Je náboženstvo iba jeden veľký obchod?

Máte dojem, že mnohým náboženstvám ide viac o to, aby získali peniaze, než o to, aby duchovne pomáhali ľuďom? Ponúkajú a predávajú služby a tovar. Mnohí náboženskí vodcovia majú vysoký plat a žijú v luxuse. Všimnite si niekoľko príkladov:

• Pri jednom vyšetrovaní sa zistilo, že jeden katolícky biskup počas 13 rokov použil cirkevné peniaze na zaplatenie takmer 150 letov súkromným lietadlom a zaplatil z nich asi 200 jázd limuzínou. Minul tiež viac ako štyri milióny dolárov na renováciu svojej rezidencie.

• Jeden kazateľ v istej africkej krajine pravidelne organizoval náboženské stretnutia, na ktorých boli desaťtisíce prítomných. Vo svojom cirkevnom komplexe predával rôzne druhy tovaru – od „zázračného oleja“ až po značkové tričká a uteráky. Hoci väčšina ľudí, ktorí chodia na jeho bohoslužby, je veľmi chudobná, on je extrémne bohatý.

• Dva zo štyroch čínskych posvätných vrchov buddhistov sú zapísané ako obchodné spoločnosti. A slávny šaolinský chrám je súčasťou mnohých obchodných projektov. Predstavený mníchov je známy ako hlavný obchodný manažér.

• V mnohých veľkých amerických firmách sa dnes objavujú takzvaní duchovní poradcovia. Podľa jednej správy títo poradcovia vymýšľajú rôzne posvätné rituály, ktoré vychádzajú z tradičných náboženských úkonov, a poskytujú zamestnancom firmy aj iné duchovné služby.

Čo si myslíte o náboženstvách, ktoré sa takto zapájajú do obchodu? Premýšľali ste nad tým, ako sa Boh pozerá na ľudí, ktorí sa snažia využiť náboženstvo na to, aby sa obohatili?

Aký je Boží názor na to, keď sa náboženstvo mieša s obchodom?

Boh neschvaľuje, keď ľudia využívajú náboženstvo na to, aby sa obohatili. V Biblii sa píše, že sa mu veľmi nepáčilo, keď kňazi, ktorí ho zastupovali, „vyučovali za odmenu“. (Micheáš 3:11) A odsúdil chamtivých obchodníkov, ktorí z jeho chrámu urobili „skrýšu lupičov“. (Jeremiáš 7:11)

Podobne aj Ježiš bol znechutený z ľudí, ktorí sa snažili využiť náboženstvo na to, aby sa obohatili. V jeho dňoch náboženskí vodcovia mali zisk z toho, že dovolili chamtivým obchodníkom, aby predávali v jeruzalemskom chráme. Využívali ľudí, ktorí si od nich kupovali zvieratá na obeť. Ježiš odvážne vyhnal týchto nepoctivých obchodníkov z chrámu a povedal im: „Prestaňte robiť z domu môjho Otca dom obchodu!“ (Ján 2:14–16)

Keď Ježiš slúžil ľuďom, mal na to rovnaký pohľad ako Boh. (Ján 8:28, 29) Keď učil ľudí o Bohu, nikdy za to nevyberal peniaze. A peniaze si nepýtal ani vtedy, keď robil zázraky, napríklad keď nasýtil hladných, uzdravil chorých, a ani vtedy, keď niekoho vzkriesil. Ježiš nikdy nevyužil svoju službu na to, aby sa obohatil. Dokonca nemal ani vlastný dom. (Lukáš 9:58)

Prví kresťania nespájali náboženstvo s obchodom

Ježiš svojim nasledovníkom jasne povedal, že svoju službu Bohu a ľuďom nemajú využívať na to, aby sa obohacovali. Povedal: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ (Matúš 10:8) Prví kresťania tento Ježišov pokyn dodržiavali. Tu je niekoľko príkladov:

• Apoštolovi Petrovi raz jeden muž menom Šimon ponúkol peniaze za to, aby získal zázračnú moc a postavenie. Peter to okamžite odmietol a Šimona rázne pokarhal: „Nech sa pominie tvoje striebro s tebou, lebo si si myslel, že Boží dar si môžeš kúpiť za peniaze.“ (Skutky 8:18–20)

• Apoštol Pavol bol obetavý Boží služobník, ktorý veľa cestoval. Hoci sa veľmi namáhal, aby pomohol mnohým kresťanským zborom, nikdy za svoju službu nepýtal peniaze. On ani jeho spolukresťania neboli „podomovými obchodníkmi s Božím slovom ako mnohí“. (2. Korinťanom 2:17) Naopak, napísal: „Keď sme vám zvestovali dobrú správu od Boha, vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu.“ (1. Tesaloničanom 2:9)

Samozrejme, títo prví kresťania potrebovali nejaké peniaze na to, aby zvestovali aj vo vzdialenejších oblastiach a pomáhali tým, ktorí boli v núdzi. No za svoju službu Bohu a ľuďom si peniaze nikdy nepýtali. Ľudia sa mohli sami rozhodnúť, či im niečo dajú, a to na základe týchto zásad:

• 2. Korinťanom 8:12: „Lebo dávanie je cenné zvlášť vtedy, ak to človek robí ochotne. Každý má dávať podľa toho, čo má, nie podľa toho, čo nemá.“

  Čo to znamená: To, z akej pohnútky človek dáva, je dôležitejšie ako to, koľko dáva.

• 2. Korinťanom 9:7: „Nech každý dáva tak, ako sa rozhodol v srdci, nie neochotne alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“

  Čo to znamená: Boh nechce, aby sme mali pocit, že musíme niečo dať. Teší ho, keď človek niečo dá preto, že to chce.

Čo sa stane s náboženstvami, ktoré sa snažia obohacovať?

V Biblii sa jasne píše, že Boh neschvaľuje všetky náboženstvá. (Matúš 7:21–23) V jednom pôsobivom proroctve Biblia prirovnáva všetky falošné náboženstva k prostitútke. Prečo? Pretože vytvárajú spojenectvá s rôznymi vládami, aby získali peniaze alebo iné výhody, a obohacujú sa na úkor ľudí. (Zjavenie 17:1–3; 18:3) V tomto proroctve sa ďalej hovorí, že Boh už čoskoro nad falošným náboženstvom vykoná rozsudok. (Zjavenie 17:15–17; 18:7)

Bohu sa nepáči, že falošné náboženstvo klame ľudí a vzďaľuje ich od neho. (Matúš 24:11, 12) Vo svojom Slove vyzýva ľudí, aby takéto náboženstvo opustili, a hovorí tiež, ako ho môžu uctievať správnym spôsobom. (2. Korinťanom 6:16, 17)