Stáli pevne ‚v hodine skúšky‘

PO VYPUKNUTÍ prvej svetovej vojny v roku 1914 zaujali Bádatelia Biblie neutrálny postoj, čo neuniklo pozornosti sveta. (Iz. 2:2–4; Ján 18:36; Ef. 6:12) Ako si v tejto otázke počínali Boží služobníci v Británii?

V roku 1916 bol v Británii vydaný zákon o vojenskej službe, ktorý neženatým mužom vo veku 18 až 40 rokov ukladal povinnosť nastúpiť k vojsku. Podľa tohto zákona mohla byť udelená výnimka mužom, ktorým rýdzo „náboženské alebo morálne presvedčenie“ nedovoľovalo nastúpiť na vojenskú službu. Vláda zriadila komisie, aby rozhodovali o tom, kto výnimku dostane a v akom rozsahu.

Napriek spomenutému zákonu boli zakrátko asi 40 Bádatelia Biblie uväznení vo vojenskom väzení a 8 boli poslaní na front do Francúzska. To podnietilo bratov v Británii, aby predsedovi vlády Herbertovi Asquithovi poslali list, v ktorom proti tejto nespravodlivosti protestovali. K listu pripojili aj petíciu s 5 500 podpismi.

Neskôr prišli správy o tom, že tých ôsmich, ktorí boli poslaní do Francúzska, majú zastreliť, lebo sa odmietli zapojiť do bojových akcií. Keď sa však mali postaviť pred popravnú čatu, ich trest bol zmiernený na desať rokov väzenia. Vrátili sa do Anglicka, kde si mali trest odpykať v civilných väzniciach.

Keďže vojna neutíchala, na front začali povolávať aj ženatých mužov. V Manchestri v Anglicku sa viedol súdny proces proti obžalovanému Bádateľovi Biblie Henrymu Hudsonovi, doktorovi medicíny. Dňa 3. augusta 1916 súd rozhodol o jeho vine, uložil mu pokutu a odovzdal ho vojsku. V tom istom čase súd v Edinburghu v Škótsku prerokúval obdobný prípad. James Frederick Scott, 25-ročný kolportér, bol uznaný za nevinného. Právny zástupca vlády sa proti rozsudku odvolal, ale potom odvolanie stiahol, aby sa mohol sústrediť na ďalší prípad v Londýne. Tam stál pred súdom brat Herbert Kipps. Bol uznaný za vinného, dostal pokutu a bol odovzdaný vojsku.

Do septembra 1916 podalo žiadosť o výnimku z brannej povinnosti 264 bratov. Dostali ju piati. Ďalším 154 bratom bolo nariadené, aby konali „prácu vo verejnom záujme“, 23 bratia boli pridelení k nebojovým vojenským jednotkám, 82 boli odovzdaní vojsku a niekoľkí boli postavení pred vojenský súd za neuposlúchnutie rozkazu. Verejnosť protestovala proti krutému zaobchádzaniu s týmito mužmi, takže vláda ich preradila z vojenského väzenia do civilných pracovných táborov.

Pryce Hughes, ktorý neskôr slúžil ako dozorca odbočky v Británii, pracoval spolu s Edgarom Clayom na stavbe hrádze vo Walese. Herbert Senior, jeden z ôsmich bratov, ktorí sa vrátili z Francúzska, bol však poslaný do väzenia vo Wakefielde v grófstve Yorkshire. Ďalší boli odsúdení na nútené práce v drsných podmienkach vo väzení v Dartmoore. Nikde inde nebola skupina odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia taká veľká ako tu.

Bádateľ Biblie Frank Platt súhlasil s tým, že bude vykonávať nebojové úlohy, a keď bol poslaný na front, musel dlho znášať kruté prenasledovanie. Atkinson Padgett, ktorý spoznal pravdu krátko po odvode, tiež zažíval brutálne zaobchádzanie zo strany vojenských autorít, pretože sa odmietol zapojiť do bojových akcií.

Hoci naši bratia pred takmer sto rokmi ešte úplne nerozumeli, čo to znamená byť neutrálny, snažili sa páčiť Jehovovi. Bratia, o ktorých sa hovorí v tomto článku, dali znamenitý príklad v zachovávaní kresťanskej neutrality v mimoriadne náročnej ‚hodine skúšky‘. (Zjav. 3:10) (Z nášho archívu v Británii.)