OKNO DO MINULOSTI
Herodotos
AKO vyzeral život pred tisícročiami? Aké mali ľudia zvyky? Tieto otázky nám môže do určitej miery zodpovedať archeológia — ale nie úplne. Porozumieť zmýšľaniu ľudí v staroveku by nám pomohlo, keby nejaký človek, ktorý vtedy žil, dôkladne opísal, čo všetko sa vtedy vo svete dialo. A presne takýto muž žil asi pred 2 400 rokmi. Bol to grécky historik Herodotos žijúci v piatom storočí pred n. l. Jeho dielo má veľmi príznačný názov — Dejiny.
Herodotos sa rozhodol zdokumentovať príčiny gréckych vojen a hlavne príčiny perzských nájazdov v rokoch 490 a 480 pred n. l., teda z obdobia, keď bol ešte chlapec. K tejto hlavnej téme pridal mnoho dejových odbočiek. Snažil sa zaznamenať všetky dostupné informácie o každom národe, ktorý zasiahli perzské výboje.
VIAC AKO LEN HISTÓRIA
Herodotos bol nadaným rozprávačom. Pri opise udalostí bol dôsledný a so zanietením sa snažil zachytiť každý detail, aby jeho rozprávanie bolo ucelené. Herodotov počin bol naozaj obdivuhodný, lebo pri práci sa nemohol opierať o oficiálne štátne záznamy historických udalostí, pretože takmer žiadne neexistovali.
V tej dobe sa málokto obťažoval zaznamenávať historické udalosti, pokiaľ nemal v záujme popýšiť sa hrdinskými činmi na nejakom pamätníku. Herodotos sa musel pri opise udalostí, ktoré chcel zdokumentovať, spoliehať na svoje pozorovacie schopnosti, ľudové rozprávanie a výpovede druhých ľudí. A preto veľa cestoval, aby zozbieral čo najviac informácií. Hoci vyrastal v gréckom koloniálnom meste Halikarnas (dnešný Bodrum v južnom Turecku), precestoval takmer celé Grécko.
Herodotos veľa cestoval, aby zozbieral čo najviac informácií
Na svojich cestách sa dostal na sever až k Čiernemu moru a do Skýtie, teda na územie dnešnej Ukrajiny, a na juh do Palestíny a Horného Egypta. Zdá sa, že smerom na východ sa dostal až do Babylona a svoj život dožil pravdepodobne na západe, v gréckej kolónii rozprestierajúcej sa na juhu dnešného Talianska. Všade, kde sa dostal, všetko pozorne sledoval a zbieral informácie zo zdrojov, ktoré považoval za dôveryhodné.
PRESNOSŤ HERODOTOVÝCH ZÁZNAMOV
Papyrusový fragment Dejín
Nakoľko presné sú Herodotove záznamy? Jeho poznatky sú považované za presné, hlavne pokiaľ ide o krajiny, ktoré navštívil, a veci, ktoré videl na vlastné oči. Jeho opisy zvykov, ktoré boli Grékom neznáme — ako napríklad opisy skýtskych kráľovských pohrebov alebo egyptských mumifikácií —, sa v zásade zhodujú s tým, čo objavili archeológovia. V istej encyklopédii sa píše, že informácie, ktoré Herodotos zozbieral o Egypte, „prevyšujú všetko, čo bolo v staroveku o tejto krajine napísané“.
Herodotos často nemal inú možnosť, len spoľahnúť sa na svedectvá z pochybných zdrojov. Okrem toho ľudia v jeho dobe pevne verili, že do ľudských záležitostí zasahujú božstvá. A tak nie všetko, čo napísal, zodpovedá normám dnešných historikov. Herodotos sa však snažil oddeliť fakty od legiend. Uvedomoval si, že nemôže veriť všetkému, čo počul, a preto skôr ako vyvodil nejaké závery, snažil sa porovnávať informácie, ktoré sa mu dostali, a prehodnocovať ich.
Dejiny sú zrejme Herodotovou celoživotnou prácou. Keď vezmeme do úvahy možnosti, ktoré mal, môžeme povedať, že je to naozaj obdivuhodné dielo.