Kto skutočne ovláda svet?

PRAVDEPODOBNE ste ešte nikdy nestretli žiadneho vodcu organizovaného zločinu. Znamená to, že takíto ľudia neexistujú? Vodcovia zločineckých skupín vedia dobre utajiť svoju totožnosť a dokážu riadiť zločineckú činnosť dokonca aj spoza väzenských mreží. Novinové titulky o drogových vojnách či o sieťach zaoberajúcich sa prostitúciou alebo obchodovaním s ľuďmi však pripomínajú ich skazený vplyv a hrozné následky ich existencie a činnosti. Stopy, ktoré vodcovia zločineckých organizácií zanechávajú na ľudskej spoločnosti, sú teda dôkazom ich existencie.

Božie Slovo, Biblia, odhaľuje, že Satan je skutočná osoba, ktorá sa podobne ako mocný šéf zločineckej skupiny snaží presadiť svoju vôľu „lživými znameniami“ a „nespravodlivým podvodom“. Biblia o ňom hovorí, že „sa stále premieňa na anjela svetla“. (2. Tesaloničanom 2:9, 10; 2. Korinťanom 11:14) Aj Diablovu existenciu dokazujú stopy, ktoré po sebe zanecháva. Pre väčšinu ľudí je však ťažké veriť, že existuje nejaká zlá neviditeľná duchovná bytosť. Skôr než dôkladnejšie preskúmame, čo hovorí Biblia o Diablovi, pozrime sa na niektoré bežné námietky a názory, ktoré mnohým bránia prijať myšlienku, že Diabol je skutočnou osobou.

◼ „Ako by mohol milujúci Boh vytvoriť Diabla?“ Keďže Biblia hovorí, že Boh je dobrý a dokonalý, zdá sa nepredstaviteľné, že by stvoril nejakú zlú, zákernú bytosť. V skutočnosti však Biblia nehovorí, že by Boh niekoho takého vytvoril. Naopak, opisuje Boha slovami: „Skala, dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ ​(5. Mojžišova 32:4; Žalm 5:4)

Vzniká teda otázka, či dokonalá bytosť stvorená Bohom môže robiť aj niečo iné než len to, čo je správne. Boh nevytvoril svojich tvorov ako roboty, ale dal im slobodnú vôľu — schopnosť robiť vlastné rozhodnutia. A tak sa dokonalý inteligentný tvor môže rozhodnúť, či bude konať dobro, alebo zlo. V skutočnosti len konanie inteligentnej ľudskej alebo duchovnej bytosti so slobodnou vôľou môže byť posudzované ako morálne správne alebo nesprávne.

Z toho vyplýva, že Boh by nedal svojim tvorom morálnu slobodu a zároveň by im bránil konať zlo, keby sa tak rozhodli. Ježiš hovoril o tom, že Diabol zneužil svoju slobodnú vôľu, keď o ňom povedal: „Nestál pevne v pravde.“ ​(Ján 8:44) Tento výrok jasne ukazuje, že ten, ktorý sa stal Diablom, bol pôvodne dokonalým duchovným tvorom, ktorý kedysi ‚stál pevne v pravde‘.a Jehova Boh vytvoril svojich tvorov so slobodnou vôľou, lebo ich miluje a dôveruje im. (Pozri rámček „Môže dokonalá bytosť stratiť dokonalosť?“ na 6. strane.)

◼ „Diabol je Božím služobníkom.“ Niektorí si myslia, že táto myšlienka je naznačená v biblickej knihe Jób. Podľa jedného komentára k Biblii Diablov výrok, že prichádza „z potulky po zemi“, pripomína prácu špiónov v starovekej Perzii, ktorí boli v službách kráľa, cestovali po krajine a prinášali mu správy o dianí v jeho ríši. (Jób 1:7) Ale ak by bol Diabol naozaj Božím špiónom, prečo by musel Bohu vysvetľovať, že prišiel „z potulky po zemi“? Správa v knihe Jób ho nezobrazuje ako Božieho spojenca. Nazýva ho Satanom, čo znamená „Odporca“, a to naznačuje, že je v skutočnosti Božím hlavným Protivníkom. (Jób 1:6) Odkiaľ teda pochádza myšlienka, že Diabol je v Božích službách?

Už židovské apokryfné knihy v prvom storočí n. l. vykresľovali Diabla ako bytosť, ktorá vyjednáva s Bohom, a predsa sa podriaďuje jeho vôli. Historik J. B. Russell vo svojej knihe Mephistopheles hovorí, že protestantský reformátor Martin Luther považoval Diabla za Boží nástroj, „niečo ako prerezávací nôž alebo motyku, ktorú Boh používa na úpravu svojej záhrady“. Ide o to, dodáva tento historik, že „motyka sa vyžíva v ničení buriny“, ale je stále v Božej mocnej ruke, a tak plní Božiu vôľu. Lutherovo učenie — ktoré neskôr prijal aj francúzsky teológ Ján Kalvín — mnohých veriacich pohoršovalo, lebo urážalo ich zmysel pre spravodlivosť. Ako by mohol milujúci Boh nielen pripúšťať zlo, ale dokonca chcieť, aby sa dialo? (Jakub 1:13) Táto náuka, ako aj hrôzy 20. storočia mnohým ľuďom bránia veriť v existenciu Boha i Diabla.

◼ „Diabol je len princíp zla.“ Ak by sme Diabla považovali len za nejaký princíp alebo symbol zla, niektorým biblickým pasážam by sa takmer nedalo rozumieť. Napríklad s kým sa Boh rozprával, ako o tom čítame v Jóbovi 2:3–6? Rozprával sa s nejakým abstraktným princípom zla v Jóbovi alebo dokonca s princípom zla, ktorý by mal sám v sebe? A bolo by logické, že by Boh v jednej chvíli chválil Jóbove dobré vlastnosti a hneď nato by Jóba nejakým princípom zla skúšal? Keby sme Bohu pripisovali takéto pohnútky, pripisovali by sme mu niečo zvrátené, zatiaľ čo v Bohu „niet nespravodlivosti“. (Žalm 92:15) Práve naopak, Boh odmietol ‚vystrieť svoju ruku‘, aby Jóbovi ublížil. Diabol teda očividne nie je nijaký princíp zla ani temná stránka Božej osobnosti. Je to duchovný tvor, ktorý zo seba urobil Božieho Protivníka.

Kto ovláda tento svet?

Mnohí ľudia sú dnes toho názoru, že veriť v Diabla je staromódne. No ak nepripustíme existenciu Diabla, potom žiadne vysvetlenie krutej reality zla nie je uspokojujúce. Zavrhnutie myšlienky, že existuje Diabol, viedlo v skutočnosti mnohých ľudí k tomu, že zavrhli aj Boha a akékoľvek morálne zábrany.

„Najprefíkanejším Diablovým trikom je jeho snaha presvedčiť nás, že neexistuje,“ napísal v 19. storočí básnik Charles Pierre Baudelaire. Tým, že Diabol tají svoju totožnosť, vyvoláva pochybnosti o existencii Boha. Veď ak Diabol neexistuje, uvažujú mnohí, potom musí byť za všetko zlo zodpovedný Boh. A nechce Diabol, aby ľudia uverili práve tomu?

Podobne ako šéf zločineckej organizácie, aj Diabol tají svoju totožnosť, aby dosiahol svoj cieľ. Čo je jeho cieľom? Biblia odpovedá: „Boh tohto systému vecí zaslepil mysle neveriacich, aby nepresvietilo osvietenie slávnym dobrým posolstvom o Kristovi, ktorý je obrazom Boha.“ ​(2. Korinťanom 4:4)

Jedna dôležitá otázka však zatiaľ zostala nezodpovedaná. Čo urobí Boh s týmto tajným šéfom zločineckej organizácie, ktorý je zodpovedný za všetko zlo a utrpenie? O tom budeme uvažovať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Je Diabol Božím služobníkom alebo Božím odporcom?

[Rámček/obrázok na strane 6]

Môže dokonalá bytosť stratiť dokonalosť?

Dokonalosť, ktorú dal Boh svojim inteligentným tvorom, neznamenala, že mali zároveň absolútnu slobodu. Hoci bol Adam vytvorený dokonalý, musel rešpektovať určité fyzické hranice, ktoré mu stanovil jeho Stvoriteľ. Napríklad nemohol jesť hlinu, štrk alebo drevo bez toho, aby si ublížil. Keby ignoroval gravitačný zákon a skočil by z vysokého útesu, zabil by sa alebo by sa vážne zranil.

Podobne ani žiaden dokonalý tvor — či už človek, alebo anjel — nemôže prekračovať morálne hranice, ktoré stanovil Boh, bez toho, aby si uškodil. Preto keď inteligentný tvor zneužíva svoju slobodnú vôľu, ľahko sa dopúšťa priestupku a hriechu. (1. Mojžišova 1:29; Matúš 4:4)