FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • BOKY
  • FIVORIA
  • w25 Ziè p. 26-30
  • “An’i Jehovah ty Aly”

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • “An’i Jehovah ty Aly”
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • NITEZÀN’NY MISIONERA BE ZOTOM-PO
  • NANOMPO TAMY FOIBE ANY
  • NIASA TAMY SAMPAN-DRAHARAHAN’NY LALÀNA
  • NIARO TY ZONTSIKA ARA-DALÀNA HITORY TY VAOVAO SOA
  • MISAOTSY AN’I JEHOVAH!
  • Ze Tokony ho Nataoko ro Nataoko
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah Tilikambo Fiambena 2020
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
w25 Ziè p. 26-30
Philip Brumley.

TANTARAM-PIAINA

“An’i Jehovah ty Aly”

NITANTARANIN’I PHILIP BRUMLEY

NIAVY ta Strasbourg, a Fransy any aho tamy 28 Zanviè 2010. Tena soasoa tanà io. Fe tsy hitsangatsanga ty liako any, fa hiaro ty zon’ny Vavolombelon’i Jehovah amy Fitsarà Eropeanina Mikasiky ty Zon’olombelo eo, satria mifandramby amy lalàna ty asako. Nivola ty fanjakà Fransè hoe mila mandoa hetra 64 000 000 Euro (310 470 000 000 Ariary) mahery amin-drozy ty Vavolombelon’i Jehovah any. Niavy tany amy zay zahay mba hanaporofo hoe tsy rariny raha zay. Fa ty tena vatan-draha mandilatsy ani-zay le hoe hiaro ty anaran’i Jehovah, ty lazan’ny vahoakiny, noho mba hahavy ty mpanompon’i Jehovah a Fransy any hanompo azy malalaky soa. Voaporofo tamy raha niseho tamy fotoa zay hoe “an’i Jehovah ty aly.” (1 Sam. 17:47) Ndao hohazavaniko aminareo ty mikasiky ani-zay.

Tamy 1999, le nivola ty fanjakà Fransè hoe tsy maintsy andoavan’ny sampan’i Fransy hetra ze fanomeza niazony tanelanelan’ny 1993 noho 1996. Tsy rariny raha zay, ka niezaky nila ty rariny tamy fitsarà ta Fransy any zahay, fe tsy nisy vokany. Lafa niresy tamy fitsarà anabo tsika, le nangalan’ny fanjakà drala 4 500 000 Euro (21 830 000 000 Ariary) mahery ty dralan’ny sampana tamy banky any. Nampiakarinay amy Fitsarà Eropeanina Mikasiky ty Zon’olombelo any raha iny. Zay ty raha farany azonay atao mba hampimpoly an’ny drala rey. Fe alohan’ny nandinihan-drozy an’ny raharaha iny, le nampirisihin’ny Fitsarà Eropeanina tse zahay mba hifampiresaky amy avôkà baka amy fanjakà Fransè noho ty solontenan’ny Fitsarà Eropeanina mba hanenty laha afaky manao fifanaraha tsika alohan’ny hijanjinan’ny Fitsarà an’ny raharaha iny.

Nieritseritsy zahay hoe hampandoa drala anay amy fanjakà Fransè solontenan’ny Fitsarà Eropeanina iny mba hampilamy an’ny problemo iny. Fe hainay soa fa laha manome drala zahay ndre drala raiky avao aza, le fa mandika ty torolalan’ny Baiboly. Natao hanohana ty Fanjakà-Ndranahary ty fanomeza baka amy rahalahy noho anabavy, fa tsy natao ho an’ny fanjakàn’olombelo. (Mat. 22:21) Fe ndre zay, le nanatriky an’ny fivoria iny avao zahay mba ho fanajà ty fomba fiasan’ny Fitsarà Eropeanina.

Rahalahy mahay lalàna mitsanga alohan’ny Fitsarà Eropeanina eo tamy 2010

Nivory tamy efitsy raiky soasoa tamy Fitsarà iny tao zahay. Tsy nilamy soa ty fifampiresahanay. Laha vo niresaky solontenan’ny Fitsarà iny, le nivola hoe mila mandoa hetra sisany takìn’ny fanjakà Fransè ty Vavolombelon’i Jehovah. Nanampy anay ty fanahin’i Jehovah, ka nanontany azy zahay hoe: “Fa hainao va hoe fa nangalan’ny fanjakà 4 500 000 Euro ty kontinay amy banky any?”

Tena nitseriky ie lafa naharè ani-zay sady nimeloky. Lafa nieky avôkà baka amy fanjakà rey hoe marina raha zay, le niova tanteraky ty fahitàn’ny solontenan’ny Fitsarà iny an’ny raharaha iny. Neloky an-drozy ie sady avy le nitamperiny fivoria iny. Tsapako tamy zay hoe nanao raha tsy nieritseretinay mihintsy Jehovah mba hahavy anay handresy. Tena nifalifaly zahay lafa niala baka amy fivoria iny tao sady tsy nampoizinay raha niseho iny.

Tamy 30 Ziein 2011, le namoaky didy manome rariny antsika ty Fitsarà Eropeanina. Nampijano an’ny hetra iny didy iny sady nandidy ty fanjakà mba hampimpoly an’ny drala nalàn-drozy iny noho hanisy tombony azy! Mbo miaro ty fivavaha malio a Fransy any didy miavaky io zisiky henanizao. Fanontanea raiky napetrakinay iny avao, le nampiova an’ny aly iny. Sahala amy vato nilentiky tamy lohan’i Goliata teo iny fanontanea iny. Manino tsika ro nandresy? Satria araky ty nivolanin’i Davida tamy Goliata, le “an’i Jehovah ty aly.”​—1 Sam. 17:45-47.

Tsy io avao ty fandresea niazontsika. Namoaky didy 1225 manome rariny ty Vavolombelon’i Jehovah ty fitsarà anabo baka amy tany 70 noho ty fitsarà iraisam-pirenena maromaro, ndre teo aza ty fanohera mafy nataon’ny fanjakà noho ty fivavaha. Miaro ty zontsika fandresea ara-pitsarà rey, anisani-zay ty zontsika hana ty fivavaha teantsika horihy, hanompo malalaky soa, tsy handramby anjara amy fety mampiseho fitiavan-tanindraza noho tsy haneky hampilira lio.

Manino aho ro nitafilitsy tamy raharaha ara-pitsarà tan’Eropy any iny, kanefa aho manompo amy Foiben’ny Vavolombelon’i Jehovah a New Work, Etazinỳ any?

NITEZÀN’NY MISIONERA BE ZOTOM-PO

Georges noho Lucille ty anaran’ny ray aman-dreniko. Nahazo diplômy tamy Sekolin’i Gileada kilasy faha-12 rozy, le nanompo ta Etiopỳ any. Niteraky ahy rozy tamy 1956. Nataon-drozy Philip ty anarako, mitovy anara amy mpitory ty vaovao soa tamy taonjato voalohany iny. (Asan’ny Apostoly 21:8) Niraràn’ny fanjaka ty fivavahantsika tao raiky tafarani-zay. Mbo kelikely aho tamy zay, fe tiaroko soa fa nivony zahay lafa nivory noho nitory. Tena tea nanao raha ara-panahy aho tamy zaho mbo nikely! Fe nampalahelo fa niroasin’ny fanjakà hiala a Etiopỳ any zahay tamy 1960.

Nathan Knorr (ankavia) mitsidiky ty fianakaviako Addis Abeba, a Etiopỳ any tamy 1959

Lafa nifindra a Wichita, a Kansas, a Etazinỳ any zahay, le mbo nazoto nanompo manahaky tamy rozy mbo nimisionera iny avao babako noho reniko. Nampianarin-drozy ho tea an’i Jehovah noho hanompo azy amy fo zahay telo mianadahy, zany hoe zaho, Judy zokiko ampela iny, noho Leslie zaiko lahilahy iny. Natao batisa aho tamy zaho 13 tao. Nifindra amy faritany mila mpitory maro a Arequipa, a Peroa any zahay telo tao tafarani-zay.

Nitendrèn’ny sampan’i Peroa ho mpisava lala manoka zahay amy rahalahy efatsy rezay tamy 1974, tamy zaho 18 tao. Tsy maintsy nitory tamy faritany mbo tsy nitoria amy Vohitsy Andes any zay zahay. Anisani-zay ty fitoria amin’olo manao fivolana quechua noho aymara. Nanday tobily zahay, le nataonay hoe Sambofiara ty anarany satria manahaky vata bevata io ie. Tena teako ty mampiasa Baiboly mba hampisehoa amy tompon-tany rey hoe tsy ho ela, le halàn’i Jehovah ty fahantrà, ty arety, noho ty fahafatesa. (Apok. 21:3, 4) Maro ty olo naneky ty hafatsy mikasiky an’ny Fanjakà iny.

Tobily mitsaky rano.

Sambofiara iny” tamy 1974

NANOMPO TAMY FOIBE ANY

Nitsidiky an’i Peroa rahalahy Albert Schroeder anisan’ny filan-kevi-pitantana tamy 1977. Nampirisiky ahy ie tamy zay mba hameno fangataha hanompo amy Betela amy foibe any. Nameno vatany aho. Tsy ela tafarani-zay, zany hoe tamy 17 Ziein 1977, le nanomboky nanompo tamy Betelan’i Brooklyn ao aho. Niasa tamy sampan-draharahan’ny Fanadiova noho Fikojakojà aho tanatin’ny efatsy tao.

Mariazinay tamy 1979

Tamy Ziein 1978, le nifankahita zahay amy Elizabeth Avallone tamy fivoriambe iraisam-pirenena ta Nouvelle Orléans, a Louisiane any. Nitezà tamy fahamarina manahaky ahy koa ie. Fa mpisava lala maharitsy tanatin’ny efatsy tao Elizabeth, sady teany hanompoa an’i Jehovah manontolo andro ty fiainany. Nifandramby tsy tampaky zahay. Lasa nifankahay soa zahay, le nifankatea. Natao mariazy zahay tamy 20 Oktobra 1979, le nanomboky nanompo tamy Betela ao.

Tamy fiangona Espanioly a Brooklyn any ty nisy anay voalohany. Tena nitea anay ty rahalahy noho anabavy tao. Lafa nandeha ty fotoa, le nanompo tamy fiangona telo hafa rezay koa zahay. Tena nandramby soa anay rozy sady nanoha ty fanompoa nataonay tamy Betela ao. Nankasitrahanay ty fanohanan-drozy anay, le teo koa ty nama noho fianakavia nanampy anay tamy fikarakarà an’ny ray aman-dreninay be tao rey.

Philip noho betelita sisany amy fivorian’ny fiangona any.

Betelita anisan’ny fiangona Espanioly a Brooklyn any tamy 1986

NIASA TAMY SAMPAN-DRAHARAHAN’NY LALÀNA

Tsy nampoiziko fa nivoatendry hiasa amy Sampan-draharahan’ny Lalàna tamy Betela ao aho tamy Zanviè 1982. Nampianary amy lakilasy fianara lalàna aho telo tao tafarani-zay, le lasa avôkà ara-dalàna. Nitseriky aho lafa nahita fa maro ty olo nandramby soa baka fandresea niazon’ny Vavolombelon’i Jehovah rey, na ta Etazinỳ any zay, na tamy firenena hafa any. Nandiniky matetiky an’ny reo mihintsy zahay tan-dakilasy any.

Voatendry ho mpiandraikitsin’ny Sampan-draharahan’ny Lalàna aho tamy 1986, tamy zaho 30 tao. Tena nifalifaly aho satria nahazo tombontsoa bevata ndre mbo tanora aza. Fe niasa loha koa aho satria maro ty raha tsy nihaiko sady tsapako fa tsy mora andraikitsy iny.

Lasa avôkà aho tamy 1988. Fe tsy nieritseretiko fa nisy vokany tamy ara-panahiko raha zay. Mety hahavy ty olo raiky hanambony tena noho hieritseritsy ty vatany mahay raha mandilatsy ty hafa ty fianara ambony. Namonjy ahy Elizabeth. Nampeany aho mba hana an’ny fahazara ara-panahy nananako talohan’ny nianarako lalàna iny. Nitaky fotoa raha zay, fe tsapako hoe lasa nifandramby marìny amy Jehovah ndraiky aho. Afaky mivola aho, fa ndre mahay raha manao akory aza iha, le tsy zay ro tena vatan-draha. Ty fifandrambesa marìny amy Jehovah noho ty fitiava azy noho ty vahoakiny ro tena vatan-draha amy fiaina.

NIARO TY ZONTSIKA ARA-DALÀNA HITORY TY VAOVAO SOA

Lafa nivita ty fianarako lalàna, le nifantoky tamy fikarakarà ze raharaha ara-pitsarà tamy Betela ao aho. Anisani-zay ty fiarova ty fandaminan’i Jehovah noho ty zontsika hitory ty vaovao soa. Teako asako iny, fe sarotsy koa satria maro ty raha niovaova tamy fandamina teo. Fa nahazatsy antsika, ohatsy, bakanibakany zay ty mangataky fanomeza an-tsitrapo lafa mizara gazety na boky. Fe nanomboky tamy 1991, le niresahy ty Sampan-draharahan’ny Lalàna mba hanome soso-kevitsy hoe ino ty atao mba hampijanòna an’ny fomba fiasa zay. Nanamora ty asa tamy Betela ao noho tamy faritany eny raha zay sady niaro antsika amy problemo mikasiky hetra tsy ara-dalàna. Vokatsin’ny fanovà io, le nieritseritsy ty olo sisany hoe tsy hanan-drala tsika sady hihena ty boky noho gazety aboakintsika, ka ho vitsivitsy avao ty olo hianatsy mikasiky an’i Jehovah. Fe mifanohitsy amy zay ty raha niseho. Nanomboky tamy 1990, le vomaiky nihamaro ty olo nanompo an’i Jehovah, sady mbo mahazo sakafo ara-panahy avao zisiky henanizao. Tsapako hoe misy vokany soa ze fanovà ataon’ny fandamina satria manampy Jehovah, le eo koa ty tari-dala baka amy mpanompo azo atokisa noho mahihitsy.​—Eks. 15:2; Mat. 24:45.

Tsy tena mianky amy fananantsika avôkà mahay ty fandresea azontsika amy fitsarà eny. Ty fandaisam-bata soa ananan’ny vahoakin’i Jehovah matetiky ro mandrisiky ty mpitsara noho ty manam-pahefà hiaro antsika. Tamy 1998, ohatsy, le nisy rahalahy telo anisan’ny Filan-kevi-pitantana noho ty valiny nanatriky fivoriambe manoka ta Cuba any. Soa fanahy rozy, manaja olo, ka zay ro tena naharesy lahatsy ty manam-pahefà sisany hoe tsy manao politiky tsika, fa tsy ty raha nivolaninay tamin-drozy.

Fe ‘miaro ty zontsika ara-dalàna hitory ty vaovao soa’ amy fitsarà eny tsika lafa tsy vitan’ny fifampiresaha problemo iny. (Fil. 1:7) Fa am-polony tao maro, ohatsy, ty manam-pahefà an’Eropy noho a Korè Antimo any ro tsy naneky ty zontsika tsy hanao maramila. Vokatsini-zay, le rahalahy 18 000 an’Eropy any noho rahalahy 19 000 mahery a Korè Antimo any ro nigadrà satria tsy mety amy feon’ny fieritseretan-drozy ty hoe hanao maramila.

Farany, tamy 7 Ziè 2011, le namoaky didy manan-tantara mikasiky ty raharaha Bayatyan mialy amy Armenia ty Fitsarà Eropeanina hoe afaky manao fanompoa sivily ze tsy hanao maramila laha tsy mety amy raha inoany raha zay. Namoaky didy mitovitovy amy zay koa ty Fitsarà Anabo a Korè Antimo any tamy 28 Ziein 2018. Laha nisy tamy rahalahintsika tanora reo ro nilitsy amy politiky, le tsy ho nisy mihintsy didy reo.

Tena miasa mafy ty Sampan-draharahan’ny Lalàna amy Foibe any noho amy sampana amy tany toy iaby mba hiaro ty zontsika hanompo an’i Jehovah. Tombontsoa ho anay ty misolo tena an’ny rahalahy noho anabavintsika enjehin’ny manam-pahefà rey. Ndre mandresy amy fitsarà eny tsika, ndre tsy mandresy, le fitoria vita ho azy amy governera noho amy mpanjaka noho amy firenena ty raha ataontsika. (Mat. 10:18) Tsy maintsy dinihin’ny mpitsara, solontenam-panjakà, tele, noho vahoaky ze andinin-teny amy taratasy mikasiky an’ny raharaha iny noho ze andinin-teny volanintsika. Lasa hain’olo mana fo soa hoe ia ty Vavolombelon’i Jehovah, le ino ty raha inoan-drozy. Misy amin-drozy aza lasa mpiara-manompo amintsika mihintsy.

MISAOTSY AN’I JEHOVAH!

Tanatin’ny 40 tao, le nana tombontsoa hiaraky miasa amy birôn’ny sampana maneran-tany aho, sady niatriky fitsarà anabo noho manam-pahefà ambony maro. Teako sady ankasitrahako ty mpiaraky miasa amiko amy Sampan-draharahan’ny Lalàna amy Foibe any noho amy tany toy iaby. Maro ty fitahia niazoko sady tena mahafa-po ahy ty fiainako.

Philip noho Elizabeth Brumley.

Tanatin’ny 45 tao zay, le nanoha ahy tamim-pitiava Elizabeth. Teo avao ie ndre tamy mora ndre tamy sarotsy. Isaorako bevata ie satria ndre tsy nisalama ie, ndre voafetra ty raha vitany, le nanoha ahy avao.

Tsika mihintsy ro mahita hoe tsy baka amy fahaizantsika, na ty herintsika ty fandresea azontsika. Nivola Davida hoe: “Jehovah ro herin’ny vahoakiny.” (Sal. 28:8) Midika raha zay, fa “an’i Jehovah ty aly.”

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara