Riešenie nezhôd v obchodných záležitostiach

Apoštol Pavol v 1. Korinťanom 6:1–8 písal o súdnych sporoch medzi spoluveriacimi. Vyjadril zdesenie, že niektorí kresťania v Korinte sa ‚odvážili ísť na súd pred nespravodlivých ľudí‘. (1. verš) Pavol uviedol závažné dôvody, prečo by kresťania nemali žalovať jeden druhého na svetských súdoch, ale radšej by mali riešiť vzájomné spory v rámci zboru. Pouvažujme o niektorých dôvodoch tejto inšpirovanej rady a potom sa dotkneme niektorých situácií, na ktoré sa toto usmernenie nemusí vzťahovať.

Ak vznikne medzi nami a naším spoluveriacim nejaká nezhoda v obchodných záležitostiach, chceme sa v prvom rade snažiť vyriešiť ju Jehovovým spôsobom, nie svojím vlastným. (Príslovia 14:12) Ako ukázal Ježiš, najlepšie je vyriešiť nedorozumenia čo najskôr, kým neprerastú do veľkého sporu. (Matúš 5:23–26) Žiaľ, stáva sa, že kresťan sa zo všetkých síl snaží dokázať svoju pravdu a dokonca podá žalobu na svetský súd. Pavol povedal: „Znamená [to] pre vás úplnú porážku, keď máte medzi sebou súdne spory.“ Prečo? Predovšetkým preto, že takéto súdne spory môžu poškvrniť dobré meno zboru a vrhať zlé svetlo na Boha, ktorého uctievame. Preto si berieme k srdcu Pavlove slová: „Prečo si radšej nedáte ukrivdiť?“ — 7. verš.

Pavol uviedol aj ďalší dôvod — Boh dal zboru vynikajúce opatrenie na riešenie mnohých sporov. Starší sú kresťanskí muži, ktorí vďaka poznaniu biblických právd nadobudli múdrosť, a Pavol hovorí, že sú ‚schopní súdiť medzi svojimi bratmi‘, pokiaľ ide o „záležitosti tohto života“. (3. – 5. verš) Ježiš ukázal, že pri riešení sporov týkajúcich sa vážnych previnení, napríklad ohovárania a podvodu, by sme mali postupovať podľa troch krokov: po prvé, mali by sme sa snažiť vyriešiť záležitosť súkromne s tým, koho sa to týka; po druhé, ak prvý krok zlyhá, mali by sme si zavolať jedného alebo dvoch svedkov; a po tretie, ak oba predchádzajúce kroky zlyhajú, povedať o tom zboru, ktorého zástupcami sú starší. — Matúš 18:15–17.

Samozrejme, kresťanskí starší väčšinou nie sú právnikmi ani podnikateľmi a ani to nie je potrebné. Nestanovujú podmienky riešenia obchodných sporov medzi bratmi. Skôr sa snažia všetkých zainteresovaných podnietiť, aby uplatnili biblické rady a dohodli sa na priateľskom riešení. V zložitých prípadoch sa možno budú chcieť poradiť s krajským dozorcom alebo s pobočkou Jehovových svedkov. No sú situácie, ktoré nespadajú do rámca Pavlovej rady. Aké napríklad?

V niektorých prípadoch riešenie veci súdnou cestou môže byť len formalitou alebo nutným právnym postupom na nesebecké a pokojné uzavretie nejakej záležitosti. Napríklad súdne konanie môže byť jediná možnosť na získanie potvrdenia o rozvode, dosiahnutie rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti, určenie výšky výživného, získanie náhrady škody od poisťovne, zaradenie medzi veriteľov pri bankrote a súdne overenie poslednej vôle. Sú tiež prípady, keď brat môže považovať za potrebné podať protižalobu, aby sa v nejakom súdnom spore chránil.a

Ak takéto súdne procesy neprebiehajú v svárlivom duchu, nemusia byť v rozpore s duchom Pavlovej inšpirovanej rady.b No pre kresťana by napriek tomu malo byť najdôležitejšie posvätenie Jehovovho mena a pokoj a jednota zboru. Kristovi nasledovníci sa v prvom rade a predovšetkým vyznačujú láskou a „láska... nevyhľadáva svoje vlastné záujmy“. — 1. Korinťanom 13:4, 5; Ján 13:34, 35.