Haneky Raha Baka amy Laron-dio Fototsy na Fitsaboa Ampiasà ty Lioko va Aho?
Mandidy ty Kristiana ty Baiboly mba ‘hifaly lio.’ (Asa. 15:20) Midika raha zay fa tsy maneky hampilira lio ty Vavolombelon’i Jehovah, ndre ty lio amy fitambarany zay na laron-dio fototsy efatsy rey, zany hoe ty liomena, liofoty, plakety, noho plasma. Tsy ameany olo hafa koa ty liony, na hajarìny mba hampiliry aminy ndraiky.—Lev. 17:13, 14; Asa. 15:28, 29.
Manino ro anjaran’ny Kristiana kiraidraiky ty manapa-kevitsy laha haneky raha baka amy laron-dio fototsy na tsy haneky?
Azo zarazarà ty laron-dio fototsy mba hahazoa raha hitsaboa marary. Ahazoa an’ny retoa, ohatsy, ty plasma lafa zarazarà: Rano (91 sanjato eo ho eo), proteiny (7 sanjato eo ho eo, ka anisani-zay ty albiminy noho globuline voho fibrinogène), noho ty raha hafa (1,5 sanjato eo ho eo, anisani-zay ty raha hafa mahavelo, hormony, gazy, vitaminy, loto, noho ty raha simiky).
Tokony hifaly an’ny raha baka amy laron-dio fototsy reo va ty Kristiana? Tsy afaky manome valiny hentitsy mikasiky ani-zay zahay. Tsy manome toromariky mazava mikasiky ty laron-dio fototsy ty Baiboly.a Fe lio namean’olo hafa ro nangalà ty ankamaroan’ny raha baka amy laron-dio fototsy. Anjaran’ny Kristiana kiraidraiky zany ty manapa-kevitsy laha haneky fitsaboa ampiasà ani-zay ie na tsy haneky, mianky amy feon’ny fieritseretany.
Lafa hanapa-kevitsy iha, le eritsereto fanontanea retoa: Haiko va fa laha mandà ty raha iaby baka amy laron-dio fototsy aho, le midika zay fa tsy ekeko koa ty fanafody sisany misy an’ny raha reo, ohatsy, hoe ty fanafody mialy amy virisy noho mitaha arety, na fanafody mahamandriky lio, ka mampijano ty lio very? Haiko va ty manazava amy dokotera ty antony anekeko na tsy anekeko ty raha sisany baka amy laron-dio fototsy?
Manino ro anjarako ty manapa-kevitsy laha haneky fitsaboa sisany ampiasà ty lioko aho na tsy haneky?
Marina fa tsy amean’ny Kristiana olo hafa ty liony, na hajarìny mba hampiliry aminy ndraiky. Fe tsy misy torolala ara-baiboly mazava, mandrara ty fitsaboa na analizy sisany ampiasà ty lion’olo raiky. Anjaran’ny kiraidraiky zany ty manapa-kevitsy laha haneky na handà fitsaboa ampiasà ty liony ie, mianky amy feon’ny fieritseretany.
Lafa hanapa-kevitsy iha, le anontaneo ty vatanao hoe: Laha avio hiala amy vatako ty lioko, sady mety tsy handeha tsielatsiela tse, eken’ny eritseritsiko va hoe mbo anisan’ny vatako ie amy zay, ka tsy voatery ‘araraky amy tany’? (Deot. 12:23, 24) Tsy hania ahy va ty feon’ny fieritseretako voatezan’ny Baiboly laha angalà kelikely ty lioko mba hokarakarà, bakeo hampiliry amiko ao ndraiky? Haiko va fa laha tsy maneky ze fitsaboa iaby ampiasà ty lioko aho, le midika koa raha zay fa tsy maneky hangalà lio hatao analizy aho, na hatao dializy, na hampiasa masiny manoka manao ty asan’ny fo noho havokavoky? Fa nangataky tari-dala tamy Ndranahary va aho talohan’ny nanapahako hevitsy?b
Ino ty fanapahan-kevitsy horambesiko?
Henteo tablò roe amy pejy manaraky retoa. Tablò 1 ahità ty raha sisany azo baka amy laron-dio fototsy noho ty fomba ampiasà azy matetiky. Ekenao sa tsy ekenao ty hampiasa ty kiraidraiky amy raha reo? Sorato ze safidinao. Hita amy Tablò 2 eo koa ty fitsaboa sisany ampiasà ty lionao. Ekenao sa tsy ekenao raha reo? Sorato ze safidinao. Tsy taratasy baka amy fanjakà raha reo, fe hanampy anao hameno ty karatsy FMF (Fanomezan-dalana Momba ny Fitsaboana) ty valin-teny soratinao eo.
Anjaranao raiky avao ty manapa-kevitsy, fa tsy tokony hisy olo hafa hanapa-kevitsy ho anao. Tsy tokony hikinokino ty fanapahan-kevitsy rambesin’ny Kristiana hafa koa tsika, satria ‘samby handay ty entany iaby ty kiraidraiky’.—Gal. 6:4, 5.
cdefghijFanamariha: Samby hafa ty fomba anaovan’ny dokotera an’ny fitsaboa reo. Tokony hanontaneanao soa amy dokoteranao ty tsipiriany iaby mikasiky ty fitsaboa ampanaoviny anao, mba ho azonao antoky hoe mifanaraky amy toro lalan’ny Baiboly raha zay sady eken’ny feon’ny fieritseretanao.