči najpríjemnejšie. Prečo na rastlinách rastú nové výhonky presne podľa tohto fascinujúceho uhla? Veľa ľudí dospelo k záveru, že je to len ďalší príklad účelného usporiadania v živých organizmoch.

Mnohí ľudia pri úvahe o usporiadaní v živých organizmoch a o našej schopnosti nájsť v nich potešenie považujú za logický záver, že to všetko je výsledok činnosti Stvoriteľa, ktorý chce, aby sme sa tešili zo života. O našom Stvoriteľovi Biblia hovorí: „Všetko urobil pekné vo svoj čas.“ — Kazateľ 3:11.

[Poznámka pod čiarou]

[Nákresy na stranách 24, 25]

Číslo 1

(Pozri publikáciu)

Číslo 2

(Pozri publikáciu)

Číslo 3

(Pozri publikáciu)

Číslo 4

(Pozri publikáciu)

Číslo 5

(Pozri publikáciu)

Číslo 6

(Pozri publikáciu)

[Obrázok na strane 24]

Pohľad na meristém zblízka

[Prameň ilustrácie]

R. Rutishauser, University of Zurich, Switzerland

[Prameň ilustrácie na strane 25]

Biely kvet: Thomas G. Barnes @ USDA-NRCS PLANTS Database

Záleží na tom, čomu veríte?

MYSLÍTE SI, že život má zmysel? Keby bola evolúcia pravdivá, platil by výrok citovaný v časopise Scientific American: „Naše súčasné chápanie evolúcie vedie k záveru... že základný zmysel života neexistuje.“

Zamyslite sa, čo z týchto slov vyplýva: Ak by základný zmysel života neexistoval, potom jediným dôvodom, prečo žijete, by bolo snažiť sa urobiť niečo dobré a možno odovzdať svoje genetické vlastnosti ďalšej generácii. Smrťou by sa vaša existencia navždy skončila. Váš mozog so schopnosťou myslieť, vyvodzovať závery a rozjímať o zmysle života by bol len náhodným výtvorom prírody.

Ale to nie je všetko. Mnohí, ktorí veria v evolúciu, tvrdia, že Boh alebo neexistuje, alebo nezasiahne do ľudských záležitostí. Tak či onak, naša budúcnosť by v takom prípade bola v rukách politikov, intelektuálov a náboženských predstaviteľov. Na základe výsledkov ich pôsobenia v minulosti môžeme usudzovať, že by pokračoval chaos, konflikty a korupcia, ktoré ničia ľudskú spoločnosť. Keby bola evolúcia pravdivá, zjavne by bolo veľa dôvodov žiť podľa fatalistického hesla: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ — 1. Korinťanom 15:32.

S istotou však môžeme povedať, že Jehovovi svedkovia nič z toho, čo tu bolo uvedené, neprijímajú. Neprijímajú ani východisko, z ktorého sa to všetko vyvodzuje — evolúciu. Naopak, veria, že pravdu má Biblia. (Ján 17:17) Preto veria tomu, čo sa v nej píše o našom pôvode: „Veď u teba [Bože] je zdroj života.“ ​(Žalm 36:9) Tieto slová majú veľký význam.

Život má zmysel. Náš Stvoriteľ má láskyplné predsavzatie a všetkým, ktorí sa rozhodnú žiť v súlade s jeho vôľou, ponúka možnosť zažiť jeho splnenie. (Kazateľ 12:13) K tomuto predsavzatiu patrí sľub žiť vo svete bez chaosu, konfliktov a korupcie — a dokonca bez smrti. (Izaiáš 2:4; 25:6–8) Milióny Jehovových svedkov na celom svete môžu potvrdiť, že nič nenapĺňa život zmyslom viac ako spoznávanie Boha a konanie jeho vôle! — Ján 17:3.

Teda na tom, čomu veríte, naozaj záleží. Má to vplyv nielen na vaše dnešné šťastie, ale aj na vašu budúcnosť. Rozhodnutie je na vás. Budete veriť teórii, ktorá nedokáže uspokojivo vysvetliť rastúce množstvo dôkazov o usporiadaní v prírode? Alebo prijmete to, čo sa píše v Biblii, že zem a život na nej vytvoril obdivuhodný Konštruktér — Jehova, Boh, ktorý „stvoril všetky veci“? — Zjavenie 4:11.

Čo o tom hovorí Biblia?

Odporuje veda správe v Genezis?

MNOHÍ tvrdia, že veda vyvracia biblickú správu o stvorení. Ale rozpor v skutočnosti nie je medzi vedou a Bibliou, ale medzi vedou a názormi takzvaných kresťanských fundamentalistov. Niektoré z týchto skupín mylne tvrdia, že podľa Biblie bolo všetko stvorené za šesť 24-hodinových dní približne pred 10 000 rokmi.

Biblia však taký záver nepodporuje. Keby ho podporovala, mnoho vedeckých objavov za posledných sto rokov by ju naozaj spochybnilo. Dôkladné štúdium Biblie však umožňuje vidieť, že medzi tým, čo sa v nej píše, a dokázanými vedeckými faktmi nie je rozpor. Preto Jehovovi svedkovia nesúhlasia s „kresťanskými“ fundamentalistami ani s mnohými kreacionistami. Ďalej sa dočítate, čo skutočne učí Biblia.

Kedy bol ‚začiatok‘?

Genezis, čiže 1. Mojžišova, sa začína jednoduchým, ale mocným vyhlásením: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ ​(1. Mojžišova 1:1) Biblickí učenci sa zhodujú v tom, že v tomto verši sa píše o skutku, ktorý je oddelený od stvoriteľských dní opísaných od 3. verša. To má veľký význam. Podľa úvodného vyhlásenia Biblie existoval vesmír spolu s planétou Zem nevedno ako dlho pred začiatkom stvoriteľských dní.

Geológovia odhadujú vek Zeme na približne 4 miliardy rokov a vesmír môže mať podľa výpočtov astronómov až 15 miliárd rokov. Sú tieto zistenia — alebo ich prípadné budúce upravené hodnoty — v rozpore s 1. Mojžišovou 1:1? Nie. V Biblii sa neudáva vek ‚nebies a zeme‘. Tento verš veda nevyvracia.

Ako dlho trvali stvoriteľské dni?

A ako je to s dĺžkou stvoriteľských dní? Trvali doslovných 24 hodín? Mojžiš — pisateľ Genezis — neskôr uviedol deň, ktorý nasledoval po šiestich stvoriteľských dňoch, ako vzor týždenného sabatu. A preto niektorí tvrdia, že každý stvoriteľský deň musel mať doslovných 24 hodín. (2. Mojžišova 20:11) Podporuje Genezis tento záver?

Nie, nepodporuje. Pravda je taká, že hebrejské slovo prekladané slovenským „deň“ môže označovať rôzne dlhý čas, nielen 24-hodinový úsek. Napríklad keď Mojžiš zhrnul Božie stvoriteľské dielo, všetkých šesť stvoriteľských dní označil za jeden deň. (1. Mojžišova 2:4) Okrem toho v prvý deň „začal [Boh] nazývať svetlo Dňom, ale tmu nazval Nocou“. (1. Mojžišova 1:5) Tu sa pojmom „deň“ označuje len časť 24 hodín. Teda v Písme nie je žiaden podklad na tvrdenie, že každý stvoriteľský deň trval 24 hodín.

Ako dlho teda trvali stvoriteľské dni? Z 1. a 2. kapitoly Genezis vyplýva, že išlo o veľmi dlhé obdobia.

Stvoriteľské diela sa objavujú postupne

Mojžiš napísal svoju správu v hebrejčine a písal ju z pohľadu pozemského pozorovateľa. Tieto dve skutočnosti a poznatok, že vesmír existoval pred začiatkom stvoriteľských období, čiže „dní“, pomáhajú odstrániť mnoho rozporov súvisiacich so správou o stvorení. Prečo to môžeme povedať?

Po dôkladnom rozbore správy v Genezis je možné pochopiť, že udalosti, ktoré sa začali v jeden „deň“, pokračovali aj v ďalšom dni alebo viacerých nasledujúcich dňoch. Napríklad ešte pred začiatkom prvého stvoriteľského „dňa“ svetlo zo slnka, ktoré už existovalo, nemohlo prenikať na povrch zeme, možno pre husté oblaky. (Jób 38:9) V prvý „deň“ začala táto prekážka miznúť, čo umožňovalo, aby do atmosféry prenikalo difúzne svetlo.a

V druhý „deň“ sa atmosféra zjavne ďalej prečisťovala, čím vznikol priestor medzi hustými oblakmi hore a oceánom dolu. Na štvrtý „deň“ sa už prečistila natoľko, že „v nebeskom priestore“ sa ukázalo slnko a mesiac. (1. Mojžišova 1:14–16) Inými slovami, z pohľadu pozemského pozorovateľa sa slnko a mesiac stali viditeľnými. Toto všetko prebehlo postupne.

V správe zaznamenanej v Genezis sa navyše uvádza, že v piaty „deň“, kým sa atmosféra stále prečisťovala, začali sa objavovať lietajúce tvory — vrátane hmyzu a blanokrídlych tvorov. Z Biblie sa však dozvedáme, že ešte aj v šiestom „dni“ Boh „tvoril zo zeme každé divé poľné zviera a každého nebeského lietajúceho tvora“. — 1. Mojžišova 2:19.

Podľa biblického opisu je zjavne možné, že niektoré hlavné udalosti jednotlivých „dní“, čiže stvoriteľských období, nastali postupne, nie naraz, a že pokračovali aj v nasledujúcich stvoriteľských „dňoch“.

Podľa svojho druhu

Znamená tento postupný proces objavovania sa rastlín a živočíchov, že Boh pri vytváraní obrovskej pestrosti živých organizmov použil evolúciu? Nie, neznamená. Správa jasne uvádza, že všetky základné „druhy“ rastlín a živočíchov vytvoril Boh. (1. Mojžišova 1:11, 12, 20–25) Dal týmto pôvodným „druhom“ aj schopnosť prispôsobovať sa zmenám životných podmienok? Ako sú definované hranice „druhu“? To sa v Biblii nepíše. Ale píše sa v nej, že živé tvory sa ‚zahemžili podľa svojho druhu‘. (1. Mojžišova 1:21) Tieto slová znamenajú, že premenlivosť v rámci „druhu“ je obmedzená. Tak skameneliny, ako aj moderný výskum podporujú myšlienku, že základné skupiny rastlín a živočíchov sa za veľmi dlhý čas zmenili len málo.

Na rozdiel od toho, čo tvrdia fundamentalisti, Genezis neučí, že vesmír vrátane našej planéty a všetkého živého na nej bol vytvorený za krátky čas v pomerne nedávnej minulosti. Naopak, biblický opis stvorenia vesmíru a vzniku života na zemi je v súlade s mnohými novými vedeckými objavmi.

Veľa vedcov má svoju filozofiu, a preto odmietajú tvrdenie Biblie, že všetko vytvoril Boh. Je však zaujímavé, že v takej starej knihe, akou je Genezis, napísal Mojžiš, že vesmír mal začiatok a že život sa tu objavil v etapách, postupne. Ako mohol Mojžiš pred 3500 rokmi získať také vedecky presné informácie? Je tu jedno logické vysvetlenie. Dostať ich mohol od Toho, ktorý má moc a múdrosť, aby vytvoril nebesia a zem. To pridáva na závažnosti biblickému výroku, že Písmo „je inšpirované Bohom“. — 2. Timotejovi 3:16.

[Poznámka pod čiarou]

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

◼ Kedy vytvoril Boh vesmír? — 1. Mojžišova 1:1.

◼ Bola zem vytvorená za šesť 24-hodinových dní? — 1. Mojžišova 2:4.

◼ Ako je možné, že Mojžišove informácie o raných dejinách zeme sú vedecky presné? — 2. Timotejovi 3:16.

[Zvýraznený text na strane 19]

Genezis neučí, že vesmír bol stvorený za krátky čas v pomerne nedávnej minulosti

[Zvýraznený text na strane 20]

„Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ — 1. Mojžišova 1:1

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Vesmír: IAC/​RGO/​David Malin Images

[Prameň ilustrácie na strane 20]

NASA photo

Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako môžem obhájiť svoju vieru v stvorenie?

„Keď sa na hodine hovorilo o evolúcii, zrazu bolo spochybnené všetko, k čomu som bol vedený. Evolúcia sa predkladala ako fakt a ja som si uvedomil, že strácam istotu.“ — Ryan, 18 rokov.

„Učiteľka, ktorá ma učila, keď som mal asi 12 rokov, bola presvedčená evolucionistka. Ešte aj na aute mala symbol darvinistov! Preto som sa zdráhal dať najavo, že verím v stvorenie.“ — Tyler, 19 rokov.

„Pocítila som obavy, keď nám učiteľka spoločenských vied povedala, že budúcu hodinu budeme preberať evolúciu. Vedela som, že budem musieť na hodine vysvetliť, aký je môj postoj k tejto spornej téme.“ — Raquel, 14 rokov.

MOŽNO sa podobne ako Ryan, Tyler a Raquel cítiš nesvoj, keď sa na hodine začne hovoriť o evolúcii. Veríš, že Boh „stvoril všetky veci“. (Zjavenie 4:11) Všade okolo seba vidíš dôkazy účelného usporiadania. Ale v učebniciach sa píše, že sme sa vyvinuli, a to isté tvrdí aj tvoj učiteľ. Možno si hovoríš: ‚Kto som ja, aby som sa prel s „odborníkmi“? A čo povedia spolužiaci, keď začnem hovoriť o... Bohu?‘

Ak ťa znepokojujú takéto otázky, nevešaj hlavu! Nie si jediný, kto verí v stvorenie. V skutočnosti mnohí vedci i učitelia neprijímajú evolučnú teóriu. V Spojených štátoch až 4 z 5 študentov veria v Stvoriteľa — napriek tomu, čo sa píše v učebniciach!

Predsa si však môžeš klásť otázku: ‚Čo poviem, keď budem musieť obhájiť svoju vieru v stvorenie?‘ Buď si istý, že aj keď si plachý, dokážeš s odhodlaním vyjadriť svoj postoj. No bude potrebné, aby si sa na to trochu pripravil.

Preskúmaj to, čomu veríš

Ak si vyrastal v kresťanskej rodine, možno veríš v stvorenie jednoducho preto, že ťa k tomu viedli rodičia. No teraz, keď si už starší, určite chceš uctievať Boha vlastnou „silou rozumu“ a mať vieru vybudovanú na pevnom základe. (Rimanom 12:1) Pavol nabádal kresťanov v prvom storočí, aby ‚sa uistili o všetkom‘. (1. Tesaloničanom 5:21) Ako sa môžeš uistiť o stvorení?

Skús sa najprv zamyslieť nad tým, čo Pavol napísal o Bohu: „Jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí.“ ​(Rimanom 1:20) Vo svetle týchto slov uvažuj nad ľudským telom, zemou, obrovským vesmírom a hlbinami oceánu. Skúmaj fascinujúci svet hmyzu, rastlín, zvierat — čokoľvek, čo je zaujímavé pre teba. Potom použi ‚silu rozumu‘ a polož si otázku: ‚Čo ma presviedča o tom, že existuje Stvoriteľ?‘

Štrnásťročný Sam pri tejto otázke uvádza ako príklad ľudské telo. „Je veľmi zložité a detailne prepracované,“ hovorí. „Všetky jeho časti tak perfektne spolupracujú. Ľudské telo sa nemohlo vyvinúť!“ Šestnásťročná Holly s tým súhlasí. „Odkedy mi zistili cukrovku, veľa som sa dozvedela o tom, ako telo pracuje. Napríklad je úžasné, ako pankreas — malý orgán umiestnený za žalúdkom — vykonáva obrovskú prácu, keď podporuje činnosť krvi a ďalších orgánov.“

Ďalší mladí sa na túto otázku pozreli z iného uhla pohľadu. „Pre mňa,“ hovorí 19-ročný Jared, „je najväčším dôkazom naša schopnosť uvažovať o duchovných veciach, ako aj náš zmysel pre krásu a túžba učiť sa. Žiadna z týchto vecí nie je potrebná na prežitie, ako by to malo byť podľa evolučnej teórie. Jediné vysvetlenie, ktoré mi dáva zmysel, je, že nás sem niekto umiestnil, aby sme sa tešili zo života.“ Tyler, spomenutý v úvode, prišiel k podobnému záveru: „Keď uvažujem nad tým, akú úlohu zohrávajú rastliny v udržiavaní života a aká nepredstaviteľne zložitá je ich stavba, som presvedčený, že musí existovať Stvoriteľ.“

Ak budeš o stvorení premýšľať a budeš o ňom skutočne presvedčený, bude pre teba ľahšie smelo o ňom hovoriť. Preto si podobne ako Sam, Holly, Jared a Tyler vyhraď čas na to, aby si uvažoval o obdivuhodných Božích dielach. Potom „počúvaj“, čo ti „hovoria“. Nepochybne prídeš k rovnakému záveru ako apoštol Pavol — že ‚z vytvorených vecí možno vnímať‘ nielen to, že Boh existuje, ale aj jeho vlastnosti.a

Poznaj, čo Biblia naozaj učí

Aby si dokázal obhájiť svoju vieru v stvorenie, musíš okrem toho, že preskúmaš Božie diela, vedieť, čo Biblia o stvorení naozaj učí. Netreba robiť sporné otázky z vecí, o ktorých sa Biblia priamo nezmieňuje. Uvažujme nad niekoľkými príkladmi.

◼ V mojej učebnici sa píše, že Zem a slnečná sústava existujú už miliardy rokov. V Biblii nenájdeme zmienku o veku Zeme a slnečnej sústavy. V skutočnosti to, čo hovorí Biblia, pripúšťa, že vesmír mohol existovať už miliardy rokov pred prvým stvoriteľským „dňom“. — 1. Mojžišova 1:1, 2.

◼ Môj učiteľ hovorí, že zem nemohla byť vytvorená iba za šesť dní. Biblia netvrdí, že každý zo stvoriteľských „dní“ trval 24 hodín. Viac informácií nájdeš v tomto časopise na stranách 18 – 20.

◼ V triede sme hovorili o niekoľkých príkladoch toho, ako sa zvieratá a ľudia časom zmenili. V Biblii sa píše, že Boh vytvoril živé tvory „podľa svojho druhu“. (1. Mojžišova 1:20, 21) To nepodporuje myšlienku, že by život vznikol z neživej hmoty ani že Boh spustil proces evolúcie s jedinou bunkou. No každý „druh“ v sebe skrýva potenciál na veľkú rôznorodosť. Biblia teda nevylučuje, že v rámci každého „druhu“ dochádza k zmenám.

Stoj si za tým, čomu veríš

Nemáš dôvod cítiť sa trápne alebo hanbiť sa, pretože veríš v stvorenie. Keď zvážime dôkazy, je úplne rozumné — dokonca vedecké — veriť, že nás vytvoril inteligentný Konštruktér. V skutočnosti si skôr evolúcia — nie stvorenie — vyžaduje veľkú dávku viery a zázraky bez niekoho, kto by ich robil. Keď pouvažuješ nad ostatnými článkami v tomto čísle Prebuďte sa!, určite získaš presvedčenie, že dôkazy svedčia v prospech stvorenia. A keď preskúmaš túto tému vlastnou silou rozumu, budeš v triede s väčším presvedčením obhajovať svoju vieru v stvorenie.

O tom sa presvedčila aj Raquel spomenutá v úvode. „Trvalo mi niekoľko dní, kým som si uvedomila, že by som si svoje presvedčenie nemala nechať pre seba,“ hovorí. „Učiteľke som dala knihu Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?, v ktorej som vyznačila niektoré časti, aby som na ne upriamila jej pozornosť. Neskôr mi povedala, že vďaka tejto knihe sa na evolúciu pozerá úplne inak, a že keď bude v budúcnosti hovoriť o evolúcii, zoberie tieto informácie do úvahy!“

Viac článkov z rubriky „Mladí ľudia sa pýtajú...“ nájdeš na webovej stránke www.watchtower.org/ype

[Poznámka pod čiarou]

NA ZAMYSLENIE

◼ Uveď niekoľko spôsobov, ako môžeš v škole dať bez ťažkostí najavo svoju vieru v stvorenie.

◼ Ako môžeš dať najavo svoju vďačnosť Tomu, kto vytvoril všetky veci? — Skutky 17:26, 27.

[Rámček na strane 27]

„DÔKAZOV JE VEĽMI VEĽA“

„Čo by si povedala mladému človeku, ktorý bol vedený k viere v Stvoriteľa, ale v škole sa učí o evolučnej teórii?“ Túto otázku dostala mikrobiologička, ktorá je Jehovovou svedkyňou. Odpovedá: „Mal by si sa na to pozerať ako na príležitosť sám sa presvedčiť o tom, že Boh existuje — nielen preto, že ťa to učili tvoji rodičia, ale preto, že si sám preskúmal dôkazy a prišiel si k takému záveru. Keď sú niekedy učitelia vyzvaní, aby ‚dokázali‘ evolúciu, zistia, že to nie sú schopní, a uvedomia si, že túto teóriu prijímajú len preto, že ich to učili. To isté by sa mohlo stať aj tebe s vierou v Stvoriteľa. Preto stojí za to, aby si sa sám presvedčil, že Boh skutočne existuje. Dôkazov je veľmi veľa. Nie je ťažké ich nájsť.“

[Rámček/obrázok na strane 28]

ČO TEBA PRESVIEDČA O EXISTENCII STVORITEĽA?

Napíš tri veci, ktoré teba osobne presviedčajú o tom, že existuje Stvoriteľ:

1. ․․․․․

2. ․․․․․

3. ․․․․․