POTKÝNAŠ sa pri čítaní nahlas o niektoré výrazy? Alebo stáva sa ti, že keď sa postavíš pred publikum, aby si predniesol prejav, často hľadáš vhodné slová? Ak je to tak, zrejme máš problém s plynulosťou. Človek, ktorý číta a hovorí plynule, vyjadruje slová a myšlienky hladko, s očividnou ľahkosťou. To neznamená, že hovorí stále, že hovorí veľmi rýchlo alebo že hovorí bez rozmýšľania. Jeho reč je príjemná a uhladená. V teokratickej škole sa plynulosti venuje osobitná pozornosť.

Nedostatočná plynulosť môže byť výsledkom pôsobenia viacerých činiteľov. Mal by si aj ty venovať zvláštnu pozornosť niektorej z týchto vecí? (1) Keď človek číta pred inými, váha pri slovách, ktoré dobre nepozná. (2) Príliš časté krátke prestávky vedú k trhanej reči. (3) Problém môže zväčšiť nedostatočná príprava. (4) Keď človek hovorí pred skupinou, nedostatočnú plynulosť často spôsobuje to, že látka nie je logicky usporiadaná. (5) Obmedzená slovná zásoba môže viesť človeka k tomu, že sa bude zastavovať a hľadať vhodné slová. (6) Plynulosť môže narúšať aj to, ak rečník zdôrazňuje priveľa slov. (7) Problém ešte zväčšuje nedostatočná znalosť gramatických pravidiel.

Ak nehovoríš plynule, poslucháči v sále Kráľovstva síce doslova neodídu, ale mysľou budú blúdiť niekde inde. Veľa z toho, čo hovoríš, im tak unikne.

Na druhej strane si treba dať pozor, aby reč, ktorá má byť dynamická a plynulá, poslucháčov neubíjala a neuvádzala ich do rozpakov. Ak pre kultúrne rozdiely považujú ľudia tvoj spôsob reči za netaktný alebo za neúprimný, minieš sa svojho cieľa. Je pozoruhodné, že hoci bol apoštol Pavol skúseným rečníkom, pristupoval ku Korinťanom „v slabosti a v strachu a s veľkým chvením“, aby zbytočne neupútaval na seba pozornosť. — 1. Kor. 2:3.

Čomu sa vyhnúť. Mnohí ľudia majú zvyk dookola používať v reči také výrazy, ako „vlastne“, „proste“, „skutočne“, „v podstate“, „akože“ a ďalšie. Iní často začínajú myšlienku slovom „teda“, „no a“ alebo opakujú výraz „vieš ako“ pri čomkoľvek, čo povedia. Možno si ani neuvedomuješ, ako často tieto výrazy používaš. Urob si niekedy malú skúšku. Nech ťa niekto počúva a zopakuje tieto výrazy vždy, keď ich povieš. Výsledok ťa možno prekvapí.

Niektorí ľudia čítajú a hovoria tak, že sa často vracajú späť. To znamená, že začnú vetu, potom v polovici prestanú a zopakujú prinajmenšom časť z toho, čo už povedali.

Ďalší hovoria dosť rýchlo, ale začnú s jednou myšlienkovou líniou a potom, v strede vety, preskočia na nejakú inú myšlienku. Hoci slová vyjadrujú voľne, náhle zmeny v myšlienkach narúšajú plynulosť.

Ako sa zlepšiť. Ak je tvojím problémom to, že často hľadáš vhodné slová, mal by si sa zamerať na rozšírenie svojej slovnej zásoby. V Strážnej veži, v Prebuďte sa! a v iných publikáciách, ktoré čítaš, si všímaj slová, ktoré nepoznáš. Nájdi si ich v slovníku, pozri si ich význam a niektorými z nich obohať svoju slovnú zásobu. Ak nemáš k dispozícii nijaký slovník, popros o pomoc niekoho s dobrou znalosťou daného jazyka.

K zlepšeniu prispeje aj zvyk pravidelne čítať nahlas. Všímaj si ťažké slová a vždy ich niekoľkokrát vyslov nahlas.

Na to, aby si plynule čítal, je potrebné pochopiť, akú úlohu majú slová vo vete. Ak má byť myšlienka pisateľa vyjadrená správne, zvyčajne treba slová čítať po skupinách. Zvlášť si všímaj práve tieto slovné skupiny. Ak ti to pomôže, poznač si ich. Tvojím cieľom nie je len správne čítať slová, ale aj jasne vyjadrovať myšlienky. Keď si rozoberieš jednu vetu, prejdi na ďalšiu, až kým si nepreštuduješ celý odsek. Zisti, ako sú myšlienky v texte rozvíjané. Potom čítaj nahlas. Opakovane si čítaj odsek, až kým ho nedokážeš prečítať bez potknutia a bez prestávok na nesprávnych miestach. Takto postupne prejdi všetky odseky.

Potom si daj za cieľ zvýšiť tempo. Ak si pochopil, ako slová vo vete navzájom súvisia, dokážeš vnímať naraz viac ako jedno slovo a dokážeš predvídať, čo by malo nasledovať ďalej. To veľmi prispeje ku kvalite tvojho čítania.

Dobrým školením je pravidelné čítanie bez prípravy. Prečítaj si takto nahlas napríklad denný text a komentár. Rob to pravidelne. Zvykni si vnímať očami skupiny slov vyjadrujúce úplné myšlienky, a nie vždy len jedno slovo.

Pri konverzácii si plynulosť vyžaduje najprv premýšľať a potom hovoriť. Zvykni si na to v každodennom živote. Rozmysli si, ktoré myšlienky chceš vyjadriť a v akom poradí ich chceš povedať; potom začni hovoriť. Neponáhľaj sa. Snaž sa povedať úplnú myšlienku bez toho, že by si sa zastavil alebo uprostred myšlienky preskočil na inú. Bude užitočné, keď budeš používať krátke, jednoduché vety.

Pokiaľ presne vieš, čo chceš povedať, slová by mali plynúť prirodzene. Bežne nie je potrebné vyberať si slová, ktoré použiješ. Keď pracuješ na plynulosti, je lepšie mať v mysli jasnú myšlienku a o slovách premýšľať už priamo v reči. Ak to tak budeš robiť a ak budeš viac zameraný na myšlienku ako na slová, ktoré hovoríš, slová ti budú prichádzať na jazyk viac-menej automaticky a myšlienky budeš vyjadrovať tak, ako to naozaj cítiš. No len čo začneš premýšľať o slovách, a nie o myšlienkach, tvoja reč sa môže zmeniť na habkanie. Cvičením sa však môžeš naučiť plynulosti, čo je vlastnosť dôležitá pre kvalitné rečníctvo i čítanie.

Keď Mojžiš dostal za úlohu reprezentovať Jehovu pred izraelským národom a pred egyptským faraónom, mal pocit, že na to nie je spôsobilý. Prečo? Jeho prejav nebol plynulý; zrejme mal nejakú poruchu reči. (2. Mojž. 4:10; 6:12) Mojžiš sa vyhováral, ale Boh žiadnu z týchto výhovoriek neprijal. Jehova poslal s Mojžišom Árona ako hovorcu, ale pomohol v reči aj samotnému Mojžišovi. Mojžiš mnohokrát pôsobivo hovoril nielen k jednotlivcom a malým skupinám, ale aj pred celým národom. (5. Mojž. 1:1–3; 5:1; 29:2; 31:1, 2, 30; 33:1) Ak sa svedomito snažíš pracovať na plynulosti a dôveruješ pritom Jehovovi, aj ty môžeš používať svoju reč na Božiu česť.

VHODNE použité prestávky sú v reči dôležité. Platí to pri prednáške i pri rozhovore s jednotlivcom. Bez prestávok by reč mohla znieť ako bľabot, a nie ako jasné vyjadrovanie myšlienok. Vhodné prestávky prispievajú k tomu, aby bola tvoja reč zreteľná. Možno ich použiť aj takým spôsobom, že hlavné body urobia na poslucháčov trvalý dojem.

Ako zistiť, kedy by si mal urobiť prestávku? A aké dlhé by mali byť prestávky?

Prestávka pri interpunkcii. Interpunkcia sa stala dôležitou súčasťou písaného jazyka. Môže označovať koniec nejakého výroku alebo otázku. V niektorých jazykoch sa používa na vyčlenenie citátov. Niektoré interpunkčné znamienka naznačujú vzťah jednej časti vety k iným častiam. Človek, ktorý si číta pre seba, vidí tieto znamienka. Ale keď číta nahlas pre iných, jeho hlas musí vyjadriť aj význam všetkých interpunkčných znamienok v písanom texte. (Ďalšie podrobnosti pozri v 1. štúdii, „Presné čítanie“.) Keby si neurobil prestávky, ktoré si vyžaduje interpunkcia, druhí by ťažko pochopili, čo čítaš, alebo by to dokonca mohlo viesť ku skresleniu významu textu.

Nielen interpunkcia, ale aj spôsob, akým sú vyjadrované myšlienky vo vete, má vplyv na to, kde je vhodné urobiť prestávky. Jeden slávny hudobník raz povedal: „Tóny neviem zahrať o nič lepšie ako mnohí iní klaviristi. Ale prestávky medzi tónmi — v tom spočíva umenie.“ Podobne je to s rečou. Správne používanie prestávok dodá krásu i význam látke, ktorú si si pripravil.

Keď sa pripravuješ na čítanie pred publikom, možno bude užitočné urobiť si do textu, z ktorého budeš čítať, značky. Tam, kde treba urobiť krátku prestávku, možno len akoby zaváhanie, nakresli malú zvislú čiaru. Dlhšiu prestávku označ dvoma zvislými čiarami nakreslenými tesne vedľa seba. Ak je pre teba určitá formulácia ťažká a ty stále robíš prestávku na zlom mieste, ceruzkou si spoj dohromady všetky slová tvoriace ťažké slovné spojenie. Potom ju prečítaj od začiatku do konca. Robí to tak mnoho skúsených rečníkov.

V každodennej reči prestávky zvyčajne nie sú problémom, lebo vieš, aké myšlienky chceš vyjadriť. No ak máš vo zvyku robiť prestávky v pravidelných intervaloch bez ohľadu na to, čo si vyžaduje myšlienka, tvojej reči bude chýbať sila a jasnosť. Návrhy na zlepšenie sú uvedené v 4. štúdii, „Plynulý prednes“.

Prestávka pri zmene myšlienky. Keď prechádzaš od jedného hlavného bodu k druhému, prestávka umožní poslucháčom zamyslieť sa, prispôsobiť sa, uvedomiť si zmenu smeru a jasnejšie pochopiť ďalšiu predkladanú myšlienku. Urobiť prestávku pri prechode z jednej myšlienky na druhú je rovnako dôležité ako spomaliť, keď odbočuješ z jednej ulice do druhej.

Jedným z dôvodov, prečo sa niektorí rečníci bez prestávky ponáhľajú od jednej myšlienky k druhej, je to, že sa snažia prebrať príliš veľa látky. U niektorých zas tento zvyk odzrkadľuje ich každodenný spôsob reči. Možno tak hovoria ľudia v ich okolí. Ale takáto reč nevedie k pôsobivému vyučovaniu. Ak chceš povedať niečo, čo stojí za to počuť a pamätať si, potom venuj dostatok času tomu, aby si nechal túto myšlienku jasne vyniknúť. Uvedom si, že na jasné vyjadrenie myšlienok sú nevyhnutné prestávky.

Ak budeš mať prejav z osnovy, tvoja látka by mala byť usporiadaná tak, že bude zrejmé, kde medzi hlavnými bodmi urobiť prestávku. Ak budeš mať čítaný prejav, poznač si miesta, kde dochádza k zmene hlavných myšlienok.

Prestávky pri zmene myšlienok sú zvyčajne dlhšie ako prestávky pri interpunkcii — nemali by byť však také dlhé, aby sa prednáška stala rozvláčnou. Ak sú prestávky pridlhé, vytvárajú dojem, že si zle pripravený a že rozmýšľaš, čo povedať ďalej.

Prestávka na zdôraznenie. Prestávka na zdôraznenie je často dramatická, teda taká, ktorá predchádza výrokom či otázkam predneseným s určitou intenzitou alebo nasleduje po nich. Takáto prestávka umožní poslucháčom zamyslieť sa nad tým, čo práve počuli, alebo vytvára očakávanie toho, čo bude nasledovať. Tieto dva typy prestávok nie sú rovnaké. Rozhodni sa, ktorú metódu bude vhodné použiť. Ale pamätaj, že prestávky na zdôraznenie by mali byť obmedzené na naozaj významné výroky. Inak hodnota týchto výrokov zanikne.

Keď Ježiš čítal nahlas z Písiem v nazaretskej synagóge, pôsobivo používal prestávky. Najprv prečítal svoje poverenie zo zvitku proroka Izaiáša. No skôr ako vysvetlil uplatnenie prečítanej pasáže, zvinul zvitok, podal ho späť služobníkovi a sadol si. Potom, keď sa naňho s napätím upierali oči všetkých v synagóge, povedal: „Dnes sa naplnilo toto písmo, ktoré ste práve počuli.“ — Luk. 4:16–21.

Prestávka vynútená okolnosťami. Aj vyrušenie si občas vyžaduje urobiť v reči prestávku. Hluk okoloidúcich vozidiel alebo plačúce dieťa si možno vyžaduje prerušiť rozhovor s človekom, s ktorým sa rozprávaš v službe. Ak hovoríš na zhromaždení a rušenie nie je príliš silné, možno bude stačiť zosilniť hlas a pokračovať. Ale ak je rušenie hlasité a zdĺhavé, musíš urobiť prestávku. Tvoji poslucháči by ťa aj tak nepočúvali. Preto používaj prestávky vhodným spôsobom, aby si poslucháčom pomohol mať plný úžitok z dobrých vecí, ktoré im chceš povedať.

Prestávka, ktorá dáva priestor na reakciu. Aj keď máš prednášku, ktorá neumožňuje priamu účasť publika, je dôležité, aby si umožnil poslucháčom reagovať — nie slovami, ale myšlienkami. Ak položíš otázky, ktoré by mali poslucháčov podnietiť k premýšľaniu, ale potom neurobíš dostatočnú prestávku, otázky stratia mnoho zo svojej hodnoty.

Samozrejme, urobiť prestávku je dôležité nielen vtedy, keď hovoríš z pódia, ale aj vtedy, keď vydávaš svedectvo. Niektorí ľudia akoby vôbec nerobili prestávky. Ak je to tvoj problém, veľmi sa snaž vypestovať si túto rečnícku črtu. Zlepšíš sa v komunikácii s druhými a zvýšiš aj účinnosť svojej zvestovateľskej služby. Prestávka je chvíľa ticha a ktosi pravdivo povedal, že ticho zdôrazňuje, vyzdvihuje, priťahuje pozornosť a občerstvuje ucho.

Každodenná konverzácia si vyžaduje obojsmerný tok myšlienok. Ľudia budú ochotnejší vypočuť si ťa vtedy, keď aj ty ich budeš počúvať a budeš prejavovať záujem o to, čo hovoria. To si vyžaduje, aby si robil dostatočne dlhé prestávky, a tak im dal možnosť vyjadriť sa.

Vydávanie svedectva vo zvestovateľskej službe je často účinnejšie, keď má formu rozhovoru. Mnohí svedkovia po pozdrave povedia pripravený námet a potom položia otázku. Urobia prestávku, aby dali domácemu príležitosť vyjadriť sa, a potom zareagujú na to, čo povedal. Počas rozhovoru mu viackrát dajú príležitosť vyjadriť sa. Uvedomujú si, že zvyčajne môžu druhému lepšie pomôcť, ak poznajú jeho názor na rozoberanú vec. — Prísl. 20:5.

Samozrejme, nie každý bude reagovať na otázky priaznivo. Ale Ježiša to neodradilo, aby nedal priestor vyjadriť sa dokonca aj odporcom. (Mar. 3:1–5) Keď človek dostane príležitosť vyjadriť sa, povzbudzuje ho to premýšľať a vďaka tomu môže odhaliť, čo je v jeho srdci. Jedným z cieľov našej služby je vlastne podnietiť ľudí, aby zo srdca reagovali na životne dôležité otázky z Božieho Slova, ku ktorým musia zaujať stanovisko. — Hebr. 4:12.

Vhodné používanie prestávok v službe je naozaj umenie. Keď prestávky používame účinne, myšlienky vyjadrujeme jasne a často zostanú natrvalo v pamäti poslucháča.

KEĎ hovoríš alebo čítaš nahlas, je dôležité nielen to, či jednotlivé slová hovoríš správne, ale aj to, či vyzdvihuješ kľúčové slová a podstatné výrazy tak, že poslucháči môžu myšlienky jasne pochopiť.

Správne zdôraznenie podľa zmyslu znamená viac ako len dodať niekoľkým či dokonca mnohým slovám dôraz. Treba vyzdvihnúť správne slová. Ak zdôrazníš nesprávne slová, poslucháči nemusia jasne pochopiť význam toho, čo hovoríš, a môžu potom mysľou blúdiť niekde inde. I keď je látka dobrá, prednes s nedostatočným zmyslovým dôrazom nebude poslucháčov tak účinne motivovať.

Dôraz možno vyjadriť rôznymi spôsobmi, ktoré sa často kombinujú: zvýšenie hlasitosti, silnejšie precítenie, pomalé a rozvážne vyjadrenie, prestávka pred výrokom alebo po ňom (alebo obe), gestá a výraz tváre. V niektorých jazykoch sa dôraz dá vyjadriť aj znížením alebo zvýšením tónu hlasu. Keď sa rozhoduješ, ktorý spôsob zdôraznenia by bol najvhodnejší, vezmi do úvahy látku aj okolnosti.

Pri rozhodovaní, čo vyzdvihnúť, zváž nasledujúce podnety: (1) Slová, ktoré by mali byť vo vete zdôraznené, treba určovať nielen podľa ostatných slov vo vete, ale aj podľa kontextu. (2) Zmyslový dôraz možno použiť na zdôraznenie začiatku novej myšlienky, či už je to hlavný bod, alebo len nejaká zmena v myšlienkovej línii. Môže tiež upozorniť na ukončenie istej myšlienkovej línie. (3) Rečník môže použiť zmyslový dôraz na to, aby ukázal, čo si o danej veci myslí on sám. (4) Správne zdôraznenie podľa zmyslu možno použiť aj na zvýraznenie hlavných bodov prejavu.

Ak má byť zmyslový dôraz použitý týmito spôsobmi, rečník alebo verejný čitateľ musí látke jasne rozumieť a musí úprimne túžiť, aby ju poslucháči pochopili. O poučovaní za dní Ezdráša sa v Nehemiášovi 8:8 píše: „Stále nahlas čítali z knihy, zo zákona pravého Boha, ktorý bol objasňovaný a vkladal sa doňho zmysel; a stále poskytovali porozumenie čítaného.“ Je zrejmé, že tí, ktorí pri tejto príležitosti čítali a vysvetľovali Boží Zákon, si uvedomovali, aké je dôležité pomôcť poslucháčom pochopiť význam toho, čo sa číta, zapamätať si to a uplatňovať to.

Čo môže spôsobovať problém. Väčšina ľudí dokáže v bežnej, každodennej reči jasne vyjadriť, čo má na mysli. No keď čítajú látku, ktorú napísal niekto iný, môže byť pre nich ťažké určiť, ktoré slová alebo výrazy treba zdôrazniť. Kľúč spočíva v jasnom porozumení látky. A to si vyžaduje pozorné štúdium. Preto ak si požiadaný, aby si prečítal na zborovom zhromaždení nejakú látku, mal by si sa starostlivo pripraviť.

Niektorí ľudia používajú to, čo by sa dalo nazvať „periodický dôraz“, a nie dôraz podľa zmyslu. Zdôrazňujú slová v určitých intervaloch, či už má zdôraznenie zmysel, alebo nie. Ďalší zas zdôrazňujú neplnovýznamové slová, napríklad kladú prehnaný dôraz na predložky a spojky. Keď dôraz neprispieva k jasnosti myšlienky, ľahko sa stane rozptyľujúcou manierou.

V snahe použiť zmyslový dôraz niektorí rečníci zvyšujú silu hlasu natoľko, že poslucháči sa cítia karhaní. Samozrejme, to zriedkakedy prináša najlepšie výsledky. Ak zmyslový dôraz nie je prirodzený, môže vzniknúť dojem, že rečník hovorí s poslucháčmi povýšenecky, blahosklonne. O čo lepšie je pôsobiť na nich na základe lásky a pomôcť im pochopiť, že to, čo hovoríš, je biblické i rozumné!

Ako sa zlepšiť. Človek, ktorý má ťažkosti so zmyslovým dôrazom, si to často neuvedomuje. Zrejme bude potrebné, aby ho na to upozornil niekto iný. Ak sa v tejto oblasti potrebuješ zlepšiť, dozorca školy ti pomôže. Neboj sa poprosiť o pomoc aj kohokoľvek iného, kto je dobrým rečníkom. Povedz mu, aby pozorne počúval tvoje čítanie a tvoj prednes, a potom aby ti dal návrhy na zlepšenie.

Na začiatok ti radca možno navrhne, aby si použil ako základ na cvičenie nejaký článok v Strážnej veži. Nepochybne ti povie, aby si analyzoval jednotlivé vety a zistil, ktoré slová alebo slovné spojenia treba vyzdvihnúť, aby bolo ľahké pochopiť význam textu. Možno ti pripomenie, aby si venoval mimoriadnu pozornosť slovám, ktoré sú vytlačené kurzívou. Pamätaj, že slová vo vete navzájom súvisia. Často treba vyzdvihnúť nielen jedno slovo, ale skupinu slov.

Keď sa učíš správne zdôrazňovať, ako ďalší krok ti radca možno odporučí, aby si uvažoval o kontexte, ktorý je širší než samotná veta. Aká ústredná myšlienka je rozvíjaná v celom odseku? A ako by mala ovplyvniť to, čo zdôrazníš v jednotlivých vetách? Pozri si názov článku a tučne vytlačený medzititulok, pod ktorým je uvedená daná látka. Aký vplyv majú tieto veci na to, ktoré výrazy zdôrazníš? To všetko sú činitele, ktoré treba vziať do úvahy. Ale daj pozor, aby si nekládol silný dôraz na príliš veľa slov.

Či už budeš hovoriť vlastnými slovami, alebo budeš čítať, tvoj radca ťa možno povzbudí aj k tomu, aby si zmyslový dôraz používal v súlade s myšlienkovou líniou. Mal by si vedieť, na ktorom mieste sa určitá myšlienková línia končí a kde prejav prechádza z jednej dôležitej myšlienky na druhú. Poslucháči ocenia, ak ich tvoj prednes upozorní na tieto miesta. To môžeš urobiť zdôraznením takých slov, ako predovšetkým, ďalej, napokon, to znamená, z toho vyplýva.

Radca upriami tvoju pozornosť aj na myšlienky, ktoré chceš vyjadriť s mimoriadnym citom. V tomto prípade môžeš zdôrazniť také slová, ako veľmi, absolútne, rozhodne, nemysliteľné, dôležité, vždy. Tvoje pocity vyjadrené v slovách môžu ovplyvniť to, čo si budú poslucháči myslieť o tom, čo hovoríš. Viac informácií na tento námet bude uvedených v 11. štúdii, „Vrúcnosť a cit“.

Keď budeš pracovať na zlepšení v používaní dôrazu, budeš povzbudený aj k tomu, aby si mal jasne v mysli hlavné body, ktoré chceš vštepiť poslucháčom. O tom budeme ešte uvažovať z hľadiska verejného čítania v 7. štúdii, „Zdôraznenie hlavných myšlienok“, a z hľadiska rečníctva v 37. štúdii, „Vyniknutie hlavných bodov“.

Ak sa snažíš zlepšiť vo zvestovateľskej službe, venuj mimoriadnu pozornosť tomu, ako čítaš biblické texty. Zvykni si položiť otázku: ‚Prečo čítam tento text?‘ Od učiteľa sa vyžaduje viac ako len správne vysloviť slová. Nemusí stačiť dokonca ani to, že prečíta text s citom. Ak odpovedáš niekomu na otázku alebo vyučuješ nejakú základnú pravdu, je dobré zdôrazniť v texte slová alebo výrazy, ktoré podporujú rozoberanú myšlienku. Inak môže človeku, ktorému čítaš, uniknúť zmysel.

Keďže zdôrazňovať podľa zmyslu znamená vyzdvihnúť isté slová a slovné spojenia, neskúsený rečník môže mať sklon zdôrazňovať tieto slová a slovné spojenia príliš silne. Mohlo by to vyznieť podobne, ako keď sa niekto práve začína učiť hrať na hudobnom nástroji. No cvičením sa jednotlivé „tóny“ stanú súčasťou „hudby“, ktorá bude nádherne pôsobivá.

Keď si už pochopil základy správneho zdôrazňovania, budeš sa môcť učiť sledovaním skúsených rečníkov. Onedlho si začneš uvedomovať, čo sa dá dosiahnuť rôznymi stupňami dôrazu. A pochopíš, že rôzne spôsoby zdôrazňovania sú dôležité, aby poslucháči jasne pochopili to, čo sa hovorí. Správne kladenie zmyslového dôrazu veľmi zvýši pôsobivosť tvojho čítania i tvojich prejavov.

Neuspokoj sa s tým, že zvládneš základy správneho kladenia dôrazu podľa zmyslu. Ak chceš byť pôsobivým rečníkom, stále na tomto bode pracuj, až kým zmyslový dôraz celkom nezvládneš a nebudeš ho používať spôsobom, ktorý bude ušiam druhých znieť prirodzene.

DOBRÝ čitateľ nevníma len jednotlivé vety alebo odsek, v ktorom sa veta vyskytuje. Keď číta, má na mysli hlavné myšlienky celej látky, ktorú prednáša. Podľa toho sa rozhoduje, čo zdôrazní.

Keď sa tento postup nedodrží, prednes nebude mať žiadne vrcholy. Nič dostatočne jasne nevynikne. Po skončení čítania bude ťažké spomenúť si na nejakú podstatnú myšlienku.

Keď budeme venovať náležitú pozornosť zdôrazneniu hlavných myšlienok, často to môže veľmi umocniť čítanie biblickej správy. Takéto zdôraznenie môže dodať väčší význam aj čítaniu odsekov na domácom biblickom štúdiu alebo na zborovom zhromaždení. A mimoriadne dôležité je pri prednášaní čítaných prejavov, ktoré niekedy bývajú na našich oblastných zjazdoch.

Ako to robiť. V teokratickej škole ti môže byť pridelená na čítanie časť Biblie. Čo by si mal zdôrazniť? Ak je v texte, ktorý budeš čítať, nejaká ústredná myšlienka alebo nejaká dôležitá udalosť, na ktorej je založená celá pasáž, bolo by vhodné nechať ju vyniknúť.

Či už je text, ktorý máš prečítať, poézia, alebo próza, príslovie alebo príbeh, tvoji poslucháči budú mať z neho úžitok vtedy, keď ho prečítaš dobre. (2. Tim. 3:16, 17) Aby si to dosiahol, musíš brať do úvahy pasáže, ktoré budeš čítať, i svojich poslucháčov.

Ktoré hlavné myšlienky by si mal zdôrazniť, ak máš nahlas čítať z nejakej publikácie na biblickom štúdiu alebo na zborovom zhromaždení? Za hlavné myšlienky považuj odpovede na tlačené študijné otázky. Zdôrazni aj tie myšlienky, ktoré súvisia s tučne vytlačeným medzititulkom.

Pri prejavoch v zbore sa neodporúča používať predlohu napísanú od slova do slova. No občas sú určité zjazdové prednášky poskytované vo forme prejavov napísaných od slova do slova, aby na všetkých zjazdoch boli rovnaké myšlienky predložené rovnakým spôsobom. Aby rečník dokázal zdôrazniť hlavné myšlienky takého prejavu, musí látku najprv dôkladne analyzovať. Aké sú hlavné body? Mal by ich vedieť rozoznať. Hlavné body nie sú len myšlienky, ktoré on sám považuje za zaujímavé. Sú to kľúčové myšlienky, na ktorých je postavená látka. Niekedy sa v čítanom prejave nejaký príbeh alebo línia dokazovania začína stručným vyjadrením hlavnej myšlienky. Častejšie sa však dôležitý výrok uvádza po predložení podporných dokladov. Keď rečník rozlíši kľúčové body, mal by si ich v písanej predlohe označiť. Zvyčajne ich býva len niekoľko, pravdepodobne nie viac ako štyri alebo päť. Potom by si mal nacvičovať ich čítanie tak, aby ich poslucháči mohli ľahko rozoznať. Sú to vrcholy prejavu. Ak sú pri prednese prejavu náležite zdôraznené hlavné myšlienky, poslucháči si ich skôr zapamätajú. A to by malo byť cieľom rečníka.

Sú rôzne spôsoby, ako môže rečník vyjadriť dôraz a poslucháčom pomôcť rozpoznať hlavné body. Môže napríklad prejaviť výraznejšie nadšenie alebo hlboké precítenie, zmeniť tempo alebo použiť vhodné gestá.