FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • BOKY
  • FIVORIA
  • w23 Avrily p. 14-19
  • Hanampy Anao Jehovah Lafa Miatriky Raha Sarotsy Tsy Ampoizy Iha

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • Hanampy Anao Jehovah Lafa Miatriky Raha Sarotsy Tsy Ampoizy Iha
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • TALOHA TANY
  • AMY ANDRONTSIKA ZAO
  • Nandeha Ta-Harana ane Jakoba
    Boky Misy Tantara Baka amy Baiboly
  • Nana Fianakaviam-be Jakoba
    Boky Misy Tantara Baka amy Baiboly
  • Nilongo Ndraiky Jakoba Noho Esao
    Hahay Raha Maro ze Mianatsy Baiboly
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
w23 Avrily p. 14-19

LAHATSORATSY FIANARA 17

Hanampy Anao Jehovah Lafa Miatriky Raha Sarotsy Tsy Ampoizy Iha

“Maro ty raha sarotsy atrehin’olo marina, fe manafaky azy amy raha iaby rezay Jehovah.”​—SAL. 34:19.

HIRA 44 Vavaky ny Torotoro Fo

HO HITANAO ATOa

1. Ino ty raha maharesy lahatsy antsika?

VAHOAKINI-Jehovah tsika, ka haintsika hoe tea antsika ie sady teany hana fiaina soa tsika. (Rom. 8:35-39) Resy lahatsy koa tsika hoe tozoro mahasoa antsika avao ty torolalani-Baiboly lafa orihintsika. (Isaia 48:17, 18) Fe tokony hanao akory tsika lafa miatriky problemo tsy ampoizy?

2. Ino ty raha sarotsy mety hatrehintsika, le mety hanao akory tsika lafa tratsini-raha rey?

2 Samby miatriky raha sarotsy ty mpanomponi-Jehovah iaby. Mety handiso fanantenà antsika, ohatsy, ty fianakaviantsika. Mety harary mafy tsika ka lasa voafetra ty raha azontsika atao amy fanompoa ani-Jehovah. Mety nitratsini-loza arakini-natiora koa tsika ka nirava iaby ty raha ananantsika. Na mety henjehy tsika. Mety hiasa loha amy zay tsika lafa miatriky problemo manahaky ani-reo ka hanao ho zao hoe: ‘Nanino loatsy lahy aho toy? Ino ty raha tsy nety nataoko? Tsy no fa tsy ankasitrahani-Jehovah aho?’ Fa nieritseritsy raha manahaky ani-zay va iha? Laha zay ie, le ka kivy. Maro ty mpanomponi-Jehovah tsy mivaliky nahatsapa ani-zay.​—Sal. 22:1, 2; Hab. 1:2, 3.

3. Ino azontsika ianara baka amy Salamo 34:19?

3 Vakio Salamo 34:19. Mariho moa hevitsy bevata roe resahini-salamo io retoa: 1) Miatriky raha sarotsy ty olo marina. 2) Manafaky antsika amy raha sarotsy mahazo antsika Jehovah. Akory ty anaovany ani-zay? Ampeany, ohatsy, tsika mba hahay handanjalanja lafa mandiniky ty raha misy amy tontolo toy eto. Marina fa mampitamà Jehovah hoe ho falifaly tsika lafa manompo azy, fe tsy midika zay hoe tsy hiatriky raha sarotsy mihintsy tsika amy zao. (Isaia 66:14) Nampirisiky antsika ie mba hifantoky amy hoavy, zany hoe hifantoky amy fiaina teany hananantsika mandrakizay iny. (2 Kor. 4:16-18) Fe zisiky hiaviani-zay, le manampy antsika ie mba hahavitantsika hanompo azy avao sanandro.​—Fitom. 3:22-24.

4. Ino ty hodinihintsika ato?

4 Ndao hodinihintsika hoe ino ty azontsika ianara baka amy mpanomponi-Jehovah tsy nivaliky rey, ndre taloha tany zay ndre amy androntsika henanizao. Ho hitantsika hoe mety hiatriky raha sarotsy tsy ampoizy tsika. Fe laha miantehitsy amy Jehovah tsika, le hanampy antsika avao ie. (Sal. 55:22) Lafa tsika mandiniky ani-ohatsy reo, le eritsereto hoe: ‘Mety hanao akory aho laha miatriky raha manahaky ani-reo? Manino ohatsy reo ro manampy ahy hatòky ani-Jehovah marè? Ino ty ianarako baka amy raha toy?’

TALOHA TANY

Jakoba miaraky amy fianakaviany noho mpanompony rey mampinon-drano aondry noho aosin-drozy rey.

Nitahini-Jehovah Jakoba tanatini-20 tao, tamy ie niasa mafy ho ani-Labana, azy renilahiny mpamitaky iny (Fehintsoratsy 5)

5. Ino ty raha sarotsy natrehini-Jakoba vokatsy ty raha nataoni-Labana? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)

5 Niatriky raha sarotsy tsy nampoizy mpanomponi-Jehovah taloha tany rey. Eritsereto moa Jakoba. Nivolanini-babany ie mba hanambaly ty raiky amy anakampelani-Labana rey. Longon-drozy Labana io sady mpanomponi-Jehovah. Nanome toky ani-Jakoba babany fa hahazo fitahia maro baka amy Jehovah ie. (Gen. 28:1-4) Farany norihini-Jakoba raha nampanaovini-babany azy iny. Niala baka Kanana ao ie, le nandeha amy Labana any. Mana anakampela roe Labana. Tsy ia zay fa Lea noho Rahely. Rahely, azy anakampelani-Labana faravavy iny ro niteani-Jakoba. Parè hiasa fito tao ho ani-Labana ie mba hahazoany ani-Rahely ho valiny. (Gen. 29:18) Fe tsy zay ty raha niseho. Nifitahini-Labana ie ka Lea ro nameany azy ho valiny. Nameani-Labana ho valini-Jakoba avao Rahely herinandro tafara atoy, fe mbo nila niasa ho azy tanatini-fito tao ndraiky ie. (Gen. 29:25-27) Nanao tsy rariny koa Labana lafa nanao fifanaraha tamy Jakoba. Lasa niasa ho ani-Labana tanatini-20 tao Jakoba. Tena nihararaotini-Labana ie!​—Gen. 31:41, 42.

6. Ino koa ty problemo hafa niaretani-Jakoba?

6 Niaritsy problemo hafa koa Jakoba. Nana anakilahy noho anakampela maro ie, fe tozoro tsy nifanaraky anakilahiny reo. Vitan-drozy mihintsy aza ty namarotsy ani-Josefa rahalahin-drozy ho andevo. Nanao raha tsy nety anakilahini-Jakoba roe lahy rezay, tsy ia zay fa Simeona noho Levy, ka nanala baraka ani-fianakavia iny noho ty anarani-Jehovah. Ankoatsini-zay, nimaty koa Rahely valini-Jakoba tena teany iny, lafa niteraky ani-anakin-drozy faharoe iny. Voatery nifindra ta Ejipta any koa Jakoba satria nisy mosary tamin-drozy teo kanefa ie fa antitsy.​—Gen. 34:30; 35:16-19; 37:28; 45:9-11, 28.

7. Akory ty nampisehoani-Jehovah fa nankasitraky ani-Jakoba ie?

7 Fe ndre teo raha iaby rezay, le mbo natoky ani-Jehovah noho ty raha nampitamaniny avao Jakoba. Ino ty vokany? Nankasitrahani-Jehovah ie. Ndre nanao tsy rariny taminy, ohatsy, Labana, le nameani-Jehovah hanana maro ie. Mba eritsereto koa moa ty hafaleani-Jakoba lafa ie nifankahita ndraiky tamy Josefa! Azo antoky fa tena nisaotsy ani-Jehovah ie satria ataony fa nimaty anakilahiny io ka tsy nieritseritsy hahita azy sasy ie. Ino ty nanampy ani-Jakoba hiaritsy ty raha sarotsy nahazo azy? Nifandramby marìny tamy Jehovah ie. (Gen. 30:43; 32:9, 10; 46:28-30) Laha mifandramby marìny amy Jehovah koa tsika, le ho vitantsika ty hiatriky ty raha sarotsy mahazo antsika ndre tampoky amintsika aza ty isehoany.

8. Ino ty raha niteani-Davida Mpanjaka hatao?

8 Ta hanao raha maro amy fanompoa ani-Jehovah Davida Mpanjaka fe tsy afaky nanao ani-zay. Tena niteany, ohatsy, ty hamboatsy tempoly ho ahi-Ndranahariny iny. Niresahiny tamy Natana mpaminany mihintsy faniriany zay. Nivola taminy amy zay Natana hoe: “Ataovo ze raha iaby am-ponao ao, fa manoha anao azy tena Ndranahary iny.” (1 Tan. 17:1, 2) Tsy maintsy ho nampahery ani-Davida safà reo. Mety tsy niamby ela mihintsy aza ie fa avy le nieritseritsy ty fomba hanatanterahany ani-asa bevata io.

9. Nanao akory Davida lafa naharè ani-hafatsy nandiso fanantenà azy iny?

9 Fe tsy ela tafarani-zay, nimpoly amy Davida any ndraiky mpaminanini-Jehovah iny mba hanambara vaovao taminy. Tena nandiso fanantenà azy raha nivolanini-mpaminany io. “Tamy haly iny avao” le nivola tamy Natana Jehovah hoe tsy Davida ro hamboatsy ani-tempoly iny, fa ty raiky amy anakilahiny reo. (1 Tan. 17:3, 4, 11, 12) Nanao akory Davida laha naharè ani-hafatsy zay? Nanao raha hafa azony natao ie. Nifantoky tamy famoria drala noho ty fitaova hanamboara ani-tempoly iny ie mba hanampeany ani-Solomona anakilahiny amy fanamboara ani-asa bevata io.​—1 Tan. 29:1-5.

10. Akory ty nitahiani-Jehovah ani-Davida?

10 Tsy ela tafarani-nanambarà tamy Davida hoe tsy ie ro hamboatsy ani-tempoly iny, le nanao fifanekea taminy Jehovah. Nampitamà ani-Davida Jehovah, fa ho mpanjaka mandrakizay ty raiky amy ty taranakiny. (2 Sam. 7:16) Lafa amy tontolo vaovao any, amy Fanjakà Arivo Tao, le ho falifaly biby Davida lafa hainy hoe anisani-taranakiny Jesosy Mpanjaka! Hitantsika baka amy tantara io hoe laha nisy raha teantsika hatao ho ani-Jehovah fe tsy nitanteraky, le mety hanome fitahia hafa tsy ampoizintsika mihintsy Ndranaharintsika iny.

11. Ino ty raha soa nataoni-Kristiana tamy taonjato voalohany rey ndre mbo tsy niavy araky ty nieritseretan-drozy azy ty Fanjakà-Ndranahary? (Asan’ny Apostoly 6:7)

11 Niatriky raha sarotsy tsy nampoizy koa Kristiana tamy taonjato voalohany rey. Tena fa tsy linin-drozy, ohatsy, ty hiaviani-Fanjakà-Ndranahary, fe tsy hain-drozy hoe ombia marina ty hiaviany. (Asa. 1:6, 7) Ka ino ty nataon-drozy? Nitory avao rozy, fa tsy nijano. Tena nitahini-Jehovah ty ezaky nataon-drozy satria lasa niparitaky tamy faritsy maro ty vaovao soa.​—Vakio Asan’ny Apostoly 6:7.

12. Ino ty raha nataoni-Kristiana tamy taonjato voalohany rey lafa nisy mosary?

12 Nisy problemo raiky hafa koa. Nisy mosary nahazo ‘ty tany iaby.’ (Asa. 11:28) Tsy afaky nilay ani-mosary io ty Kristiana tamy taonjato voalohany. Azonao sary an’eritseritsy va ty fijalean-drozy vokatsini-mosary io? Azo antoky fa niasa loha ty loham-pianakavia hoe akory ty hahità hany ho ani-fianakaviany. Ka manao akory laha nisy tanora nieritseritsy hampitombo ty fanompoany? Mety nieritseritsy rozy hoe aleo tse tampitsy mosary iny zay rozy vo hanao ani-zay. Fe ndre teo raha sarotsy natrehini-Kristiana reo zay, le nanao raha nifanaraky tamy ty raha niainan-drozy rozy. Nanao ze azon-drozy natao rozy ka nitory avao, sady nazoto nizara ty raha nananan-drozy tamy mpiara-manompo amin-drozy ta Jodia any rey.​—Asa. 11:29, 30.

13. Ino ty fitahia niazoni-Kristiana rey tanatini-mosary iny?

13 Ino ty fitahia niazoni-Kristiana nitratsini-mosary iny rey? Nahazo fanampea rozy. (Mat. 6:31-33) Tsapan-drozy hoe tena nanampy an-drozy Jehovah sady tsy nanary an-drozy ty mpiara-manompo. Ka manao akory koa azy nizara ty raha nananany na nandramby anjara tamy fanampea rey? Nahatiaro sambatsy rozy satria nanampy ty hafa. (Asa. 20:35) Namaly soa an-drozy iaby Jehovah satria ndre niova aza ty fiainan-drozy le nanao raha nifanaraky tamy zay rozy.

14. Ino ty raha niseho tamy apostoly Paoly noho Barnabasy, le ino ty vokany? (Asan’ny Apostoly 14:21, 22)

14 Nenjehy matetiky Kristiana tamy taonjato voalohany rey, ndre fa nampoizin-drozy avao hoe henjehy rozy. Diniho moa ty raha niseho tamy apostoly Paoly noho Barnabasy lafa rozy nitory tamy faritsini-Lystra tany. Nirambesin’olo nijanjy an-drozy rey soa tse rozy tamy voalohany. Fe tafara kelini-zay, “nandresy lahatsy ty vahoaky” mpanohitsy an-drozy rey, le nisy tamin’olo reo nitoraky vato ani-Paoly, ka tsy nengan-drozy ie laha tsy ho niafak’ay. (Asa. 14:19) Fe tsy nijano Paoly noho Barnabasy fa mbo nitory tamy tanà hafa any avao. Ino ty vokany? Nanampy “olo maro ho lasa mpianatsy” rozy, sady nampahery ty mpiara-manompo amin-drozy ty raha nivolanin-drozy noho ty modelin-drozy. (Vakio Asan’ny Apostoly 14:21, 22.) Maro ty olo nandramby soa satria tsy nikivy Paoly noho Barnabasy ndre teo ty fanenjeha nahazo an-drozy. Laha tsy kivy koa tsika ndre ino ndre ino ty asa ampanaovini-Jehovah antsika, le hahazo fitahia.

AMY ANDRONTSIKA ZAO

15. Ino ty ianaranao baka amy Rahalahy Macmillan?

15 Nitamà ty vahoakini-Jehovah talohani-1914 fa hisy raha vitsivitsy hiseho. Eritsereto, ohatsy, Rahalahy Macmillan. Manahaky ty olo maro tamy fotoa zay, le nieritseritsy Rahalahy Macmillan hoe fa marìny hiakatsy an-danitsy any ie. Nanao lahateny ho ahi-ty maro ie tamy Septambra 1914, le zao ty nivolaniny: “Toy vasa ty lahateny farany ataoko.” Mazava ho azy, fa tsy iny ty lahateny farany nataony. Nivola ho zao Rahalahy Macmillan tafara atoy: “Vasa nalisalisa loatsy ty sisany amintsika ka avy le nieritseritsy hoe ho an-danitsy any.” Hoy koa ie: “Ty miasa ho ani-Tompo avao ty raha tokony hataontsika.” Tena nibe atao Rahalahy Macmillan. Nazoto nanompo avao ie. Nana tombontsoa hampahery ani-rahalahy maro nigadra tsy nety nanao maramila rey ie. Modely koa ie satria nivory avao ndre fa be tao aza. Nibè atao tamy fanompoa ani-Jehovah avao Rahalahy Macmillan tamy ie nandiny ty valisoany. Ino ty fitahia niazony? Taloha kelini-nahafaty azy tamy 1966, le zao ty nivolaniny: “Tsy hihena mihintsy ty finoako.” Tena nana toe-tsay soa ie. Tokony hanahaky azy koa tsika iaby sirtò laha maharitsy ela tsy araky ty nieritseretantsika azy ty raha sarotsy atrehintsika!​—Heb. 13:7.

16. Ino ty raha sarotsy tsy nampoizy nahazo ani-Herbert Jennings morovaly? (Jakoba 4:14)

16 Maro ty vahoakini-Jehovah tratsin’arety tampoky. Nitantara, ohatsy, Rahalahy Herbert Jenningsb tamy tantaram-piainany, fa tena nitean-drozy morovaly ty nanao ty asani-misionera ta Ghana any. Fe hita tamy fotoa zay hoe tsy salama ie sady tsy hay hoe ino marina aretiny io. Niresaky Rahalahy Jennings fa marina vatany raha resahini-​Jakoba 4:14 iny hoe: ‘Tsy haintsika ty raha hiseho hamaray.’ (Vakio.) Nivola ho zao ie: “Natrehinay raha niseho iny, ka nahoronay ty entanay, le niala ani-Ghana noho namanay tsy foinay rey zahay, bakeo nandeha nitsabo a Kanada any.” Nampeani-Jehovah Rahalahy Jennings morovaly ka tsy nivaliky mihintsy rozy, fa nanompo ani-Jehovah avao ndre niatriky raha sarotsy.

17. Manino ro nahasoa ty mpiara-manompo ty modelini-Rahalahy Jennings?

17 Tena nanampy olo maro ty tantaram-piainani-Rahalahy Jennings. Zao ty nivolanini-ranabavy raiky zay: “Io ty lahatsoratsy tena nidosiky ty foko. ... Nivakiko hoe tsy maintsy niala tamy fanendrea azy Ranadahy Jennings mba hikarakara ty fahasalamany. Lasa nahay nanenty ty fiainako araky ty tokony ho ie aho lafa namaky ty tantarany.” Mitovitovy amy zay koa raha nivolanini-rahalahy raiky toy. Hoy ty asany: “Anti-panahy tanatini-folo tao aho. Fe tsy maintsy nijano aho satria narary say. Atao raha tsy nisy dikany zay ty fahatsapako ty vatako, ka matetiky aho malahelo biby lafa mamaky tantaram-piaina rey. ... Fe nampahery ahy ty faharetani-Rahalahy Jennings.” Hitantsika baka amy zay fa laha miaritsy tsika lafa miatriky raha sarotsy tsy ampoizy, le hampahery ty hafa. Ndre nanova ty fiainantsika aza ty raha sarotsy nahazo antsika, le afaky miaritsy noho hana finoa matanjaky avao tsika.​—1 Pet. 5:9.

Sary maromaro: Renim-pianakavia noho anakampelany kelikely sahira ara-piveloma. 1. Mipetraky amonto eo rozy le mihina hany kelikely. 2. Falifaly rozy fa nahazo fanampea.

Laha miantehitsy amy Jehovah tsika, le hifandramby marìny aminy avao ndre miatriky raha sarotsy tsy ampoizintsika (Fehintsoratsy 18)

18. Laha hentea sary io, ino ty ianaranao baka amy ranabavy raiky maty valy a Nizeria any io?

18 Maro ty loza nisy vokany tamy ankamaroani-vahoakini-Jehovah, anisani-zay arety mandripaky COVID-19 iny. Nisy ranabavy raiky maty valy zay, ohatsy, ta Nizeria any tsy nanan-drala sady fa tsy de nana raha hohany. Kapoaky raiky avao sisa ty varin-drozy. Nanontany azy amy zay anakampelany iny ndraiky maray zay hoe: ‘Mama a, ino ty hohanintsika lafa lany varintsika io’? Nivola tamy anakampelany iny ranabavy iny hoe: ‘Tsy manan-drala sasy tsika sady fa tsy misy hatòko. Fe tokony hanahaky ampela maty valy ta Zarefata any iny tsika. Hoketrehintsika anaka hanintsika io, le bakeo hatòky tanteraky ani-Jehovah tsika.’ (1 Mpanj. 17:8-16) Tamy rozy niasa loha iny mihintsy hoe ino ty hohanin-drozy lafa midỳ, le nisy mpiara-manompo nanatitsy sasè nisy hany tamin-drozy eo. Nisy hany ampy an-drozy tanatini-roe herinandro mahery ty tao. Nivola ranabavy iny fa tsy nieritseretiny ho janjinini-Jehovah raha nivolaniny tamy anakampelany iny. Laha tena miantehitsy amy Jehovah zany tsika, le hifandramby marìny aminy avao ndre miatriky raha sarotsy tsy ampoizintsika.​—1 Pet. 5:6, 7.

19. Ino ty fanenjeha niaretani-Aleksey Yershov?

19 Tanatini-tao faramparany zay, le maro ty rahalahy noho anabavintsika niaritsy fanenjeha mety tsy nampoizin-drozy. Diniho moa Rahalahy Aleksey Yershov mipetraky a Russie any. Nivita batisa tamy 1994 Rahalahy Yershov, le mbo nahazo fahafaha vitsivitsy ty vahoakini-Jehovah ta Russie any tamy zay. Fe niova raha zay tao vitsivitsy tafarani-zay. Nataoni-manam-pahefà sava hao ty tranoni-Rahalahy Yershov tamy 2020, le nalàni-fanjakà ty ankamaroani-ze raha nananany. Vola vitsivitsy tafara atoy, le nasarani-fanjakà nanao raha hahagadra azy ie. Fe ty tena naharaty azy, nisy mpianatsy Baiboly raiky nanao kisary kinto amy fahamarina zay nangalaky video ani-raha rey. Fa nianatsy Baiboly tanatini-tao raiky teo ho eo olo io. Haratiam-panahy zao!

20. Ino ty nataoni-Rahalahy Yershov mba hampatanjaky ty fifandrambesany amy Jehovah?

20 Nisy vokany soa tamy Rahalahy Yershov va fanenjeha iny? Ee, satria lasa natanjaky ty fifandrambesany tamy Jehovah. Hoy ty asany: “Nivavaky matetiky zahay morovaly. Haiko fa tsy ho vitako ty hiatriky ani-raha nahazo ahy iny laha tsy manampy Jehovah.” Nivola koa ie hoe: “Nanampy ahy tsy ho kivy ty fianara am-bata. Nivetsevetseko modely nengani-mpanomponi-Jehovah tsy nivaliky taloha rey. Maro ty tantara amy Baiboly ao mampiseho hoe tena vatan-draha ty hoe kalma noho matoky ani-Jehovah avao.”

21. Ino ty nianarantsika tato?

21 Ino ty nianarantsika tato? Tsy ampoizintsika kindraiky ty raha miseho amy tontolo toy eto. Fe ndre zay, le ampeani-Jehovah avao ty mpanompony laha miantehitsy aminy. Zay mihintsy resahini-andinin-teny fototsy amy lahatsoratsy toy hoe: “Maro ty raha sarotsy atrehin’olo marina, fe manafaky azy amy raha iaby rezay Jehovah.” (Sal. 34:19) Enga anè tsika tsy hifantoky amy ty raha sarotsy mahazo antsika, fa hiantehitsy amy ty herini-Jehovah avao. Afaky hivola manahaky ani-apostoly Paoly tsika amy zay hoe: “Mana hery hiatreha ty raha iaby miseho aho, amy alalani-azy manome hery ahy iny.”​—Fil. 4:13.

AKORY TY HAMALEANAO ANI-RETOA?

  • Teani-Jehovah hanao akory tsika lafa mandiniky ty fiainantsika amy tontolo toy eto?

  • Akory ty nanampeani-Jehovah ty mpanompony tsy nivaliky taloha tany?

  • Akory ty anampeani-Jehovah ty mpanompony henanizao?

HIRA 38 Izy no Hampahery Anao

a Maro ty raha sarotsy atrehintsika amy tontolo toy eto sady tsy ampoizintsika kindraiky ty isehoany. Fe ndre zay, le afaky matoky tsika fa hanampy ty mpanompony tsy mivaliky Jehovah. Akory ty nanampeani-Jehovah ty mpanompony taloha tany? Le akory ty anampeany antsika henanizao? Handiniky ohatsy amy Baiboly ao noho amy androntsika zao tsika. Hanampy antsika hatòky raha zay fa laha miantehitsy amy Jehovah tsika le hampeany koa.

b Henteo ty Tilikambo Fiambena 1 Desambra 2000, p. 24-28.

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara