Dali to najlepšie, čo mali

Keď sa v roku 1945 skončila druhá svetová vojna, väčšina Nemecka bola v ruinách. Mestá boli zničené, školy boli prázdne, nemocnice nepoužiteľné a všade boli nevybuchnuté bomby. Potravín bolo málo, a preto boli veľmi drahé. Napríklad cena za pol kilogramu masla na čiernom trhu zodpovedala 1,5-násobku mesačného platu.

Medzi tými, ktorých táto situácia postihla, boli stovky Jehovových svedkov, ktorí pre svoju vieru strávili dlhé roky vo väzení a v koncentračných táboroch. Keď boli v roku 1945 prepustení, nemali nič okrem väzenskej rovnošaty, ktorú mali na sebe. Iní svedkovia prišli o celý svoj majetok. Ďalší trpeli takým hladom, že na kresťanských zhromaždeniach omdlievali.

Svedkovia z iných krajín rýchlo reagujú

Jehovovi svedkovia v iných častiach sveta rýchlo zareagovali na to, že ich spolukresťania v Nemecku majú nedostatok potravín a oblečenia. Bratia zo svetového ústredia v Spojených štátoch požiadali pobočku vo švajčiarskom Berne, aby pomohla nemeckým bratom. Brat Nathan Knorr, zástupca svetového ústredia, navštívil Európu, aby skoordinoval a urýchlil humanitárnu činnosť.

Svedkovia vo Švajčiarsku štedro darovali potraviny, oblečenie a peniaze. Všetky dary boli najprv poslané do Bernu, kde boli roztriedené a zabalené. Potom boli odoslané do Nemecka. Svedkovia z iných krajín vrátane Švédska, Kanady a Spojených štátov takisto prispeli k humanitárnej pomoci, z ktorej mal úžitok Jehovov ľud nielen v Nemecku, ale aj v ďalších krajinách zničených vojnou v Európe a v Ázii.

Vynikajúce výsledky

Za pár mesiacov švajčiarska pobočka odoslala kávu, mlieko, cukor, obilniny, sušené ovocie, zeleninu, mäsové a rybacie konzervy. Boli darované aj peniaze.

Svedkovia zo Švajčiarska okrem toho poslali päť ton oblečenia vrátane kabátov, dámskych odevov a pánskych oblekov. V Strážnej veži z 15. januára 1946 sa písalo: „Bratia nedávali to najhoršie, všetko bolo tej najlepšej kvality. Boli skutočne obetaví v tom, ako pomohli svojim bratom v Nemecku.“

Svedkovia zo Švajčiarska darovali aj takmer 1 000 párov topánok, ktoré pred odoslaním skontrolovali. Bratia a sestry v nemeckom Wiesbadene, ktorí veci vybaľovali, žasli nad kvalitou a rôznorodosťou. Jeden svedok napísal: „Žiaden obchod s oblečením v Nemecku nemá ani zďaleka taký výber.“

Núdzová pomoc pokračovala až do augusta 1948. Svedkovia vo Švajčiarsku poslali svojim bratom v Nemecku celkovo 444 debien núdzovej pomoci s hmotnosťou 25 ton. Ako už bolo uvedené, neboli jediní, kto sa podieľal na tejto humanitárnej pomoci. Ale ich štedrá pomoc bola pozoruhodná, lebo v tom čase bolo vo Švajčiarsku len 1 600 svedkov.

„Bude medzi vami láska“

Ježiš Kristus povedal: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci – že bude medzi vami láska.“ ​(Ján 13:34, 35) Láska podnietila Jehovových služobníkov, aby nedávali len to, čo už nepotrebovali, ale to najlepšie, čo mali. (2. Korinťanom 8:1–4) V jednom liste z Zürichu sa uvádzalo, že „mnohí bratia nemali toho veľa ani pre seba, ale chceli pomôcť a darovali [svoje] prídelové lístky a peniaze“.

Jehovov ľud v Nemecku sa rýchlo zotavil z prenasledovania a ničivých následkov vojny. Jedným dôvodom bola dobre organizovaná a štedrá pomoc, ktorú im poskytli spoluveriaci. Prejavili pravú obetavú lásku.