Čo o tom hovorí Biblia?
Určuje vašu osobnosť krvná skupina?
V NIEKTORÝCH krajinách je populárne určovať osobnosť človeka na základe jeho krvnej skupiny. Napríklad v Japonsku nie je nezvyčajné, že niektorí začínajú rozhovor otázkou: „Akú máte krvnú skupinu?“ Obhajcovia tejto myšlienky tvrdia, že ľudia s krvnou skupinou A sú pokojní, zodpovední a podozrievaví; tí, ktorí majú krvnú skupinu B, sú otvorení, náladoví, ľahko ovplyvniteľní a tak ďalej. Tvrdí sa tiež, že pre človeka s určitou krvnou skupinou môže byť ťažké — alebo ľahké — vychádzať s ľuďmi inej krvnej skupiny.
Na základe tejto predstavy niektorí považujú krvnú skupinu za dôležitý faktor pri zaraďovaní študentov do skupín, pri výbere vedúcich pracovníkov spoločností alebo dokonca pri výbere manželského partnera. Existuje nejaký dôkaz, že by krvná skupina skutočne určovala našu osobnosť? A píše sa v Biblii niečo, čo by sa týkalo tejto otázky?
Čo je krvná skupina?
Dielo The World Book Multimedia Encyclopedia vysvetľuje: „Membrány červených krviniek obsahujú bielkoviny nazývané antigény. Doteraz bolo identifikovaných viac ako 300 antigénov červených krviniek.“ Zatiaľ čo niektorí ľudia určité antigény majú, iní ich nemajú; a niektoré antigény nemôžu existovať spolu. Preto ako dodáva táto encyklopédia, „na základe prítomnosti alebo neprítomnosti konkrétnych antigénov vedci zatriedili krv ľudí do rôznych skupín“.
Najuznávanejší systém delenia krvných skupín je systém AB0, ktorý zatrieďuje krv ľudí do štyroch skupín — A, B, AB a 0. Okrem toho sa pri klasifikovaní krvi bežne používa aj Rh-systém. V skutočnosti existuje okolo 20 systémov delenia krvných skupín. Je teda zjavné, že krv je veľmi zložitá tekutina. Encyclopædia Britannica uvádza: „Vzhľadom na veľké množstvo rôznych antigénov červených krviniek je veľmi nepravdepodobné, že by dvaja ľudia, s výnimkou jednovaječných dvojčiat, mali rovnaké zloženie látok charakterizujúcich krvnú skupinu.“
Z toho vyplýva, že v podstate každý človek má jedinečnú „krvnú skupinu“. Teda tvrdenie, že ľudia s určitou krvnou skupinou majú rovnaké črty osobnosti, je veľmi slabo podložené. Našu osobnosť totiž ovplyvňuje viacero faktorov.
Čo určuje našu osobnosť?
Jedna encyklopédia definuje osobnosť ako súhrn charakteristických znakov správania — zdedených i získaných —, ktoré sú špecifické pre každého jednotlivca. Teda okrem dedičných faktorov sú tu aj ďalšie činitele — napríklad rodinné prostredie, vzdelanie, priatelia a dobré i zlé skúsenosti —, ktoré ovplyvňujú rozvoj osobnosti. Naša genetická stavba nie je jedinou vecou, ktorá rozhoduje o našej osobnosti. Dokonca aj jednovaječné dvojčatá, ktoré majú rovnakú genetickú stavbu, majú často odlišné povahy.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že osobnosť sa môže meniť, či už vplyvom okolností, alebo vlastnou snahou človeka. Apoštol Pavol zdôraznil, že veľkú moc meniť ľudí má kresťanské učenie. Napísal: „Zoblečte si starú osobnosť s jej zvykmi a oblečte si novú osobnosť, ktorá sa obnovuje presným poznaním podľa obrazu Toho, ktorý ju stvoril.“ (Kolosanom 3:9, 10) Kresťania si uvedomujú, že sú hriešni a zdedili hriešne sklony. Aby mohli byť prijateľní Bohu, musia svoju osobnosť pretvárať a meniť.
Čo umožňuje ľuďom dosiahnuť takéto zmeny? Moc Božieho slova, čiže posolstva. O silnom vplyve Božieho slova, ktoré nachádzame v Biblii, Pavol napísal: „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ (Hebrejom 4:12) Ak človek dovolí, aby naňho pôsobil Boží duch, a usiluje sa uviesť svoj život do súladu s morálnymi normami, ktoré sú uvedené v Biblii, jeho osobnosť sa môže postupne zmeniť. K črtám kresťanskej osobnosti, ktorá je takýmto spôsobom formovaná, patrí ‚nežná náklonnosť súcitu, láskavosť, pokora mysle, miernosť a zhovievavosť‘. — Kolosanom 3:12.
Kresťanská rozumnosť
Je pravda, že v Biblii nenájdeme zásadu, ktorá by zakazovala skúmanie krvných skupín. Ale pokiaľ ide o akúkoľvek súvislosť medzi krvnou skupinou a ľudským správaním, to je iná otázka. Musíme dovoliť, aby Božie Slovo aj v tomto ohľade riadilo naše kroky, tak ako vo všetkých oblastiach života. (Žalm 119:105) Dôležitá je aj rozumnosť. — Filipanom 4:5.
Bolo by iste nerozumné, keby niekto na základe svojej krvnej skupiny ospravedlňoval to, že sa nesnaží pracovať na svojich chybách. Kresťania sa musia bez ohľadu na svoju genetickú stavbu stále usilovať pretvárať svoju osobnosť tak, aby čo najlepšie odzrkadľovala vlastnosti Jehovu a Ježiša. — Efezanom 5:1.
Okrem toho kresťania sa snažia pozerať na iných tak, ako sa na nich pozerá Jehova. „Boh nie je predpojatý.“ (Skutky 10:34, 35) Jehova ochotne prijíma ľudí každého druhu. Bolo by teda nerozumné a nekresťanské vyhýbať sa spoločnosti niektorých ľudí iba preto, že majú určitú krvnú skupinu. Rovnako by nebolo vhodné, aby sa človek stýkal iba s tými, ktorí majú krvnú skupinu „zlučiteľnú“ s jeho skupinou. Biblia upozorňuje: „Ak však niekoho uprednostňujete, páchate hriech.“ — Jakub 2:9, Slovenský ekumenický preklad.
S pokrokom vedy a techniky prichádza veľa nových objavov a teórií o ľudskom tele. Je prirodzené, že nás tieto veci zaujímajú. No kresťania by sa mali nechať vo svojom zmýšľaní usmerňovať Bibliou — nie ľudskými teóriami. V každej oblasti života sa chcú ‚o všetkom uistiť‘ a ‚pevne sa držať toho, čo je znamenité‘. — 1. Tesaloničanom 5:21.